Miloslav Szabó

Publikácia sa venuje príčinám, kontextu a dôsledkom radikalizovania viacerých katolíckych a jedného evanjelického kňaza v rokoch 1935 - 1945. Kým vo verejnej diskusii prevláda záujem o známe osobnosti, ako bol prezident Jozef Tiso, historik Miloslav Szabó skúma problematiku na príklade troch kontroverzných a dnes do veľkej miery zabudnutých duchovných: poslancovi Slovenského snemu a po istý čas duchovnému správcovi Hlinkovej gardy Karolovi Körperovi, básnikovi a neskôr hlavnému propagátorovi nacizmu na Slovensku Viliamovi Riesovi a poslancovi a okresnému tajomníkovi HSĽS vo Zvolene Antonovi Šalátovi. Hlavný text dopĺňajú exkurzy o ďalších troch kňazoch (Ladislavovi Hanusovi, Vladimírovi Rolkovi a Ľudovítovi Veselom), ktorí sa v istých aspektoch od klérofašistov odlišovali, prípadne boli ich pravým opakom.

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien?  O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov. Hlavným činiteľom rodiny je matka ona zasluhuje si najväčšie uznanie. Tým viac je to pravda o slovenskej matke, ktorá v minulosti udržovala náboženské a národné presvedčenie v národe. Ona dávala národu synov, ktorí zaň vedeli trpieť i mrieť. Dnes dáva mladému slovenskému štátu pracovníkov, vojakov, je najmohutnejšou oporou štátu. Jozef Sivák, minister školstva Slovenskej republiky, 1939

Cudzinci obťažujúci nevinné dievčatá s bielou tvárou, ohnivé tmavé orientálky zvádzajúce západných kresťanských chlapcov na zlé chodníčky či úlisní Židia skrývajúci v stiesnených a špinavých obchodoch svoje tajomstvá. Podobných obrazov nájdeme v literatúre mnoho a nie je to náhoda. Sú to obrazy odlišnosti, ktoré vyvolávajú v ľuďoch silné emócie, rovnako ako ich vyvoláva aj literatúra. Tá na rozdiel od oficiálnych dokumentov zachytáva históriu v inej, intímnej rovine: láska a vzťahy medzi pohlaviami patria medzi jej základné stavebné prvky. Historik Miloslav Szabó vo svojej knihe Kráska a zvrhlík skúma nielen to, ako sa rasizmus prejavuje v textoch takých klasikov, ako je Ľudmila Podjavorinská, Svetozár Hurban Vajanský, František Švantner, Gustav Meyrink či Thomas Mann, ale hľadá aj pôvod týchto stereotypov. Literatúra vždy nielen zobrazovala realitu, ale podvedome ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Obrazy nenásytných orientálok, úžerníckych židovských krčmárov či cudných panien s bielou tvárou sa tak hlboko vtlačili do našich myslí. Témou skrytého rasizmu vás v knihe Kráska a zvrhlík prevedú postavy literatúry 19. a 20. storočia a bude to vzrušujúca cesta zo slovenských kopaníc, cez nevestince starej Prahy, kanálmi Benátok až do utečeneckého tábora s Rwande. Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Z tohto pohľadu sa tak do popredia dostáva pohlavie: rasisti chcú zabrániť, aby sa plodili a rodili miešanci, pretože to údajne ohrozuje zdravie a prežitie nadradenej rasy. Tento strach sa v rôznych historických obdobiach pretavil nielen do literatúry, ale aj do pravidiel a zákonov, ktoré upravovali vzťahy konkrétnych mužov a žien, teda kto s kým môže žiť a plodiť deti. Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N.

Boje o pitnú vodu, nové výbuchy masového násilia, etnické čistky, občianske vojny v najchudobnejších krajinách sveta, nekonečné prúdy utečencov. Konflikty 21. storočia sa už neodvíjajú od ideologického súperenia medzi veľmocami, ale skôr od triednych, náboženských a zdrojových otázok. Genocídy minulého storočia nás naučili, ako rýchlo sa sociálne problémy môžu prejaviť v radikálnych a smrtiacich riešeniach. Bohaté krajiny dnes už vyvíjajú stratégie na získanie zdrojov a udržanie klimatických utečencov mimo svojho územia. Harald Welzer ukazuje, ako spolu súvisí klimatická zmena a násilie. Klimatická zmena má ďalekosiahle dôsledky na životné podmienky ľudí na celom svete: obývateľný priestor sa zmenšuje, vzácne zdroje ubúdajú, prehlbuje sa nespravodlivosť nielen medzi Severom a Juhom, ale aj medzi generáciami, čo vytvára podmienky pre nové sociálne napätia a vedie k násilným konfliktom. Klimatická zmena predstavuje nové závažné výzvy v oblasti bezpečnosti, zodpovednosti a spravodlivosti, ale ako Welzer znepokojujúco objasňuje, robí sa veľmi málo, aby sa im čelilo.

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete. Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien?  O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím. Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení. Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov. Hlavným činiteľom rodiny je matka ona zasluhuje si najväčšie uznanie. Tým viac je to pravda o slovenskej matke, ktorá v minulosti udržovala náboženské a národné presvedčenie v národe. Ona dávala národu synov, ktorí zaň vedeli trpieť i mrieť. Dnes dáva mladému slovenskému štátu pracovníkov, vojakov, je najmohutnejšou oporou štátu. Jozef Sivák, minister školstva Slovenskej republiky, 1939

Nemecko 1945: krajina v troskách. Z miest sa stali ruiny a viac než polovica obyvateľov žije tam, kde nepatrí alebo netúži byť. Ako sa z takéhoto chaosu dá znovu vybudovať fungujúca spoločnosť? V zbombardovanom Berlíne sa novinárka a členka odboja Ruth Andreas-Friedrich zohrieva pri provizórnej piecke a do denníka zaznamenáva, ako mesto zachvátilo šialenstvo očakávania a pracovitosti. Američania vysielajú Hansa Habeho, židovského novinára a vojaka americkej armády, do prvej línie psychologickej vojny, ktorej úlohou je založiť novinové impérium a pokúsiť sa zmeniť nemecké myslenie. Filozofka Hannah Arendt sa vracia do krajiny, z ktorej utiekla, a s prekvapením zisťuje, že jej obyvatelia sú síce posadnutí túžbou po novom začiatku, no pri zmienke o holokauste mlčia. Kniha Čas vlkov zobrazuje fascinujúcu panorámu národa, ktorý sa ocitol na križovatke monumentálnych zmien. Roky 1945 až 1955 boli hrubou a surovou dekádou, no ukázali sa ako rozhodujúce obdobie pre ďalšiu budúcnosť Nemecka. Autor ponúka strhujúci portrét skorumpovanej, demoralizovanej a súčasne slobodnej spoločnosti.

Publikácia sa venuje príčinám, kontextu a dôsledkom radikalizovania viacerých katolíckych a jedného evanjelického kňaza v rokoch 1935 - 1945. Kým vo verejnej diskusii prevláda záujem o známe osobnosti, ako bol prezident Jozef Tiso, historik Miloslav Szabó skúma problematiku na príklade troch kontroverzných a dnes do veľkej miery zabudnutých duchovných: poslancovi Slovenského snemu a po istý čas duchovnému správcovi Hlinkovej gardy Karolovi Körperovi, básnikovi a neskôr hlavnému propagátorovi nacizmu na Slovensku Viliamovi Riesovi a poslancovi a okresnému tajomníkovi HSĽS vo Zvolene Antonovi Šalátovi. Hlavný text dopĺňajú exkurzy o ďalších troch kňazoch (Ladislavovi Hanusovi, Vladimírovi Rolkovi a Ľudovítovi Veselom), ktorí sa v istých aspektoch od klérofašistov odlišovali, prípadne boli ich pravým opakom. Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom, ktorí radi čítajú literatúru faktu o našej dávnej aj nedávnej histórii.

Ako sociálne siete zmenili súčasný fašizmus a ako fašizmus zmenil sociálne siete? Internet a zvlášť sociálne média ponúkajú pre krajnú pravicu priaznivé prostredie. Stali sa živnou pôdou podkopávania základných hodnôt demokracie, tolerancie a humanizmu. Demokratické štáty a ich inštitúcie s nárastom extrémizmu a krajnej pravice v posledných dekádach vedú zatiaľ neúspešný boj. Brilantná historicko-politologická esej medzinárodne uznávaných nemeckých expertov Maika Fielitza a Holgera Marcksa ponúka zrozumiteľnú a čitateľsky príťažlivo napísanú analýzu toho, čo by sme mohli označiť za „digitálny fašizmus“. Podarilo sa im ukázať, ako techniky zahmlievania a manipulácie korešpondujú s fungovaním sociálnych médií, ktoré zosilňujú obavy, strach a šíria tzv. „post-pravdy“. Kniha Digitálny fašizmus zvažuje možné scenáre budúcnosti a prináša i niekoľko sofistikovaných návrhov, ako proti radikálnym tendenciám a extrémizmu bojovať a chrániť tak demokraciu.