Hľadanie: Epidémie v dejinách
zobraziť:
Človek v dejinách
Kniha Adama Bžocha Človek v dejinách, venovaná nizozemskému kultúrnemu historikovi Johanovi Huizingovi (1872 – 1945), sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo tejto poprednej osobnosti európskej vedy a odkrýva jej význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí. Okrem prác, ktorými J. Huizinga získal ako všestranný a literárne inšpirovaný vedec celosvetové uznanie (Jeseň stredoveku, Erasmus, Homo ludens, V tieňoch zajtrajška), vykladá autor v kontexte dobových historických, antropologických, lingvistických, kultúrnych i politických diskusií aj jeho niektoré ďalšie, medzinárodne menej známe diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike, Úloha kultúrnych dejín a ďalšie, a na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Ohlas na jeho dielo v európskej medievistike i v sociológii, v teóriách hier i vo filozofii dejín možno pripísať na vrub otvorenosti a nepredpojatosti, s akými tento vedec pristupoval k otázkam človeka a jeho kultúrnej existencie. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, pre ktorú predstavovalo jeho dielo alternatívu voči rigidnému marxizmu.
Lesy v dejinách Kremnice
Kniha Lesy v dejinách Kremnice je jednou z prvých kníh venovaných histórii mestských lesov na Slovensku, zároveň patrí k tým, ktoré nemajú iba populárno-prezentačnú úroveň, ale vedecký a zároveň odborno-populárny charakter. Autor, historik kremnického múzea, v knihe spracoval dejiny lesov v Kremnici chronologicky od počiatkov (13./14. storočie) až do súčasnosti, a to na základe archívnych prameňov a odbornej literatúry. Jednotlivé odborné kapitoly knihy (s tzv. margináliami /tematickými názvami na bokoch strán/ pre lepšiu orientáciu čitateľa) sú popretkávané menšími kapitolami, ktoré sú venované zaujímavostiam z dejín lesov – lov v stredoveku, kremnické povesti a lesy, fenomén zbojníctva, lesy v živote a diele spisovateľov Jána Kollára a Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského z Kremnice. Poznámkový aparát je umiestnený na konci knihy. Monografia má bohatý obrazový sprievodný materiál a je plnofarebná. Graficky je spracovaná veľmi kvalitne, nápadito a kultivovane. Tlač je takisto na vysokej úrovni (Devin printing hous, s. r. o.).
Osmičky v našich dejinách
Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič. S odstupom dvoch desaťročí sa k magickým osmičkám slovenskej histórie vrátil, aby svoje texty obohatil, doplnil a rozšíril. A tak máme k dispozícii druhé, podstatne prepracovanejšie a bohatšie dielo. V ôsmich kapitolách autori popisujú kľúčové javy a udalosti v dejinách nášho národa, ktorý postupnými krokmi a po veľmi kľukatej ceste kráčal k štátnosti. Publikácia potvrdzuje autorskú erudíciu, svieže pero, znalosť dejín a mimoriadny prehľad. Tentoraz je kniha napísaná v spolupráci so synom, historikom Miloslavom Čaplovičom, a tak predstavuje plodnú medzigeneračnú spoluprácu. Vytvára čitateľsky veľmi príťažlivé dielo nielen svojím textom, ale aj bohatým grafickým spracovaním.
Na stiahnutie
8,50 €
dostupné aj ako:
Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska
Monografická publikácia je pokračovaním knižnej publikácie venovanej Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie s názvom Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska (Bratislava 2014). Nadväzuje na výsledky historických, jazykovedných, literárnohistorických, teologických, kulturologických a antropologických výskumov kresťanskej religiozity založenej na uctievaní mariánskych slziacich ikon na Slovensku.Publikácia prináša nové a doteraz neznáme i nepublikované pohľady a zistenia opisujúce dejiny slzenia klokočovskej ikony i pôvod úcty k nej na Slovensku i v zahraničí v diaspóre slovenských gréckokatolíkov. Motív neustálej ochrany prítomný v kulte ikony klokočovskej Bohorodičky sa pertraktuje v zachovaných legendách a v duchovných piesňach. Teofanicko-historický aspekt viery sprítomnený v pretrvávajúcej úcte zobrazení Matky Božej je silným svedectvom slovanskej duchovnej a kultúrnej identity.
Sex v dějinách, 2. vydání
Sexuální touhy se v lidských dějinách projevují podstatně výrazněji, než by byli ochotni přiznat renomovaní historikové. Vždyť například k desetiletému obléhání Tróje došlo jen proto, že trojský princ Paris unesl spartskému králi Meneláovi manželku Helenu, údajně nejkrásnější ženu antického světa. V podobném duchu bychom mohli pokračovat. Vždyť i pro nás nepochopitelná masová popularita moderních diktátorů typu Mussoliniho, Hitlera či Mao Ce-tunga byla podmíněna obdivem především ženské části veřejnosti. Autor této knihy nás při hledání odpovědi na otázku, jaký vliv měl sex na dějiny světa, zavádí na dvory velkých panovníků a panovnic, zabývá se jeho vlivem na literaturu a umění, a především na politiku. Přitom nám nepředkládá jen pouhé spekulace, ale opírá se o zjištěná fakta a logicky z nich vyvozuje velmi pozoruhodné a překvapivé závěry...
dostupné aj ako:
Pernštejnové v evropských dějinách
Páni z Pernštejna patřili mezi nejstarší písemně doložené šlechtické rody na Moravě i v Čechách. Největšího mocenského vlivu však dosáhli s příchodem raného novověku, kdy si vydobyli významnou pozici u panovnických dvorů Jagellonců, Matyáše Korvína a Habsburků a zařadili se mezi elitu evropské šlechty. Tento proces byl doprovázen celou řadou průvodních jevů. Můžeme jej pozorovat na pernštejnské sňatkové politice, na kariéře, která Pernštejny a jejich ženy nezřídka odváděla daleko od rodinných statků, či na jejich schopnostech vnímat vnitřní problémy zemí Koruny české v kontextu mnohem širšího evropského dění. Zcela průkazně se pak projevil na každodennosti a charakteru domácnosti Vratislava z Pernštejna a jeho španělské choti Marie Manrique de Lara. Právě jim a jejich potomkům je proto věnována většina kapitol této knihy. V ní jsou dějiny českomoravského rodu erbu zubří hlavy mnohostranně uvedeny do souvislosti s proměnami Evropy 15.–17. století. V hledáčku autorů se tak ocitly nejen osudy Pernštejnů, nýbrž též obecnější otázka propojení českých a evropských dějin v době renesance a počínajícího baroka.
Naděje v dějinách
Kniha rozhovorů se známým historikem, teologem a katolickým knězem Tomášem Petráčkem propojuje řadu světů. Petráčkovy úvahy o dějinách a dějinnosti se proplétají s jeho reflexí současného křesťanství a katolické církve, stejně jako celé společnosti. Studium historie je pro něj v prvé řadě klíčem k porozumění tomu, jak jsme se dostali do situace, v níž jsme, zároveň je mu ale zdrojem inspirace a naděje, že lidské úsilí otevřené spolupráci s Boží milostí může proměňovat svět. Čtenář má v rozhovoru příležitost seznámit se s kořeny Petráčkových duchovních i společenských postojů, setkat se s osobnostmi, které ho formovaly, či nahlédnout do procesu svatořečení kněze Josefa Toufara.
Na stiahnutie
9,75 €
Nejkrutější vrazi v dějinách
Žijí mezi námi mnohdy zcela bez povšimnutí. Nebezpeční a zvrácení jedinci, z jejichž ohavných činů běhá mráz po zádech. Touha zabíjet je pro ně totiž silnější než cokoliv jiného. Tato kniha odhaluje případy těch nejodpornějších vrahů, jejichž rukou, než je spravedlnost konečně dostihla, zahynulo nespočet obětí.
Česká interpunkce v evropských dějinách
Interpunkce je v naší písemné kultuře něčím samozřejmým. Její používání ale není zcela jednoduché. Existují interpunkční pravidla, která lze chápat jako specifickou formu jazykové analýzy: pracuje se s jazykovými kategoriemi jako text a věta, ale ve hře jsou i jevy jako hlavní a vedlejší věty, souřadnost… Pravidla a teorie, o které se opírají, se v čase i prostoru různí. Tato kniha popisuje dějiny a vývoj české teorie interpunkce v evropském kontextu od 16. století do dnešních dnů. Dominantním východiskem je antická nauka pěstovaná v rámci rétoriky a tradovaná v latinské vzdělanosti středověku, reflektovány jsou také vlivy jiných jazykových kultur, vliv latinské kultury raného novověku a zejména pak německé jazykové kultury v 18. a 19. století. Procházíme tedy zásady psaní teček, čárek, virgulí, středníků, dvojteček a dalších značek od první gramatiky češtiny až po poslední Pravidla českého pravopisu a jejich výklady se zřetelem k souvislostem dobové vzdělanosti a kultury. Zvláštní pozornost je věnována vývoji pojmových a terminologických základů, především tradičnímu rétorickému konceptu periody, který byl postupně nahrazen moderním konceptem věty. Kniha je příspěvek k dějinám lingvistiky, ale také k dějinám kultury. Interpunkce je tu konkrétním příkladem transferu vědomostí a forem mezi evropskými kulturami.
Globální epidemie
Tendleten příběh vo globální epidiemii toho šílenýho koronaviru a vo karanténě, co do ní pak kvůli tomu spad celej svět, ale taky třeba vo lásce, vo adrenochromu nebo vo reptiliánech, je psanej čistě fonetickou češtinou. Jazykem, kerym chce normálně čék mluvit, psát i číst, dokuť to z něj úči ve škole nevymlátěj. A taky jazykem, kerej mu na ňáký podvědomý úrovni leze do hlavy strašně dobře. Takže todle je zkrátka knížka, kerou si MUSÍ PŘEČÍST ÚPLNĚ KAŽDEJ!
Na stiahnutie
4,70 €
Kultúra v dejinách Dejiny v kultúre
"Slovenskí literáti ako umeleckí tvorcovia boli už tradične, prinajmenšom od čias Jána Kollára, zároveň i reprezentantmi spoločenských, politických a ideologických prúdov" -- predosiela historička Vlasta Jaksicsová v monografii o ambíciách, úspechoch i neúspechoch či trpkých zlyhaniach slovenských vzdelancov, tvorcov modernej kultúry prvej polovice 20. storočia. S využitím bohatého pramenného materiálu a interdisciplinárneho prístupu ich vníma v širších spoločenských kontextoch doby.
Podivné konce v českých dějinách
Tři svatí a jeden loupežník, dvě přemyslovská knížata
a dva čeští básníci, celkem šestnáct známých i méně
známých osobností, které v této knize představuje
zkušený autor literatury faktu Jan Bauer, má jedno
společné - podivný konec.
Nejznámější atentáty v dějinách
Už nejméně tři tisíciletí páchají lidé ze msty, touhy, zloby nebo zoufalství atentáty. Vrahové se neštítili vztáhnout ruku ani na svou rodinu, jako třeba turecký sultán, který nechal pobít svých devatenáct bratrů. Atentátů se dopouštějí dokonce i vlády. Kniha odhaluje fascinující detaily o pachatelích, promyšlené metody zabíjení, ale i nečekané důsledky.
Na stiahnutie
10,09 €
dostupné aj ako:
Nejznámější atentáty v dějinách
Už nejméně tři tisíciletí páchají lidé ze msty, touhy, zloby nebo zoufalství atentáty. Vrahové se neštítili vztáhnout ruku ani na svou rodinu, jako třeba turecký sultán, který nechal pobít svých devatenáct bratrů. Atentátů se dopouštějí dokonce i vlády. Kniha odhaluje fascinující detaily o pachatelích, promyšlené metody zabíjení, ale i nečekané důsledky.
dostupné aj ako:
Neffova Odysea 2022: Největší vodvaz v dějinách svangu
Audiokniha Největší vodvaz v dějinách svangu, kterou napsal Ondřej Neff. Největší vodvaz v dějinách svangu byl Grapo Wolinski. A můžete mi věřit. Znali jsme se už od učáku, měli jsme společný holky, kouřili jsme slámu z jedný fajfky a když nám bylo dvanáct a z učáku nás vykopli, táhli jsme to spolu dál, protože tenkrát začal fičet svang. A oba jsme se do něj zažrali.
Na stiahnutie
3,55 €
Matica slovenská v národných dejinách
Zborník Matica slovenská v národných dejinách prezentuje výber najlepších príspevkov z vyše 70 referátov na medzinárodnej vedeckej konferencii vo februári 2013. Konferencia sa uskutočnila pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej a 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. Zborník predstavuje významný prínos k hlbšiemu poznaniu minulosti a súčasnosti Matice slovenskej v širších historických súvislostiach.
Druhá polovica 19. storočia v hospodárskych dejinách dolnokrupského veľkostatku
Autorka vo svojej monografii približuje hospodárske fungovanie veľkostatku Dolná Krupá v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu. Zameriava sa na obdobie rokov 1853 až 1903, kedy veľkostatok spravoval gróf Rudolf Chotek I. (1822-1903). Dolnokrupský veľkostatok bol počas druhej polovice 19. storočia prosperujúcim poľnohospodárskym a priemyselným komplexom. Monografia je postavená primárne na rozsiahlom výskume archívnych prameňov z Fondu Brunschwick - Chotek, Dolná Krupá nachádzajúcom sa v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Po stručnej genealógii rodu načrtáva autorka hospodárske dejiny na území Slovenska so zreteľom na panské veľkostatky počas druhej polovice 19. storočia a majetkové záležitosti dolnokrupského veľkostatku. Ďalšie kapitoly už mapujú hospodárske dejiny veľkostatku počnúc poľnohospodárstvom, chovom hospodárskych zvierat, vinohradníctvom a pokračujúc príjmami a výdajmi dreva a priemyslom. V poslednej kapitole sa autorka zameriava na zamestnancov, ich funkcie a mzdy v jednotlivých rokoch. Možno konštatovať, že práve druhá polovica 19. storočia bola najprosperujúcejším obdobím v dejinách veľkostatku a jeho majiteľov.
Bitky a bojiská v našich dejinách
Jeden z najrenomovanejších slovenských historikov, priekopník a zakladateľ profesionálnej slovenskej vojenskej historiografie, Vojtech Dangl, vo viac ako päťdesiatich kapitolách približuje vojenské dejiny. Venuje sa nielen bitkám, ale aj ich príčinám a následkom, poodhaľuje zákulisia vojen a približuje osudy hlavných či menej známych protagonistov týchto dramatických a pohnutých udalostí.
Na stiahnutie
27,90 €
dostupné aj ako:
Přítomnost Boha v dějinách
V knize Přítomnost Boha v dějinách představuje Fackenheim svůj koncept „zakládajících zkušeností“ judaismu - společných, znovu zpřítomňovaných zkušeností, jež stvrzují víru v neomezeného Boha, přítomného v omezených lidských dějinách. Tuto víru včetně jejích nevyhnutelných paradoxů považuje za ústřední pro židovství i křesťanství, jež označuje za „dějinná náboženství“.
Otázkou dnešního židovství pak je, jak smířit Boha dějin s bezprecedentní událostí holocaustu. Židovství i křesťanství se navíc musí během posledního století vyrovnávat se sekularismem: pokud je biblický Bůh bohem veškerých dějin, musí být i bohem současných sekulárních dějin, a to včetně novodobých katastrof jako je holocaust či Hirošima. V závěru autor naznačuje možnost nové, postnáboženské a postsekulární situace.