Hľadanie: Oprásgy slovenckej historje
zobraziť:
Zabudnutí detektívi
Kriminálne príbehy z medzivojnového a vojnového obdobia mapujú prácu inšpektorov Michala Filsingera, Samuela Lichtenfelda, priekopníka slovenskej kriminalistiky generála Gustáva Pongrácza a ich kolegov. Autor literárne spracoval autentické prípady podľa zápiskov Michala Filsingera, z dobových novinových správ a osobných spisov inšpektorov.
Můj rok 1964
Rok 1964 se nese v atmosféře pokračujícího politického uvolňování. Některé věci se ale zatím nezměnily: hromadná doprava je přecpaná, vlaky jezdí se zpožděním, oprava pračky zabere několik měsíců a stavby se táhnou léta. To aspoň vynahrazuje řada novinek, objevů a sportovních úspěchů – třeba zlatý olympijský hattrick Věry Čáslavské. Vznikají filmy, které si diváci zamilují, například Starci na chmelu, Kdyby tisíc klarinetů nebo Limonádový Joe. Dobývání vesmíru pokračuje a lidé stále vzhlížejí ke hvězdám…
Udalosti a osobnosti dejín katolíckej cirkvi na Slovensku v 20. storočí
Publikácia sa venuje vybraným okruhom dejín katolíckej cirkvi na Slovensku prevažne v rokoch 1939 – 1989. Člení sa na dve časti: Udalosti a Osobnosti. V prvej časti autor predstavuje katolícku cirkev v období prvej Slovenskej republiky a počas Slovenského národného povstania, venuje veľkú pozornosť cirkevným majetkom (cirkevným veľkostatkom, farským majetkom, znárodneniu, reštitúciám), začiatkom slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu a zmyslu jeho existencie v súdobom kontexte, ako aj ceste k vytvoreniu samostatnej cirkevnej provincie na Slovensku a jej zveľadeniu. Druhá časť knihy predstavuje osem osobností: známejších (biskupi Andrej Škrábik, Michal Buzalka, Ján Vojtaššák), menej známych.
Národný život Slovákov v Pešťbudíne v rokoch 1850-1875
Fenomén hlavného mesta prirodzene láka obyvateľov krajiny, aby sa tu usádzali. Nachádzajú to viac pracovných príležitostí, možnosti uplatnenia, zvýšenia kvality života či zlepšenia sociálneho statusu. Dnešná Budapešť oficiálne vznikla v roku 1873, keď sa tri predtým samostatné mestá Budín, Pešť a Starý Budín zlúčili do jedného mesta. Budín a Pešť tvorili spoločnú mestskú aglomeráciu už pred oficiálnym zlúčením, čo podporilo otvorenie reťazového mosta cez Dunaj v roku 1849, a v slovenskej historiografii sa pre túto aglomeráciu vžilo pomenovanie Pešťbudín.
Autor člení monografiu na päť kapitol. V prvej si všíma, ako bol vnímaný Pešťbudín, resp. už Budapešť v slovenskej spoločnosti v tretej štvrtine 19. storočia. Prevláda jej negatívne hodnotenie, keď je hlavné mesto vnímané ako miesto národného odnárodnenia, morálneho a náboženského úpadku, ktoré sa potom následne prenáša do slovenského prostredia. Všíma si jednotlivé sociálne skupiny, ktoré sa podieľali na národnom živote – inteligenciu, meštianstvo i sezónne robotníctvo. Druhá kapitola približuje formovanie národného života Slovákov v meste v prvej polovici 19. storočia. Nezanedbateľnú rolu tu má Ján Kollár, ktorý založil v Pešti samostatný slovenský evanjelický zbor. Ten si postupne vybudoval faru, školu a kostol na dnešnej Rákócziho ceste (tzv. Lutherov dvor), ktorý slúžil slovenskej komunite do 60. rokov 20. storočia. Približuje snahy tunajších vzdelancov okolo Martina Hamuljaka o zakladanie slovenských inštitúcií.
V samotnom jadre práce (kapitola č. 3 až 5) predstavuje autor snahy pešťbudínskych Slovákov v období neoabsolutizmu, politického uvoľnenia v 60. rokoch a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Autor svoju publikáciu ukončuje rokom 1875, kedy po zatvorení slovenských gymnázií a Matice slovenskej aj v Budapešti nastáva pokles slovenských aktivít v meste a zaniká aj politický prúd Nová škola slovenská na čele J. Bobulom, ktorý sa usiloval o rokovanie s uhorskou vládou a rozširovanie používania slovenčiny v úradoch a na stredných školách. Centrom národného života sa potom stáva hlavne slovenská evanjelická fara, kde pôsobil D. Bachát.
Publikácia približuje osobnosti, ktoré sa podieľali na národnom živote (J. Palárik, J. Podhradský, J. Francisci, V. Pauliny-Tóth, J. N. Bobula, D. Bachát...), v Pešťbudíne vychádzajúce noviny a časopisy (Katolícke noviny, Pešťbudínske vedomosti, Slovenské noviny, Sokol, Černokňažník, Junoš, Dunaj...) a organizovanie miestnej slovenskej spoločnosti formou stolových spoločností, národných podujatí či spolkov (Slovenský spolok, Slovenský spevácky spolok, Zábavno-poučný slovenský spolok, Pomocná pokladnica, tlačiareň Minerva). Výraznú úlohu zohrával aj cirkevný život. Kým slovenskí evanjelici mali zabezpečenú slovenskú výchovu prostredníctvom školy a cirkvi, slovenskí katolíci tu nemali školu, kde by sa deti miestnych Slovákov vzdelávali v slovenčine. Takisto bohoslužby so slovenskými kázňami sa konali len obmedzene.
V publikácii získava čitateľ komplexný pohľad na národný život Slovákov v hlavnom meste Uhorska v prvých troch desaťročiach 19. storočia, ktorý sa rozvíjal na pozadí vtedajšej uhorskej spoločnosti. Po útlme národného hnutia v polovici 70. rokov 19. storočia nastáva ďalší rozmach národného života Slovákov v hlavnom meste od polovice 90. rokov po nástupe novej mladej generácie (napr. M. Hodža).
Vatikánsky denník I.
Publikácia predstavuje prvú časť denníkových zápiskov Karola Sidora z obdobia jeho pôsobenia v Ríme. Časovo je ohraničená Sidorovým nástupom do funkcie vyslanca v júni 1939 a salzburskými rokovaniami v júli 1940. Sidor sa vo svojich zápiskoch venuje dianiu na slovenskom vyslanectve pri Svätej stolici a vzťahov Slovenskej republiky a Svätej stolice, ale aj politickému vývoju na Slovensku v dramatickom období rokov 1939 – 1940. Denníky Karola Sidora predstavujú unikátny prameň, ide totiž o jediného slovenského politika, ktorého denníkové zápisky sa zachovali v takejto ucelenej podobe. Karol Sidor (16. 7. 1901 Ružomberok – 20. 10. 1953 Montreal, Kanada) – bol slovenský štátnik, politik, novinár spisovateľ. V tridsiatych rokoch 20. storočia bol výraznou osobnosťou slovenskej a česko-slovenskej politickej scény a slovenskej žurnalistiky. Hoci bol jednou z vedúcich osobností Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, po nátlaku nacistického Nemecka bol od marca 1939 odstavený z aktívnej politiky. V rokoch 1939 – 1945 pôsobil ako vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Po roku 1945 bol jednou z vedúcich osobností slovenského politického exilu. Karol Sidor začal písať svoj denník v decembri 1916 ešte ako študent a písal ho až do svojej smrti. Prvý zväzok denníkov Karola Sidora, ktorý sa venuje obdobiu 1930 – 1939, vydal ÚPN v roku 2010.
Ela z Bylinkovej záhrady
Ela je malé dievčatko. Vo vrecku svojej záhradnej zástery nosieva len sitko na čaj, formičku v tvare hviezdy a malú lopatku. Zvyčajne sa hrá v záhrade, ráta semienka z minulého roka a triedi ich, aby mohla vysievať a vysádzať.
Na drevenej tabuľke, ktorá je zavesená na kľučke dverí do jej domčeka, čítame oznam: „Hrám sa, prosím, nerušiť.“ No niektorí z jej priateľov už začínajú tušiť, že nejde iba o hru, že záhrada je zázračná...
Stojedenásť známych Slovákov
Prehľadný a obsažný sprievodca zástupom najvýznačnejších osobností slovenských dejín v novom vydaní zahŕňa biografické medailóny dejateľov od 9. storočia po súčasnosť: štátnikov, spisovateľov, vedcov, vynálezcov, umelcov, pedagógov... Dielo zostavil literárny historik a archivár PhDr. Michal Eliáš, CSc., ktorý sa zviditeľňovaniu známych i menej známych osobností našich dejín venuje dlhodobo, je napríklad autorom čitateľsky úspešného fotosúboru Slávni Slováci (2010).
Každý výber je do istej miery subjektívny, zaiste aj tento – čitateľom ho predkladáme ako autorský výber kvalifikovaného tvorcu, ktorý popri skutočne známych dejateľoch predstavuje aj mnohé osobnosti, na ktorých významný vklad do našich dejín, našej kultúry a vzdelanosti neprávom zabúdame. Autor si dovolil zahrnúť do slovenského kontextu aj niekoľko osobností, ktoré sa narodili v cudzine, ale majú buď zrejmé slovenské korene, alebo ich pôsobenie významne poznačilo naše národné dejiny.
Na sklade 1Ks
12,26 €
12,90 €
Rok 1918 v historickej pamäti Slovenska a strednej Európy
Otázke historickej pamäti na zlomové dejinné udalosti sa v slovenskej historiografii venuje malá pozornosť. Štúdie, ktoré obsahuje táto publikácia, prinášajú k téme veľa nového. Umožňujú vniknúť do priestoru historickej pamäti na úrovni Slovenska, ale aj okolitých krajín. Sústreďujú sa najmä na proces tvorby, udržiavania a zmeny historickej pamäti na rok 1918. Mechanizmus prenášania historickej pamäti smerom k súčasnosti zabezpečovali štátne inštitúcie, školstvo, publicistika a tlač. Táto oficiálna pamäť však bola často selektívna. Za dôležité miesto prejavu historickej pamäti možno považovať oslavy štátnych sviatkov. So zmenami politických režimov a štátnych útvarov sa nezachovala kontinuita ich slávenia alebo boli pokusy o zmenu ich obsahov. Nie inak to platí o 28. októbri 1918. Podnetné sú didaktické analýzy učebníc dejepisu. Práve ony sú dôležitým zdrojom poznania o roku 1918. Publikácia obsahuje aj štúdiu, ktorá na základe výskumu mapuje postoje slovenských študentov stredných a vysokých škôl k udalostiam, ku ktorým sa viaže rok 1918.
"Za slovenský štát, za Novú Európu!"
Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentokrát v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina, ktorá v HG prebrala kormidlo po Machovej garnitúre, pred verejnosťou nástojčivo kultivovala svoju formu najrýdzejších Slovákov, odhodlaných brániť slovenskú nezávislosť do posledného dychu.
Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto mocensko-bezpečnostnej organizácie ľudáckeho režimu v kontexte nacistického okupačného systému na politickom, vojenskom a perzekučnom poli, ktoré tvorili tri kľúčové roviny činnosti HG v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa na pozadí spomínaných kategórií pokúša odpovedať na otázku, čo vlastne Hlinkova garda bola, aké vplyvy determinovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii.
Práca nastoľuje i širšie koncipované otázky, ťažiace slovenskú spoločnosť prakticky dodnes. Uvažuje o otázke spolupráce (kolaborácie) s nacistickým režimom, o úsilí pretvoriť Slovensko na jeho obraz, o perspektívnej budúcnosti krajiny pod ťarchou hákového kríža a o vývine ľudáckeho režimu na úsečke jeho nedlhej existencie.
Problematika HG bola doteraz v odbornej literatúre ponímaná pomerne izolovane, akoby garda predstavovala politický samorast a na jej chod nepôsobili žiadne vplyvy smerom zvonku. Prostredníctvom zasadenia témy do rámca slovensko-nemeckých vzťahov a európskych súvzťažností nacistickej okupačnej politiky dostáva činnosť organizácie novú interpretačnú dimenziu a pre Hruboňove práce špecifický originálny autorský vklad, ktorý predstavuje ďalšiu neignorovateľnú výzvu do debaty o najdiskutovanejšom období moderných slovenských dejín.
Trianon
Utváranie hraníc Slovenska po prvej svetovej vojne patrí ku kľúčovým témam slovenskej historiografie. Nešlo pritom len o vytýčenie hraníc nového štátu, veď proces ich utvárania bol spätý s vymanením sa slovenského národa spod maďarskej supremácie, vznikom Československa a vymedzením územia Slovenska a napokon aj jeho vstupom na medzinárodnú scénu. Komplexné spracovanie témy.
Na sklade 1Ks
20,90 €
22,00 €
Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity
Publikácia Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, obsahuje text prednášky na medzinárodnej konferencii Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Prednášku usporiadal Ústav pamäti národa 17. júna 2015 na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Publikácia vychádza pri príležitosti storočnice narodenia Štefana B. Romana (17.4.1921 - 23.3.1988), člena Slovenského ústavu, ako pripomienka 50. výročia vzniku Svetového kongresu Slovákov, ktorý založil.
Po stopách tragédie
Kniha slovenského historika Ivana Kamenca popisuje deštrukciu židovskej komunity na Slovensku počas holokaustu. Zaoberá sa vznikom a vývinom protižidovských rasových zákonov v období rokov 1939 až 1945, getoizáciou a deportáciami. Táto dôkladná a komplexná historická štúdia je otvoreným protestom proti násilníckemu pošliapaniu občianskych a ľudských práv. Na svoje prvé vydanie si musela počkať celých dvadsať rokov. Na začiatku normalizácie ju totiž odmietli preto, lebo údajne nebolo žiaduce zaoberať sa tzv. negatívnymi témami zo štátnym a národných dejín, prípadne prácu onálepkovali ako nemarxistickú.
Priekopnícka historická kniha o holokauste na Slovensku vychádza v novom rozšírenom vydaní po tridsiatich rokoch od prvého vydania, je doplnená o nový úvod a kapitolu o formách židovského odboja.
dostupné aj ako:
Dejiny štátu a práva na území Slovenska I.
Učebný text je prvou podobou spracovania slovenskej štátnoprávnej histórie nielen v stručnejšej forme, ale predovšetkým čo najzrozumiteľnejším spôsobom pre široký okruh odbornej aj laickej verejnosti. Autori sa usilovali vytvoriť novú koncepciu chápania a spracovania slovenskej štátnoprávnej histórie a štátnoprávnej histórie na území Slovenska. Jeho podstatou je prístup, ktorý v jednej rovine podáva ucelený vývoj štátnej organizácie, foriem a prameňov práva. Nadväzujúcou rovinou sú náčrty právnych inštitútov v ich historickom vývoji, ktoré umožňujú predstavenie a poznanie jednotlivých právnych odvetví. Výsledkom je komplexný pohľad na charakter štátu na území Slovenska – koncentrovaný prehľad úrovne dobového práva platného na našom území. Autori chcú takýmto spracovaním potvrdiť všeobecne platnú zásadu civilizovaného sveta, že bez poznania minulosti sa nedá dostatočne presne a účinne poznať súčasnosť.
Ulice a námestia Bratislavy – Mesto Františka Jozefa - 2.vydanie
Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo viac ako sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Tretí mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Mesto Františka Jozefa (Franz Josefstadt, Ferencz-József-város) na počesť cisára Františka Jozefa I. Patrilo sem 45 ulíc a námestí. Autor, historik, znalec mesta a vynikajúci rozprávač, nás sprevádza na prechádzke po nábreží Dunaja, cez dnešné Hviezdoslavovo námestie, po Dunajskej ulici až k Ondrejskému cintorínu, cez Poľnú ulicu k Malej stanici na Mlynských nivách a k nákladnému prístavu na Dunaji. Pristavuje sa pri pomníkoch, významných budovách a slávnych osobnostiach, ktoré tu žili a zanechali stopu v dejinách mesta. Kniha je bohato ilustrovaná 130 unikátnymi dobovými fotografiami.
Tak sa nám tu žilo
Vydajte sa na fascinujúcu historickú prechádzku do rôznych období a zákutí v novodobých dejinách Slovenska. Sila fotografie vás prenesie v čase, aby ste precítili život tak, ako plynul kedysi. Cez každodenné maličkosti sa vám pripomenú roky, ktoré si možno pamätáte, ale aj tie, ktoré už zaniesli nánosy času. Kde a ako sme trávili dni? Čo sme si obliekali? Ako sme pracovali, oddychovali, randili? Ako sa nám tu žilo? Po čom sme túžili? Pútavá obrazová exkurzia pre milovníkov nostalgie, spomienkových optimistov, ale aj tých, ktorí k dejinám pristupujú bez ružových okuliarov. Pocta spomienkam, ktoré pomáhajú uchovávať našu identitu. Bez nich by naše životy nemali kontext a hĺbku a chýbalo by v nich to hlavné – osobné príbehy. O mnohých z nich je aj táto kniha.
Osmičky v našich dejinách
Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič. S odstupom dvoch desaťročí sa k magickým osmičkám slovenskej histórie vrátil, aby svoje texty obohatil, doplnil a rozšíril. A tak máme k dispozícii druhé, podstatne prepracovanejšie
a bohatšie dielo. V ôsmich kapitolách autori popisujú kľúčové javy a udalosti v dejinách nášho národa, ktorý postupnými krokmi a po veľmi kľukatej ceste kráčal k štátnosti. Publikácia potvrdzuje autorskú erudíciu, svieže pero, znalosť dejín a mimoriadny prehľad. Tentoraz je kniha napísaná
v spolupráci so synom, historikom Miloslavom Čaplovičom, a tak predstavuje plodnú medzigeneračnú spoluprácu. Vytvára čitateľsky veľmi príťažlivé dielo nielen svojím textom, ale aj bohatým grafickým spracovaním.
Na sklade 1Ks
7,51 €
7,90 €
dostupné aj ako:
Parížska kráľovská svadba
Hrad Ľubovňa má osobitné postavenie nielen v regióne severného Slovenska, ale aj susedného Poľska, lebo jeho história je úzko spojená aj s najvýznamnejšími šľachtickými rodmi nášho severného suseda. Členovia magnátskeho rodu Zamoyski boli poslednými súkromnými vlastníkmi hradu. Vstúpili do manželstva s viacerými panujúcimi rodmi, a tým sa z nich stali blízki príbuzní cisárov či kráľov naprieč celou Európou a dokonca aj vo vzdialenej Brazílii.
Publikácie Zamoyské nevesty (2021) a Ružbašská kráľovská svadba (2019, 2023 ) z kolekcie Kráľovské svadby na hrade Ľubovňa sa venovali viacerým svadbám potomkov Zamoyských na hrade Ľubovňa, ktorí uzatvorili sobáše so vznešenými rodmi, ako napríklad Napoleon, de Bourbon-Siciles alebo Radziwill. Táto tretia kniha opisuje parížsku kráľovskú svadbu Andreja Zamoyského (1852 – 1927) a Karolíny de Bourbon (1856 – 1941), princeznej Dvoch Sicílií, ktorí si zamilovali podtatranský kraj a počas svojho manželstva vynaložili veľké úsilie na záchranu schátraného hradu a založili moderné kúpele vo Vyšných Ružbachoch.
Pred súdom národa?
Ambíciou monografie je ponúknuť záujemcom komplexné a systematické právnohistorické spracovanie problematiky retribúcie na Slovensku s dôrazom na činnosť Národného súdu v Bratislave ako najvýznamnejšieho slovenského retribučného súdu v rokoch 1945 až 1947. Ide doteraz o prvé takto komplexné spracovanie.
Retribúcia na Slovensku bola súčasťou celoeurópskeho až globálneho procesu trestnoprávneho vysporiadania sa s obdobím druhej svetovej vojny. Pre jej uplatnenie v povojnovom Československu bol špecifický retribučný dualizmus, teda osobitný výkon na Slovensku a v Čechách. Na Slovensku bola retribúcia realizovaná primárne na základe retribučného nariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo opakovane novelizované a tiež doplnené vykonávacím nariadením Zboru povereníkov. Retribučné nariadenie bolo prejavom revolučného zákonodarstva, bolo retroaktívne a svojím obsahom nenadväzovalo na dovtedajšie právne predpisy. Kniha obsahuje v prílohe plné znenia príslušných právnych predpisov a prehľadne spracované súhrny dokladujúce činnosť Národného súdu.
UDr. Michal Malatinský, PhD. (1989) je slovenský právnik a právny historik. Študoval na Právnickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave a na tamojšej Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky absolvoval interné doktorandské štúdium v študijnom odbore teória a dejiny štátu a práva. Je autorom viacerých štúdií venovaných témam z moderných právnych dejín, spoluzostavovateľom dvoch konferenčných zborníkov a spoluautorom monografie Dva procesy s Vojtechom Tukom (2017).
Kto nám vládol
Na území Slovenska sa vystriedalo množstvo známych aj menej známych panovníkov. Čitateľ v knihe nájde základné informácie o každom z nich. Autor približuje ich životy - ako vládli, akí boli, čo dobré, ale aj zlé vykonali. Text dopĺňajú dokumenty, výroky súčasníkov a množstvo ilustrácií a portrétov. Na území Slovenska sa vystriedali vladári domáceho, ale aj cudzieho pôvodu. Od kupca Sama, cez Pribinu a Svätopluka sa čitateľ dostáva k dobám, kedy trón ovládli Arpádovci. Z ich dynastie pochádzalo až 24 uhorských kráľov. Neskôr sa na štyristo rokov ujal vlády rod Habsburgovcov. Vládli nám aj králi z rodu Jagelovcov, Luxemburgovcov a iných. Po prvej svetovej vojne sa väčšina týchto rodov stratila v dejinách. Vládu preberali ďalší panovníci, presnejšie prezidenti, prvým z nich bol Tomáš Garrigue Masaryk. Nasledovali ho Edvard Beneš, Emil Hácha, Jozef Tiso, až po dnešného prezidenta SR.
Bohato ilustrovaná publikácia je určená žiakom základných a stredných škôl, pedagógom, ale aj širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o históriu.
dostupné aj ako: