Hľadanie: Hudobný terminologický slovník
zobraziť:
Slovensko-chorvátsky chorvátsko-slovenský slovník
Chystáte sa na cestu do Chorvátska a lámete si hlavu s jazykom ? Netrápte sa a vezmite si so sebou Slovensko-chorvátsky slovník. Vďaka bohatej slovnej zásobe a bežným konverzačným frázam, ktoré slovník ponúka, zabodujete nielen u domácich. Nebojte sa vyraziť na dovolenku a objavte tie najkrajšie zákutia. Všetci turisti dorozumievajúci sa ledva rukami Vám budú závidieť nielen výlety, ale aj Vaše komunikačné schopnosti. Ktovie, možno ani domáci nezbadajú, že ste cudzinec.
Grécko-slovenský slovník
O B S A H S L O V N Í K A· 32 000 hesiel· prvý slovník starej gréčtiny zachytávajúci slovnú zásobu od Homéra cez klasických autorov, helenistické obdobie, Nový zákon, až po kresťanských spisovateľov neskorej ntiky/ranej Byzancie· každé základné heslo uvádza významy, všetky štandardné gramatické údaje, etymológiu, výskyt daného výrazu v rôznych obdobiach, u rôznych autorov a v rôznych dialektoch· obsahuje krátky prehľad dejín gréckeho jazyka· slovník je určený pre študentov starej gréčtiny a širšiu odbornú verejnosť.
Hudobný život 1-2/2023
Hudobný život 1-2/2023:
- barytonista Dalibor Jenis aj o okolnostiach odchodu z Opery SND
- Dai Fujikura o zrode skladateľa a živote umelca na voľnej nohe
- Michal Paľko o Mojše band a sprístupňovaní židovskej hudby
- Na chate: Ronald Šebesta a Marián Lejava
- Vilém Spilka o JazzFeste Brno
- Viliam Gurbaľ o radosti v sakrálnej hudbe- Jazzové laboratórium
- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej
koncerty, operné predstavenia, recenzie CD a kníh...
Na stiahnutie
2,50 €
Anglicko-slovenský a slovensko-anglický školský slovník
Anglicko-slovenský a slovensko-anglický školský slovník je praktická publikácia formátu A6 a je určená každému žiakovi, ktorý chce mať poruke ucelený a súhrnný prehľad predpísanej slovnej zásoby nemeckého jazyka pre komunikačnú úroveň A1 a A2.
Hudobný život 06/2023
- JOHN ADAMS v rozhovore s Petrom Zagarom - jeden z najvýznamnejších žijúcich skladateľov navštívil Prahu a poskytol rozhovor aj Hudobnému životu
- SUPERAR prináša do hudobnej výchovy na základných školách princípy inklúzie a hlbšie pochopenie hudobných súvislostí. Vysvetľuje Eva Šušková a Tomáš Boroš.
- pre HŽ četovali: saxofonisti Nikola Bankov a Martin Uherek
- ANALYZUJEME Schumannove Viedenské fašiangy
- hudobná poviedka VANDY ROZENBERGOVEJ: Veronikin hoboj
Na stiahnutie
2,00 €
Hudobný život 3/2023
Hudobný život 3-2023
Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne:
- Rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudby
- nová inscenácia Suchoňovho Svätopluka
- Svedectvá doby s Naďou Földváriovou
- analýza Alpskej symfónie R. Straussa
- v JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartoša
- recenzie koncertov, operných predstavení a CD
- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej
Editoriál
Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný
umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme
k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje
k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“
šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí...
„Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo
sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými
dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade
emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre
hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená
pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to
ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer)
Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé
polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku
prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší.
Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným
mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda.
„Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva
byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy
a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika
libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec
reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie,
ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami,
by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj
publiku.“ (R. Bayer)
Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne
narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť
spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala
veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého
môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba
dobre čítať.
„Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘
On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj
ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ
ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len
zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana.
Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘
To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť
stíhaní.“ (N. Földváriová)
Na margo:
V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje
o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme
okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa
trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne
na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne
backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto
odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej
kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny
riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť
z konkurzu, a nie menovaním.
Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší
zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri
zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do
práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších
mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku.
Andrea Serečinová
Na stiahnutie
2,00 €
Maďarsko - slovenský slovensko - maďarský slovník s najnovšími výrazmi
Najnovšie výrazy z našej súčasnosti zo všetkých oblastí ľudskej činnosti. Viac ako 25.000 heslových slov a ich ekvivalenty v cieľovom jazyku. V slovníku sú zahrnuté aj početné veľmi podobné cudzie slová, najmä europeizmy, ktoré sa rozlišujú koncovkou, pravopisom, alebo výslovnosťou. Slovník neposkytuje gramatické informácie, má slúžiť širokej verejnosti ako prvá pomoc pri styku s maďarským jazykovým prostredím.
Hudobný život 09/2023
Hudobný život 2023/9
- Salzburské slávnosti, Bayreuthské slávnosti, Rossini Opera Festival Pesaro
- operná sezóna 2022/2023 očami operných kritikov
- Viva Musica! festival, Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza
- Komponovanie na Aljaške
- Jazz: Milo Suchomel
- Jazzové laboratórium: Lukáš Oravec
- glosy: Jakub Čižmarovič, Jakub Filip, Monika Melcová
- recenzie CD a knihy
- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej
Leto býva obdobím koncertných a divadelných prázdnin. Inštitucionálny výdych však už tradične strieda nádych letných festivalov, čo v ére postpandemickej cítiť ešte intenzívnejšie.
Leto síce zvykne diktovať zväčša zábavnejšie tóny, no texty našich autorov, reflektujúce letné podujatia, prinášajú i viacero závažných a zásadných tém. Tvorivý pobyt na Aljaške konfrontuje skupinu mladých skladateľov nielen so zmyslovými impulzmi inšpirujúcej prírody, ale v bezprostrednom fyzickom kontakte s ňou ich necháva precítiť aj momenty neúprosne sa meniacej planéty (s. 16).
Reportáž z Darmstadtských letných kurzov zachytáva pôvodné exkluzívne avantgardné kompozičné laboratórium v štádiu totálnej otvorenosti – umeleckej, pedagogickej a vítajúcej etnickú
a rodovú rôznorodosť (s. 14).
V inscenácii Gréckych pašií Bohuslava Martinů na Salzburských slávnostiach sledujeme na pódiu dav migrantov v záchranných vestách, v Bayreuthe si v novom Parsifalovi publikum vychutnáva
digitálne scénografické prvky vďaka špeciálnym okuliarom za 1?000?dolárov… Nechcená realita strieda realitu rozšírenú, medzi riadkami operných recenzií tak vnímame drsné paradoxy dnešných dní (s. 18 a 23).
A v najnovšej poviedke Vandy Rozenbergovej sa slávny tenorista vyrovnáva s negatívnou kritikou šikovnou mediálnou manipuláciou…
Milí čitatelia, prajeme vám podnetné čítanie o hudbe a radostné vkročenie do nových koncertných a operných sezón!
Andrea Serečinová
Na stiahnutie
2,00 €
Slovník súčasných slov
Ucelený súbor základných stavebných jednotiek jazyka,
výrazov a iných lingvistických jednotiek usporiadaných
v abecednom poriadku…
Zabudni!
Od tejto zbierky nečakaj žiadne štandardnélexikografické dielo.
Žiadne nudné výrazy či výklady slov,
ktoré ti nič nehovoria a nevieš si ich zapamätať.
V tomto praktickom balení nájdeš v deviatich kategóriách
stovky super hlášok, ktoré ťa celkom určite pobavia.
Špecifické definície slovíčok a slovných spojení (nielen) dnešnej doby, podané s poriadnou dávkou humoru, recesie aj irónie si získali už desiatky tisíc fanúšikov na sociálnych sieťach. Staň sa aj ty členom komunity, ktorá berie život s nadhľadom.
Hudobný život 12/2023
Hudobný život 12:
- Martin Valihora v spätnom zrkadle svojej kariéry
- Pavel Stiller, učiteľ hviezdnych hráčok na zobcovej flaute
- Analýza: César Franck: Symfónia d mol
- Jazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič: Nation in Bondage
- festival Nová slovenská hudba
- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej
- koncerty, operné kritiky, recenzie CD a kníh
Editoriál
Úspešné príbehy sa dobre píšu a ešte lepšie čítajú. V decembrovom čísle sa Juraj Kalász zhovára s jazzmanom Martinom Valiho-rom, ktorý vzorec úspešného hudobníka napĺňa suverénne, s jednoznačnými presahmi za hranice pôvodného prostredia, navyše, aj s aktivitami, ktoré sa dotýkajú verejného záujmu. Rada o príkladoch skutočných elít čítam, nesmierne rada ich vidím na stránkach nášho časopisu. Potrebujeme ich ako soľ.
Musím sa priznať, že s veľkým rozochvením vstrebávam príbehy o tých, čo žijú svoje „malé“ hrdinstvá, v ústraní, bez ambícií byť videnými, v skromných podmienkach, v skutočnom zákulisí nášho hudobného sveta. Nevzdávajúci sa organizátori lokálnych festivalov mimo kultúrnych centier, operátori malých nezávislých vydavateľstiev, učitelia… Hnaní presvedčením o svojej pravde, idúci za ňou bez pátosu, lebo tam, kde nie je veľké publikum, nedá sa pred nikým na nič hrať.
Preto je na našej novembrovej obálke Pavel Stiller, učiteľ zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Žiline. Zobcová flauta, tá popoluška zušiek, mliečny zub dychových nástrojov, vrchol pedagogickej úžitkovosti, kus plastu zabudnutý takmer v každej hudbymilovnej domácnosti… Vyštudovaného hornistu Pavla Stillera nestihla v detstve otráviť, šťastne ho minula jej utilitárna rola, ktorú jej tak nepekne určilo naše základné hudobné školstvo, a zrejme preto ako dospelý muž podľahol jej čaru. Príbehy jeho dvoch najúspešnejších žiačok, finalistiek najprestížnejších svetových súťaží i populárnej televíznej šou Virtuózi, sú nielen vyústením jeho dlhoročného pedagogického a interpretačného hľadania, ale aj poctivej práce na sebe a neustálej potreby posúvať sa ďalej. Rozho-vor s Pavlom Stillerom je pozvaním nielen pre učiteľov, rodičov detí, študentov, ale pre každého, kto hľadá životnú inšpiráciu.
Koniec roka je vždy plný koncertov, čo vidieť aj na našich stránkach. Veľmi teší zostava recenzií zahraničných operných pred-stavení, do ktorých kvalitne prispeli aj slovenskí interpreti a tvorcovia.
Posledným tohtoročným číslom sa s vami, vážení čitatelia, lúčime v tlačenej podobe až do začiatku februára 2024, keď si budete môcť kúpiť prvé dvojčíslo v novom roku. Na internete nás nájdete už skôr, v podobe čerstvej a dlhoočakávanej internetovej verzie Hudobného života.
Nech vaše sviatky na prelome rokov sprevádza pokoj, zdravie a hudba.
Andrea Serečinová
Na stiahnutie
2,00 €
Malý nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník
Malý nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník od T. Balcovej je určený širokej verejnosti a jeho cieľom je poskytnúť pomôčku pri bežnej komunikácii v tomto jazyku. (85X125, str.531, MV, ČB, r.vyd.2004)
Hudobný život 04/2023
Hudobný život 2023/4
- 100 rokov od narodenia Györgya Ligetiho, prominentnej postavy avantgardných prúdov 2. polovice 20. storočia - v hľadáčiku predexilová tvorba skladateľa
- hudba a film: Tár - Il Boemo - Plastic Symphony
- sopranistka Magdaléna Blahušiaková oslavovala
- jazz: rozhovor s kontrabasistom Róbertom Raganom, klavírne sólo Gabriela Jonáša v Jazzovom laboratóriu
- Vanda Rozenbergová: Bigbít (hudobná poviedka)
Umenie je pre jedného čerešničkou na torte, pre iného prúdom, ktorý posúva všedné dni k vyšším zmyslom. Dotknúť
sa umeleckého diela, vnímať ho – to je ponuka pre kohokoľvek, stvoriť ho však boli pozvaní len vyvolení. Umelcov
obdivujeme, uctievame. Hranice, kde končieva prirodzená úcta voči výnimočným schopnostiam a kde už vznikajú kulty, bývajú nejasné a nevytyčujú len vzťah vonkajšieho sveta k umelcom, ale aj riziká ich vlastných zlyhaní. Tri nové filmy s hudobnou tematikou – z nich dva prepojené aj so slovenským prostredím – otvárajú otázky zmyslu umeleckých profesií, ambície venovať sa tomu, k čomu sa cítime byť povolaní, ale aj ceny, ktorú je hodno za to zaplatiť. Už dávno nebolo možné stretnúť sa na filmovom plátne s takou koncentráciou kvalitne spracovanej problematiky hudobných profesií, s autentickým vykreslením prostredia a pracovno-psychologických vzťahov, ako sa to podarilo v troch nových filmoch: Tár, Il Boemo a Plastic Symphony. Navyše, príbehy geniálnej dirigentky Berlínskej filharmónie, Josefa Myslivečka či talentovaného violončelistu Matúša nie sú zďaleka len o umelcoch, o hudobníkoch. Tvoria obrazy zneužívania moci, túžby plniť si sny, hľadania zmyslu života či konfrontácie s meniacim sa svetom okolo nás. Prechádzajú dejinami, spoločnosťami či vzťahmi ako takými... „Čím širšie je naše zorné pole, tým komplikovanejší sa zdá svet, na ktorý sa pozeráme, a tým väčšia je aj naša túžba po morálnom triediacom stroji. Nebolo by úžasné, keby sa všetky odtiene sivej dali roztriediť na čiernu a bielu? Znovu a znovu objasňovať, že takýto stroj neexistuje a nikdy existovať nebude, je permanentným poslaním umenia.“ (R. Bayer: Tri odtiene šedivej) Urobiť zásadné, riskantné životné rozhodnutie s cieľom slobodne žiť a tvoriť, musel aj 33-ročný György Ligeti, keď sa r. 1956 rozhodol emigrovať z komunistického Maďarska. Dovtedajší život umelca lavírujúceho medzi nástražnými mínami socialistickej kultúrnej doktríny vymenil za neistú budúcnosť na Západe. Dnes, 100 rokov od jeho narodenia, už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Prchajúc z Maďarska, si vraj Ligeti do kufra zbalil len pár partitúr, vypovedajúcich o jeho predexilovej tvorbe. Práve na ňu namieril reflektor Robert Kolář: „Jeho skladateľská tvorba spočiatku javila známky úplnej neškodnosti, no ani tak sa nevyhla zvýšenej pozornosti režimu. Napríklad v akejsi pionierskej kantáte vyvolali kritiku kontrapunktické postupy pripomínajúce Händla... ...Musica ricercata bola od počiatku mienená ako ‚hudba do šuplíka‘, na verejné predvádzanie pri panujúcich pomeroch a spomenutých skúsenostiach s cenzúrou Ligeti zrejme ani nepomýšľal.“ (György Ligeti a jeho hudobná cesta na Západ) Osudové a zákonite i tvorivé paralely s Ligetim nájdeme aj u Romana Bergera, na ktorého tiež dosiahli chápadlá dvoch najhorších totalitných režimov 20. storočia. Nad partitúrami a spomienkami sa stretla trojica Andrej Gál, Peter Javorka a Juraj Vajó, ktorí ponúkli potešujúci dôkaz o nadgeneračných sympatiách v slovenskej hudbe. (Semplice – Patetique – Dolcissimo) Nech vám pri správnych rozhodnutiach pomáha aj inšpiratívna hudba.
Na stiahnutie
2,00 €
Hudobný život 11/2022
Hudobný život č. 11 prináša:
- reflexiu Bratislavských hudobných slávností
- rozhovor s jubilujúcim Ondrejom Lenárdom
- rozhovor so skladateľkou Ľubicou Čekovskou o novej opere
- Na chate: Juraj Kalász četuje s legendou jazzovej pedagogiky Jamey Aebersoldom
- analýzu skladby Etydit op. 42 E. Rautavaaru
- rozhovor s Vladimírom Godárom o odkaze Mikuláša Moyzesa
- hudobnú poviedku Vandy Rozenbergovej
- Rómskych hudobníkov v čase slovenského štátu
- recenzie koncertov, operných predstavení a CD...
„Naše umenie nám prináša správu o nás samotných; ak sa mu vyhýbame, svedčí to o tom, že túto správu nechceme počuť – možno sa jej bojíme a možno sme takí hlúpi, že sme na ňu ešte nedorástli.“
Citát z rozhovoru s Vladimírom Godárom o edičných aktivitách venovaných dielu Mikuláša Moyzesa reže do živého aj v súvislosti s inými udalosťami v slovenskej hudbe. Mám na mysli najmä uvedenie-neuvedenie novej opery Ľubice Čekovskej Impresario Dotcom. Po svetovej premiére diela na Bregenzskom festivale, kde mohla kvôli pandemickým obmedzeniam zaznieť len jeho skrátená verzia, sme automaticky očakávali slovenskú verziu celého diela v dobe dávno po otvorení koncertného života. Už aj tak kriticky vnímaná Opera SND pod vedením Lubora Cukra vyrazila dych odbornej verejnosti rozhodnutím prevziať iba skrátenú verziu z Bregenzu a uviesť ju len raz, bez akýchkoľvek repríz. Bez ohľadu na prevádzkové či ekonomické dôvody, ide o odborné zlyhanie, neporozumenie obsahu verejnej služby, o neschopnosť posúdiť kvality a potenciál diela, ktoré už navyše bolo predtým zachytené na videozázname. Národnému divadlu pristál na stole titul, ktorý mohol vtipne a nenásilne zoznamovať s ambicióznejším hudobným jazykom, titul, ktorý mu mohol priniesť to toľko vytúžené nové publikum (áno, aj medzi mladými), navyše bez potreby lacne sa podkladať divákovi. Mnohí návštevníci vyjadrili po premiére chuť vidieť Impresaria opäť, mnohí ho chceli odporučiť svojim známym…
Ale to všetko sú len tie prozaickejšie dôvody pre „normálne“ uvedenie nového slovenského diela. V hľadáčiku národného divadla má byť totiž iniciovanie novej tvorby, jej dôstojná prezentácia, a to z výsostne umeleckých dôvodov, z pocitu povinnosti podporovať rozvoj slovenskej kultúry. A to s prepáčením bezpodmienečne, bez ohľadu na to, koľko ľudí príde na dve-tri reprízy. Lebo len cez exponovanie novej hudby ju dokážeme hodnotiť, konfrontovať s minulosťou, posúvať sa dopredu a ako hovorí Vladimír Godár, aj sa dozvedieť čosi o nás samotných.
Zhodou okolností, práve v deň premiéry Čekovskej opery sa na verejnosti objavilo video, ktoré zlomilo väz generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi. Nie, netýkalo sa odborných problémov opery ani SND. To, prečo a za akých okolností sa hýbu ľady v slovenskej kultúre, je už iná téma.
Andrea Serečinová
Na stiahnutie
2,00 €
Hudobný život 9/2022
Hudobný život 9/2022
- klaviristka Magdaléna Bajuszová hovorí o svojom vzťahu k extrémnym dramaturgickým výzvam a naštudovaní kompletného klavírneho diela Alexandra Albrechta
- jeden deň s jubilujúcim a nestarnúcim Bratislavským chlapčenským zborom
- skladateľka, performerka a improvizátorka Lucie Vítková o stieraní hraníc medzi umeleckými identitami
- 150 rokov od narodenia tvorcu anglického idiómu v hudbe Ralpha Vaughana Williamsa
- festivaly: Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza, Salzburské slávnosti (opera), Rossini Festival Pesaro
- jazz: Erik Rothenstein (rozhovor), Jazz na Viva Musica!
- recenzie CD
Na stiahnutie
2,00 €
Slovník súčasných slov 2
Perifrastický lingvistický materiál, implikujúci empirické explanácie kolokácií, eventuálne konštrukcií viet, koncipovaný ako študijná literatúra...
Ba kieho! (preklad: WTF)
Štúdium tohto slovníka ti síce titul nezaručí, ale nabetón ti prinesie plné priehrštie srandy. Priprav sa na ďalšie stovky slovíčok a fráz (btw. opäť v deviatich fajtách), ktoré sú v celej svojej rozmanitosti voľky-nevoľky súčasťou všednej alebo aj mimovoľnej konverzácie širokospektrálneho okruhu ľudí z nášho národa.
Vďaka tejto edícii sa vyhneš nepríjemným potýčkam, budeš vedieť vyjadriť všetko, čo potrebuješ za všakovakých okolností, v hocijakom stave a v bársktorom rajóne Slovenska, ba hádam aj v cudzine. Stačí už len použiť akurátnu intonáciu, pridať náležitú gestikuláciu a mimiku, alebo na zdôraznenie využiť aj dramatickú pauzu, a rečová bariéra je prekonaná, prisámvačku.
Hudobný život 03/2024
- Marek Vrábel, organista a riaditeľ Cirkevného konzervatória aj o kríze odborného hudobného školstva
- gitaristu Andreasa Váradyho sme zachytili počas bratislavského koncertu a prinášame aj analýzu jeho skladby
- spomíname na zosnulého Prof. Ladislava Burlasa, muzikológa, pedagóga a skladateľa
- bard litovskej hudby 20. storočia Bronius Kutavičius v analýze diela Posledné pohanské obrady
- jazzové Hovory G s Matúšom Jakabčicom
- recenzie koncertov, operných predstavení a CD
Koľko odborných škôl je málo a koľko veľa? Otázka, ktorá sa stáva pálčivou a ktorú si aj v Hudobnom živote kladieme už nejaký ten rok. Vyprovokovaní stretnutiami s manažérmi profesionálnych orchestrov, ktorí sa na konkurzoch nestačia čudovať nad úrovňou uchádzačov o pracovné miesta. Do začiatku 90. rokov malo Slovensko desaťročia tri konzervatóriá, o ktoré bola medzi nadanou mládežou doslova bitka, a na jedinú vysokú školu v krajine sa dostávala elita s profesionálnymi pódiovými ambíciami. Dnes ponúka odborné hudobné vzdelanie štrnásť konzervatórií, no tento systém nedokáže generovať kvalitný hudobnícky materiál ani pre orchestre v regiónoch. A problém úrovne konzervatórií sa, logicky, prelieva aj do vysokých škôl...
Kde sa stala chyba? Prečo v dobe, keď záujem nadaných detí (a ich rodičov) o umelecké odbory klesá, stúpa počet škôl, ktoré lovia v týchto vodách? Stačí, ak sú konzervatóriá len liahňou ďalších a ďalších učiteľov ZUŠ-iek? Ktoré sú – povedzme si to na rovinu –, v chudobnejších regiónoch miestami pracovnej a finančnej stability a ktoré následne posielajú dorast opäť späť do systému 14 konzervatórií... Je verejným tajomstvom, že nadaní študenti sú skôr výnimkami v tomto zvláštnom systéme, že tí, čo si to môžu dovoliť, si pre konzervatoriálne vzdelanie vyberajú zahraničné školy, o tých vysokých ani nehovoriac. Písať o probléme je, pochopiteľne, pichaním do osieho hniezda, pretože 14 konzervatórií už vygenerovalo veľa pracovných miest. Naše hudobné odborné školstvo už dávno stratilo punc výberovosti, exkluzívnosti a elitnosti a vydalo sa na cestu predstierania. Kedy sa zrúti táto „pyramída“, nevedno, a ťažko sa chápe, prečo ju štát podporuje.
O to viac si vážime, že o tejto téme prehovoril riaditeľ jedného z konzervatórií, organista Marek Vrábel. Jeho slová nielen tnú do živého, ale aj ponúkajú riešenia. Zároveň je rozhovor s ním pootvorením dverí do zákulisia jediného cirkevného konzervatória u nás.
Zarmútil nás odchod profesora Ladislava Burlasa, ktorý v slovenskom hudobnom živote zanechal unikátnu viac než 70-ročnú stopu aktívnej práce v oblasti muzikológie, pedagogiky a kvalitnej skladateľskej tvorby. Česť jeho pamiatke.
V našom kontexte ponúka ojedinelú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou barda litovskej hudby 20. storočia Broniusa Kutavičiusa text skladateľa Adriána Demoča o skladbe Posledné pohanské obrady.
Tešíme sa z dvojice textov o výnimočnom slovenskom jazzovom gitaristovi Andreasovi Váradym, ktorého predstavujeme v reflexii jeho nedávneho bratislavského koncertu i v analýze jeho skladby. Jazzová rubrika pokračuje aj so zaujímavým seriálom o jazzovej gitare, kde jednotlivé etapy jej vývoja prezentujú aktívni hráči.
Pripomíname, že naše texty nájdete už aj v online verzii Hudobného života na hudobnyzivot.sk. Ešte stále zdarma."
Na stiahnutie
2,00 €
Anglicko-slovenský slovník
Malý rozmerom, veľký obsahom. Ideálny pre potreby v škole, na cestách, zmestí sa do každého vrecka.
Môj veľký obrázkový slovník - Gazdovstvo
Čo všetko dokáže traktor? Čo sa deje v kravíne a čo všetko sa dá dopestovať? Veľký obrázkový slovník plný objavov, zaujímavostí a zábavy.
Hudobný život 5/2022
TÉMA: O divadle bez diváka a nezodpovedaných otázkach, ROZHOVORY: Na violončelách ma priťahuje farebnosť (E. Prochác), S José Curou, NA CHATE: J. Dekánková a F. Báleš, V NOVEJ KRAJINE: C. B. Bigelow, HISTÓRIA: 106 taktov na ceste k revolúcii v hudobných dejinách (znovuobjavenie Pohrebnej piesne Igora Stravinského), AURIS INTERNA: Antropológia kultúrneho antagonizmu, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Indoktrinácia piesňou, POVIEDKA: Ruky (V. Rozenbergová), SPRAVODAJSTVO: T. Ursínyová – dáma pevných zásad / J. Blaho - namiesto blahoprajného medailónu / K nedožitej osemdesiatke E. Hahnovej / Rok so Sphérou - Synagóga Žilina, Inter arma... (I. Valentovič), KONCERTY: Slovenská filharmónia (D. Raiskin, A. Volodin, K. Lifschitz, G. Wallisch, J. Joseph, Slovenský komorný orchester, D. Karvay) / ŠKO Žilina (D. G. Carreras, K. Samuelčík, O. Dohnányi, I. Gajan, M. Masaryková, J. Gráf, M. Trávniček, Ad una corda) / Ensemble Ricercata (A. Demoč, I. Šiller, D. Danel, Ron. Šebesta) / Jarné Konvergencie (M. Paľa, L. Fančovič, Navarra String Quartet, Ron. Šebesta, N. Skuta, B. Dugovič, K. Smetanová, P. Pažický, B. M. Gilmore, C. B. Bigelow, Y. Roshko, J. Iršai, R. Roth) / Turné Slovenského filharmonického zboru, Viedeň: Tristan a Izolda.
„Aký zmysel má naša práca v čase vojny? ...treba robiť ďalej ako najlepšie vieme, to, čo sme robili doteraz? ...lebo to je prejavom lepšieho a vznešenejšieho v človeku...“ pýta sa vo svojej úvahe muzikológ a riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič. Azda. Dúfajme...
Reflexie koncertov, nahrávok, rozhovory, glosy, témy z hudobnej histórie, texty výsostne o hudbe, ale aj s jej presahmi do iných oblastí, polemika... To všetko je májové vydanie Hudobného života.
Asi mnohí vnímate turbulencie v Opere SND, ktorá už zaujíma novinárov naprieč mediálnym spektrom – verejnoprávnymi médiami počnúc a bulvárnymi končiac. Veríme, že v mozaike rôznych spracovaní zaujme aj náš odborný pohľad. Téme sme sa venovali v minulom čísle rozhovorom s riaditeľom opery Luborom Cukrom. Pokračovali sme zaslaním otázok generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi. Napriek prísľubu sme sa odpovedí do našej uzávierky nedočkali. K téme prináša analytický materiál Robert Bayer.
V bratislavskej kaviarni sa zišli dvaja violončelisti – v uvoľnenej muzikantskej debate spovedal Ján Slávik Eugena Procháca, ktorý už má tak trochu dôvod na bilancovanie svojej plodnej umeleckej i organizátorskej kariéry.
Momentálne najrelevantnejšie hudobné ocenenia – verejnoprávne Rádiohlavy – si všimli aj inšpiratívny vklad Františka Báleša nielen k Hviezdoslavovej storočnici ale aj do problematiky zhudobňovania slovenskej poézie vôbec. Chatovala s ním Jana Dekánková.
O vzrušení, po ktorom prahne každý hudobný historik – objavení nového či strateného diela – sa dozvedáme z textu Martiny Kamenskej. V hlavnej úlohe: Pohrebná pieseň Igora Stravinského.
Soňa Jeseničová sa medzičasom pustila do seriálu Hudba v časoch neslobody, ktorý prináša aj v dnešnej dobe veľmi aktuálne konotácie. V tomto čísle sleduje autorka silu angažovanej propagandistickej piesne.
Medzi jubilantmi, ktorých si všímame v tomto čísle, je aj pani Terézia Ursínyová, s Hudobným životom spätá od jeho úplných začiatkov – ako autorka, redaktorka a prvá zástupkyňa šéfredaktora. Gratulujeme a ďakujeme!
Je toho viac, napríklad pokračovanie poviedok na hudobné motívy – a na objednávku Hudobného života – od Vandy Rozenbergovej, opätovnej finalistky literárnej ceny Anasoft litera.
Robme ďalej ako najlepšie vieme...
Andrea Serečinová
Jozefom Gráf
Milana Paľ
Na stiahnutie
2,00 €