Hľadanie: Fašizmus
zobraziť:
„Blaho vlasti – zákon najvyšší!“
Mýty sprevádzajú naše životy od najútlejšieho detstva až do posledného vydýchnutia. S pribúdajúcim vekom a strasťami sa u človeka čoraz väčšmi prebúdza mýtus všetkých mýtov – viera v lepší zajtrajšok. Pod ťarchou ekonomických, sociálnych a mentálnych problémov doby je spoločnosť náchylná akceptovať nové spásne vízie radikálnych zmien, vidiac v nich alternatívu voči dekadentnej a morálne skazenej prítomnosti. Zdanlivo jednoducho vyzerajúce receptúry na zahojenie boľavých miest súčasnej reality sa so železnou pravidelnosťou objavujú najmä v časoch krízy.
Publikácia Antona Hruboňa, historika z radov najmladšej generácie slovenských bádateľov, približuje peripetie politickej strany, ktorá po vzniku Československej republiky roku 1918 ako prvá vyrukovala s revolučným plánom „záchrany národa“, totálnej prestavby a regenerácie spoločnosti v duchu integrálneho nacionalizmu. Národná obec fašistická bola najväčšou československou fašistickou stranou medzivojnového obdobia. Počas vyše 12 rokov svojej existencie sa popri českých krajinách dokázala udomácniť i na slovenskej politickej scéne. Hoci jej volebný zisk nikdy výraznejšie neprekročil 2%, nemožno NOF úplne považovať za „slepé črevo“ politiky 20. a 30. rokov, pretože v politickej kultúre (či skôr nekultúre) zanechala nezmazateľnú špecifickú stopu.
Hruboň tému uchopil v dvoch rovinách – analyzuje tak pôsobenie NOF na Slovensku, ako aj Slovensko a slovenskú otázku v politike pražskej centrály NOF. Koncepcia práce pritom vysoko prevyšuje teritoriálne zameranie a načiera do európskych dimenzií. Autor sa nevyhýba analógiám s fašistickými organizáciami v iných častiach kontinentu a podáva tak zaujímavú výpoveď o podobách medzivojnového fašizmu v našich končinách. Téma nestráca nič na svojej aktuálnosti ani dnes. Poodhalenie mechanizmov utopickej fašistickej propagandy a metód „public relations“ čitateľa núti premýšľať, či bol fašizmus definitívne pochovaný roku 1945 alebo stále prežíva v obmenenom šate aj v súčasnosti.
Na sklade 1Ks
16,06 €
16,90 €
Smrť sa volá Engelchen
Román Ladislava Mňačka (1919 - 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre.
Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.
Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.
Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas. Literárny kritik a publicista Štefan Drug o nej v Kultúrnom živote 9. 1. 1960 napísal: "Jeho hrdinovia sa netvária nijako ,hrdinsky', ale celkom ľudsky, nepateticky. V ťažkých chvíľach nerečnia veľkými a prázdnymi slovami o vlasti, o budúcnosti. V boji sa zavše boja, víťazstvo neprežívajú ako výsledok úmornej práce, neumierajú radi, hoci vedia, že nie nadarmo. To všetko len zväčšuje, v nijakom prípade nezmenšuje a nedegraduje ich ozajstné, pravé hrdinstvo, spočívajúce v chlapskom prijímaní úderov, vo vyrovnávaní sa s ťažkosťami partizánskeho spôsobu života, v osobnom uvedomovaní si opodstatnenosti a cieľavedomosti svojej pôsobnosti..., v jeho partizánskom oddiele niet vlastne vynikajúcich, bezpríkladných individualít, ktoré v literatúre toho typu strhávajú ostatných svojím osobným, mimoriadnym zjavom a príkladom."
Na záložke "prednormalizačného" vydania sa píše: "Mňačkova kniha varuje, je nadčasová. Engelchen je fašizmus, smrť sa volá fašizmus, a ten, hoci dobitý, znovu dvíha hlavu." Hoci tieto slová môžu znieť ako dobové ideologické klišé, začínajú byť opäť až nebezpečne aktuálne.
dostupné aj ako:
Do tmy
Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.
Peter Pomerancev, autor knihy This is Not Propaganda
Julia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.
Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.
Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.
Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied.
Napísali o knihe:
Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o internete fanatikoch, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou. Irish News
Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie. Spectator
dostupné aj ako:
Smrť sa volá Engelchen
Nové vydanie slávneho románu klasika česko-slovenskej literatúry.Román Ladislava Mňačka (1919 – 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre. Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.
Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.
Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas. Literárny kritik a publicista Štefan Drug o nej v Kultúrnom živote 9. 1. 1960 napísal: „Jeho hrdinovia sa netvária nijako ,hrdinsky', ale celkom ľudsky, nepateticky. V ťažkých chvíľach nerečnia veľkými a prázdnymi slovami o vlasti, o budúcnosti. V boji sa zavše boja, víťazstvo neprežívajú ako výsledok úmornej práce, neumierajú radi, hoci vedia, že nie nadarmo. To všetko len zväčšuje, v nijakom prípade nezmenšuje a nedegraduje ich ozajstné, pravé hrdinstvo, spočívajúce v chlapskom prijímaní úderov, vo vyrovnávaní sa s ťažkosťami partizánskeho spôsobu života, v osobnom uvedomovaní si opodstatnenosti a cieľavedomosti svojej pôsobnosti..., v jeho partizánskom oddiele niet vlastne vynikajúcich, bezpríkladných individualít, ktoré v literatúre toho typu strhávajú ostatných svojím osobným, mimoriadnym zjavom a príkladom."
Na záložke „prednormalizačného" vydania sa píše: „Mňačkova kniha varuje, je nadčasová. Engelchen je fašizmus, smrť sa volá fašizmus, a ten, hoci dobitý, znovu dvíha hlavu." Hoci tieto slová môžu znieť ako dobové ideologické klišé, začínajú byť opäť až nebezpečne aktuálne.
Na stiahnutie
8,95 €
dostupné aj ako:
A liberalizmus kudarca
A 20. századot három nagy ideológia rendszer jellemezte: a fasizmus, a kommunizmus és a liberalizmus. Közölük mára csak az utóbbi maradt fenn.
E kivételezett helyzetben a liberalizmus képviselői hajlamosak elfelejteni, hogy a liberalizmus is csak egy ideológia, nem pedig a politikai fejlődés végpontja, a demokrácia valamiféle csúcsteljesítménye.
Patrick J. Deneen provokatív könyvében amellett érvel, hogy a liberalizmus eleve ellentmondásos képződmény: egyenlő jogokat hirdet, miközben hihetetlen anyagi különbségeket teremt; legitimitását a kölcsönös anyagi hozzájárulásból nyeri, mégis az egyént és a privatizációt erősíti; a személyes autonómiát tekinti legfőbb értéknek, ennek ellenére a történelem legátfogóbb államapparátusát hozta létre.
A szerző vitára ingerlő, gondolatébresztő kötete arra hívja fel a figyelmet, hogy a politikai kultúrában jelenleg megfigyelhető szélsőséges folyamatok nem csupán a rendszer felszíni repedései, hanem a liberalizmus alaptulajdonságai, amelynek globális sikere egyben a saját kudarcát is előrevetítette.
Patrick J. Deneen konzervatív nézeteket valló amerikai politológus, a Notre Dame Egyetem Politikatudomány Tanszékének professzora. Érdeklődési köre a politikai teológiától kezdve a gazdaságpolitikán át a demokráciaelméletekig széles spektrumot fog át.
Könyveiben és tanulmányaiban kritikus álláspontot fogalmaz meg a liberalizmussal szemben - főként az individualizmus dicsőítését, a hagyományokkal szembeni ellenségességet, valamint a vallási meggyőződés és a társadalmi szolidaritás hiányát kritizálja.
A szerzőnek ez az első kötete magyarul.
Na sklade 1Ks
12,26 €
12,90 €
A Dzsihád legyőzése - A megnyerhető háború
Sebastian Gorka, Ph.D., magyar származású nemzetközi hírű biztonságpolitikai szakértő, a Marine Corps University hadászati elmélet tanszékének vezetője. Rendszeresen tart képzést a CIA, az FBI és az amerikai különleges alakulatok tagjai számára. Stratégiai elemzőként és a terrorizmus elleni harc szakértőjeként a legnagyobb nemzetközi hírcsatornák gyakori vendége. a Breitbart News állandó munkatársa. Részt vett Donald Trump választási kampányában, majd elnöki tanácsadóként dolgozott a Fehér Házban. A Dzsihád legyőzése című könyve az amerikai biztonságpolitika és stratégiai tervezés egyik alapműve lett.
"A nácizmus és a kommunizmus után ma újra halálos veszély leselkedik a világra.
Egy új totalitarizmussal állunk szemben, olyannal, amely még veszélyesebb lehet, mint a fasizmus vagy a kommunizmus. Akik az iszlám és Allah vallásával igazolják a tömeggyilkosságot, kizárólagos és abszolutista jövőképpel rendelkeznek. Vagy az egész bolygó az uralmuk alá kerül, vagy veszítettek. Számukra nincs középút. Velük nem lehetséges békés együttélés. Ebben nagyon hasonlítanak a közelmúlt nácijaira és kommunistáira.
A szabadság, amilyen drága, olyan törékeny is. Ezért minden nemzedéknek ébernek kell maradnia. Ez a könyv abból a hitből született meg, hogy legyőzhetjük az új totalitarizmus képviselőit, ahogy legyőztük a nácizmust és a kommunizmust is." (Dr. Sebastian Gorka)
Na sklade 1Ks
10,82 €
11,39 €
Az ősfasizmus szaga
Umberto Eco (1932-2016) olasz szemiotikaprofesszor, tudománytörténész, középkorász, esszéista - s nem mellesleg világhírű regényíró. 1980-ban robbant be a szépirodalom világába A rózsa neve című középkori krimivel, melyből Sean Connery főszereplésével nagy sikerű film is készült.
Népszerűségét csak tovább növelte A Foucault-inga, A tegnap szigete, a Baudolino és A prágai temető című regényeivel.
Az ősfasizmus szaga című kötetének írásai - melyek eredetileg alkalmi, folyóiratokban megjelent publicisztikák és előadásszövegek - a megjelenésük óta eltelt 25-30 év alatt sem vesztettek szellemi frissességükből, bölcsességükből, éleslátásukból, szenvedélyes vitakészségükből és aktualitásukból.
Gondolatok a háborúról, a bevándorlásról, a toleranciáról, a média politikai kisajátításáról, az istenhitről - és leghangsúlyosabban: hogyan tudja újabb és újabb köntösben belopni magát a mindenkori életünkbe a fasizmus? Mik azok a jellegzetességei egy államhatalomnak, amelyek alapján kétségtelenül felismerhető ez a félelmetes ideológia? Eco tételesen felsorolja ezeket a sajátságokat, így mindenki számára világosan eldönthetővé válik: felrémlik-e a fasizmus ködképe abban a rendszerben, amiben él.
Migrace a nesnášenlivost
Svazek z pera Umberta Eca zahrnuje dvě autorovy práce: Migrace a nesnášenlivost a Věčný fašismus. V první z uvedených prací najdeme část Ecovy přednášky přednesené v rámci sympozia uspořádaného ve Valencii na téma perspektivy třetího tisíciletí, dále úvod k Mezinárodnímu fóru o nesnášenlivosti uspořádaného v Paříži, část proslovu na univerzitě v Nijmegenu a úvod k antologii textů o reciproční antropologii, uveřejněné v Paříži. Všechny tyto texty se nesou v duchu autorova přesvědčení, že zvítězit nad rasismem znamená pochopit a přijmout odlišnost toho druhého. Ve druhé uvedené práci si autor všímá fašismu přežívajícího v nových formách dodnes.
Amerikánka
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do popkultúry. Jej myšlienky sa dostali do textov piesní Beyoncé i na tričká módnej značky Dior. Mimoriadnu pozornosť si získali jej prednášky v rámci platformy TED, ako aj svetoznáma esej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Chimamanda Ngozi Adichie rozpráva priamo a bez prikrášlenia. Diskriminácia je u nej diskrimináciou a rasizmus rasizmom. Neexistuje žiadne ALE. Taký je aj jej román Amerikánka, v ktorom sa príbeh nevšednej lásky preplieta s tými najbolestivejšími miestami ľudského spolužitia.
Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.
Kniha vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Špina
Príbeh nezabudnuteľného priateľstva z fašistického Talianska, ktorý preložili do 32 jazykov ešte pred jeho oficiálnym vydaním.
Monza, 1935. Francesca každý deň z mosta pozoruje dievča, ktoré sa hrá pri rieke s dvomi chlapcami. V meste ju volajú Špina, je vraj prekliata a prináša nešťastie. Francesca, ktorá pochádza z buržoáznej rodiny, obdivuje jej voľnosť. Uprostred severného Talianska, kde vládne fašizmus a silná mužská ruka, spojí dve celkom odlišné hrdinky nečakané priateľstvo, s ktorým nik nesúhlasí. Tvárou v tvár zneužívaniu a pokrytectvu sa Francesca od svojej novej priateľky učí, aké je dôležité nemlčať a neposlúchať. Spoločne musia čeliť každodenným nástrahám provinčného dospievania, aby napokon obstáli v rozhodujúcej skúške ich puta a dokázali odporovať násiliu a krutosti.
Beatrice Salvioni živým a metaforickým jazykom sleduje nielen príbeh svojich hrdiniek, ale aj osud talianskej spoločnosti a postavenia žien v 30. rokoch. Od taliansko-etiópskej vojny až po všadeprítomný sexizmus Špina odhaľuje odvrátenú tvár dejín jednej krajiny a necháva prehovoriť tiché hlasy.
Na stiahnutie
13,29 €
A római katolikus egyház és az inkvizíció
A kötet tudományos igénnyel, korabeli, valamint újkori dokumentumokra támaszkodva közvetíti a szerző véleményét.
Százados tabukat döntöget, hiszen mind az antiklerikális kommunizmus/fasizmus, mind a második vatikáni zsinatot (1962) követő korszak "mindenért" bocsánatot kérni akaró egyházi vezetői semmit sem tettek a köztudatban élő igen sötét és egyoldalú kép árnyalására.
Olvassa mindenki elfogultságtól mentesen.
Slovo ľavičiarom súcim na slovo
Posledné roky sa celosvetovo vzdúva nebezpečná vlna tradicionalizmu, nacionalizmu, antieurópanstva, zasiahla mnohé vrstvy ľavice aj časť jej intelektuálov, a u nás doma i Smer. Zreteľne vidím zmätenosť, blúdenie, nedôslednosť a stratu jasne vymedzených sociálnodemokratických cieľov aj hodnôt. A to v chvíli, keď sa nám tu pred očami rodí protofašizmus a v župných úradoch , na námestiach a vo vlakoch už aj fašizmus. Nespravodlivosť je citeľná: hmotná, ale aj tá pred zákonom, ktorý je iný pre privilegovaných a iný pre tých ostatných... Áno, tento stav si vyžaduje radikálne riešenie. A tak som sa pokúsil formulovať, ako je možná radikalita v sociálnodemokratickej politike. A o aké hodnoty sa musí opierať, pokiaľ chce zostať demokratickou a antifašistickou...
Boris Zala
Obesíme ťa
Pohľad rešpektovaného komentátora
Kedy bude cirkev hodná svojho pápeža? Prečo je emancipácia hlúposti nebezpečná? Rozumieme tomu že sa nehnedne len zo slnka? Nová kniha Michala Havrana nie je len akýsi pokus o naivný dialóg, ale diagnostika nových tvárí fašizmu a toho, čo sa so Slovenskom deje. Pod hlavičkou SME autor z týždňa na týždeň píše o rôznych aktuálnych, ale aj nadčasových témach. Vybrali sme Havranove autorské strany, ktoré svoj odkaz nestrácajú, ale časom získavajú nový rozmer. V tejto knihe vám ich prinášame.
Na sklade > 5Ks
4,74 €
4,99 €
dostupné aj ako:
Stretnutie tých, čo prežili šoa
Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková.
Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračné tábory, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.
V dobe radikalizácie spoločnosti a vzrastajúcej podpore fašizmu, rasizmu a aj antisemitizmu považuje Post Bellum a Ohel David za stále dôležitejšie prinášať príbehy ľudí, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy spôsobené práve týmito izmami a dokázali ich pretransformovať na silnú a inšpiratívnu životnú skúsenosť. Publikácia je určená aj pre pedagógov ako pomôcka v rámci vyučovacieho procesu a pre historikov ako doplnok k výskumu v oblasti témy Slovenského štátu.
Kráska a zvrhlík. Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia
Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov.
Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande.
Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti.
Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N.
Évszázad 2.: A megfagyott világ
A VÉRES ÉS GYÖNYÖRŰ HUSZADIK SZÁZAD TÖRTÉNETE ÚGY, AHOGY AZT CSAK KEN FOLLETT TUDJA ELMESÉLNI.
A megfagyott világ ott veszi fel a történet fonalát, ahol az 1. kötet abbamaradt: az öt – amerikai, német, orosz, angol és walesi – család egymásba fonódott életét ismerhetjük meg a Harmadik Birodalom felemelkedésével kezdődő, majd a spanyol polgárháborúval és a második világháború nagyszabású drámáival folytatódó, az amerikai és az orosz atombombák felrobbantásáig tartó időszakban. Vagyis az 1930-as évek elejétől 1946-ig.
A német apától és angol anyától született Carla von Ulrich egyszeriben úgy érzi, maga alá temeti a náci árhullám; óriási bátorságról tanúskodó és szomorú következményekkel járó tettre szánja el magát… Woody és Chuck Dewar, a titkokat rejtegető két amerikai fivér is ki akarja venni részét a fasizmus elleni harcban, egyikük Washingtonban, a másikuk pedig a Csendes-óceán véráztatta dzsungeljeiben… Lloyd Williams, az angol diák a spanyol polgárháború tűzkeresztségében eszmél rá, hogy a kommunizmus ellen ugyanolyan elszántan kell harcolnia, mint a fasizmus ellen… Daisy Peshkovot, az Amerikában élő milliomoslányt kizárólag a népszerűség és az élvezetek hajszolása érdekli, amíg a háború meg nem változtatja az életét, nem is egyszer, hanem kétszer is, miközben unokabátyja, Vologya olyan pozíciót harcol ki magának a szovjet hírszerzésen belül, amely a háború kimenetelére hatással lesz.
A főszereplők élete kibogozhatatlanul összekuszálódik, miközben élményeiken keresztül kirajzolódnak a 20. század arculatát meghatározó kataklizmák. A történet a gazdagok dolgozószobájától a vérzivataros, füst borította csataterekig mindenütt egymásba gabalyodik, és az olvasó egyre bonyolultabb drámák tanúja lesz.
Ahogyan azt Ken Follettnél már megszoktuk, a történelmi háttér briliáns bemutatása alapos kutatásokon alapul, a cselekmény gyors sodrású. Az szerző szenvedéllyel és mesteri kézzel vezet el bennünket egy olyan világba, amelyről azt hittük, jól ismerjük, ám amely a könyv elolvasása után már sohasem fog a régi színben feltűnni.
A 2. kötet, A megfagyott világ a Párizs környéki békékkel kezdődik, és az amerikai és a szovjet atombomba feltalálásáig tart, szereplői az 1. rész hőseinek gyermekei.
A 3. kötet pedig (megjelenés: 2014) a következő generációk életét mondja el a hidegháború időszakában.
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Spálenisko - Hriechy dym neprekryje
V tomto príbehu nie je žiadna pozitívna postava. Všetci klamú, podvádzajú, taja svoju minulosť, manipulujú, niektorí dokonca aj vraždia. Pre peniaze, politickú moc, nové územia, ale aj rasizmus, žiarlivosť, nenaplnenú lásku, fanatizmus, problematické detstvo a vlastnú nevyrovnanosť.
Tento príbeh sa odohráva v Izraeli v nedávnej minulosti, ale mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek.
Je to rozprávanie o ľuďoch, ktorí nerobia žiadne hrdinské činy, len chcú prežiť. Spúšťajú tak reťaz udalostí s fatálnymi dôsledkami a sami sa stávajú ich obeťami. Bojujú medzi sebou aj so svojimi démonmi, ale nevíťazí nikto. Zostáva len spálená zem. Doslova aj symbolicky.
dostupné aj ako:
Prah večnosti
Rodinná sága sa pomaly končí. Prehrýzli sme sa cez vyše tritisíc strán a nedbali by sme, keby nasledoval aj ďalší diel. Podaktorí z nás sú súčasníci „historických udalostí“, s ktorými sa stretávame v Prahu večnosti, a mnohé konflikty prerástli do dnešnej doby. Follettov historický obraz 20. storočia dojíma, strháva, dokonca poburuje, a v tom je autorovo majstrovstvo.
Ocitáme sa v nemeckej rodine. Rebecca Hoffmannová si vychutnáva radosti života, až kým sa úplnou náhodou nedozvie, že jej muž je vysoký dôstojník Stasi. Keď požiada o rozvod, urazený manžel jej a jej rodine urobí zo života peklo.
V USA sa George Jakes stane blízkym spolupracovníkom Roberta Kennedyho a na vlastnej koži prežíva boj černošského obyvateľstva proti rasizmu vedený Martinom Lutherom Kingom. Cameron Dewar sa pridal k republikánom a ako agent CIA si musí nájsť miesto vo svete omylov, lží a intríg.
Rovnako je na tom aj Dimka Dvorkin, mladý poradca Nikitu Chruščova, keď sa Rusko so Spojenými štátmi americkými dostanú do konfliktu a svet sa ocitne na pokraji skazy.
Celá trilógia predstavuje uzavretý román a osudy hrdinov z Východu a zo Západu sa navzájom prelínajú na pozadí spoločenských a politických premien v poslednej tretine 20. storočia. Toto pozoruhodné dielo čitateľovi umožní ľahšie pochopiť históriu, ktorej je súčasťou.
Nová bezbrehá sága STOROČIE /Pád titanov, Zima sveta, Prah večnosti/ je poháňaná dychom histórie a zaujímavými osudmi rodín, ktoré opisuje. Na začiatku v Páde titanov sa stretne 5 rodín – ruská, nemecká, americká, anglická a waleská – zblížia sa a nakoniec rozpŕchnu do všetkých končín sveta v rytme Prvej svetovej vojny a Ruskej revolúcie. Zima sveta rozpráva o živote ich detí vo chvíli, keď sa k moci dostáva nacizmus, a o veľkých tragédiách počas Druhej svetovej vojny. Prah večnosti sleduje Ďalšiu generáciu uprostred sociálnych, ekonomických a politických nepokojov v rokoch 1960 – 1990 ; zažijeme s nimi boj za ľudské práva, vojnu vo Vietname, postavernie Berlínskeho múra, karibskú krízu a ľadové ovzdušie studenej vojny.
dostupné aj ako: