Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Židovská škola
V židovských rodinách sa kladie mimoriadny dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.
Čo to má spoločné so mnou?
Oslava, šampanské, tanec, prestávka na masaker, znova tanec, znova šampanské... Tak vyzerala oslava na zámku Rechnitz, ktorú v marci 1945 usporiadala autorova prateta Margit Batthyány. Zostalo po nej stoosemdesiat zavraždených Židov, stoosemdesiat zmárnených ľudských životov.
Stalo sa to v marci 1945, v predvečer Kvetnej nedele. Medzi pozvanými hosťami boli prominentní funkcionári NSDAP i SS. Okolo polnoci niektorí hostia opustili oslavu a začali strieľať do Židov, ktorí na zámku vykonávali otrockú prácu.
Švajčiarsky novinár Sacha Batthyany sa vo svojej knihe Čo to má spoločné so mnou? usiluje rozpliesť záhadu tejto masovej vraždy z konca druhej svetovej vojny a zároveň zistiť, akú úlohu pri tom všetkom zohrávala jeho prateta, ktorú prezývali hostiteľka z pekla.
Pri svojom pátraní navštevuje Maďarsko, Rakúsko, no prostredníctvom psychoanalýzy sa snaží nahliadnuť aj do svojho podvedomia.
Jeho kniha je však aj o nás, o súčasných Stredoeurópanoch, o pocitoch viny a spoluzodpovednosti za zločiny minulosti, o snahe pochopiť a prežiť na vlastnej koži tak vzdialené a predsa neustále prítomné dejiny.
dostupné aj ako:
Tetovač z Auschwitzu, 3. vydanie
Podľa skutočného príbehu slovenských Židov Laleho a Gity Sokolovcov
Román, ktorý si získal srdcia viac než 13 miliónov čitateľov po celom svete.
Prvá kniha z uznávanej trilógie Heather Morrisovej Tetovač z Auschwitzu teraz ako nový seriál iba na SkyShowtime.
V roku 1942 Lale dorazil do tábora Auschwitz-Birkenau. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive. Jedného dňa sa do radu na tetovanie postavilo vystrašené mladé dievča, Gita.
Vytetoval som jej číslo na ruku, ona sa mi vpísala do srdca.
Tak sa začína jedno z najdojímavejších rozprávaní z obdobia holokaustu: nezabudnuteľný príbeh lásky tetovača z Auschwitzu.
Z anglického originálu The Tattooist of Auschwitz (Zaffre, an imprint of Bonnier Zaffre, a Bonnier Publishing company, London 2018) preložil Peter Fridner.
dostupné aj ako:
Les miznúcich hviezd
Sugestívny príbeh o mladej žene, ktorá počas druhej svetovej vojny využíva svoje poznanie divočiny, aby pomohla židovským utečencom zmiznúť pred nacistami – až kým všetko neohrozí tajomstvo z jej minulosti
Jona, ktorú ešte ako malé dievčatko uniesla jej bohatým nemeckým rodičom záhadná žena a vychovávala ju v neľútostnej divočine východnej Európy, sa v roku 1941 ocitá v lesoch na pomedzí Poľska a Bieloruska sama. Jej osamelú existenciu naruší stretnutie so skupinou Židov utekajúcich pred nacistickým terorom. Ohromená sa od nich dozvedá, čo sa deje vo vonkajšom svete, a prisľúbi, že ich naučí všetko, čo vie, o prežití v lese. Na odplatu dostane prekvapivé lekcie, ako si otvoriť srdce po rokoch izolácie. Keď ju však zradia a utečie do mestečka okupovaného Nemcami, jej minulosť a prítomnosť sa stretnú v šokujúcej kolízii, ktorá môže všetko zmeniť.
dostupné aj ako:
Čierna zem (druhé vydanie)
Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov.
V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia.
Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie.
Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.
Frida
Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov.
Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná.
Jej vnučka Nina sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy. V archívoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.
dostupné aj ako:
Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
dostupné aj ako:
Milenky
Kto vlastne vládne svetu a posúva koleso dejín? Sú to skutočne korunované hlavy vladárov i prezidenti mocných štátov? Nie vždy. Mnohí z nich podľahli čaru krásnych sirén. Moc, ktorú im prepožičal ich úrad, má predsa magickú silu a príťažlivosť, ktorej odolá len máloktorá žena. Veď sláva, peniaze a spoločenský vplyv sú nepopierateľne sexi, na tom nič nezmenila ani emancipácia. A hoci prospechárstvo hralo v týchto vzťahoch veľmi podstatnú rolu, boli aj také prípady, keď medzi milencami vznikla skutočná láska i nežné priateľstvo.
V tejto knihe nájdete 21 príbehov žien, ktoré prežili horúce romániky s mocnými mužmi tohto sveta. Dánska novinárka, anglická grófka, čínska herečka, španielska kurtizána, ruská kňažná, poľská baletka, americká špiónka… Týmto ženám podľahli korunované hlavy, prezidenti aj diktátori: ruský cár Alexander II. aj jeho vnuk Mikuláš II., anglický kráľ Eduard VII., srbský, rumunský aj belgický kráľ, revolucionári Lenin, Castro i Mao Ce-tung, diktátori Hitler aj Mussolini a napokon aj prezidenti Jefferson, Fauré, Masaryk, Roosevelt a Kennedy.
Židia v 1. ČSR. Politické ambície a sklamania
Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.
Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.
Krajčírky z Auschwitzu
Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť.
V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi - Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.
Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.
Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.
Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.
dostupné aj ako:
Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach
Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.
Proces s mŕtvym
Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti. Cyrila nemilosrdne odhaľuje tajomstvá svojej rodiny spätne cez štyri generácie a rozpletá vrkoč osudov spletený z tragédie holokaustu, predkov aj zo vzťahu Tomáša Debrentheya, biskupa z 15. storočia, k rybárke Anne. Kniha je mozaikou postáv, ktoré sa stretávajú v priestore, ale nie v čase. Spája ich morálne zlyhanie a vyrezávaná starožitná posteľ.
Cyrila, archeologička, ktorej prácou je otvárať hroby a hľadať mŕtvych, si kladie otázky o kolektívnej vine a pasivite jednotlivca voči zločinu a predvoláva popraveného prezidenta slovenského štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, aby sa predtým, než jeho kosti zamurujú do krypty pod biskupským palácom, opäť postavil pred súd.
dostupné aj ako:
Vyhasnuté oči, 2. vydanie
Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.
dostupné aj ako:
Encyklopédia spravodlivých medzi národmi II. M-Z
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi je dielom pripravovaným Múzeom židovskej kultúry v Bratislave v spolupráci s izraelským múzeom Jad Vašem niekoľko rokov. Prvý krát prináša slovenskému čitateľovi príbehy ocenených Slovákov, ktorí zachraňovali Židov počas druhej svetovej vojny, v období Holokaustu. Pojem Spravodlivých medzi národmi pochádza z Babylonského Talmudu, ktorého edícia bola dovŕšená v 6. storočí o. l. Do hovorového jazyka jednotlivých krajín začal prenikať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď múzeum Jad Vašem začalo s udeľovaním tohto vyznamenania osobám, ktoré zachraňovali Židov počas holokaustu a riskovali pritom vlastné životy. Aj v jeho pôvodnom znení tento výraz vyjadroval uctenie si prejavu ľudského vzťahu Židov k inorodým prostredníctvom slova alebo činu.
Opustené dievčatko
Je rok 1941, Rumunsko sa stalo spojencom nacistického Nemecka a Židov v krajine prenasledujú. V mrazivý januárový večer sa na schodoch obytného domu objaví opustené dievčatko. Umiestnia ho v sirotinci, no zakrátko ho adoptuje majetná rodina, ktorá túži po dieťati. Natalia má bezstarostné detstvo, adoptívni rodičia ju zo všetkých síl chránia pred vojnou, ktorá zúri vôkol nich. Po vojne sa k moci dostanú komunisti, ktorí Nataliinu novú rodinu pripravia o všetko, a tak roky dospievania trávi v bezútešnom svete za železnou oponou. Hrou na klavíri uniká pred krutou realitou a zaľúbi sa do otcovho dlhoročného priateľa Victora, ktorý po zmene režimu zastáva dôležitú funkciu. Jej rodičov označia za nepriateľov štátu, a hoci im Victor pomôže, vzápätí z ich životov zmizne na dlhých desať rokov. Po rokoch sa Natalia a Victor náhodne stretnú a zakrátko sa jej naskytne jedinečná možnosť opustiť krajinu a začať nový život v New Yorku. Ako sa rozhodne? Opustí svojich milovaných adoptívnych rodičov a Victora?
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi I. A-L
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi je dielom pripravovaným Múzeom židovskej kultúry v Bratislave v spolupráci s izraelským múzeom Jad Vašem niekoľko rokov. Prvý krát prináša slovenskému čitateľovi príbehy ocenených Slovákov, ktorí zachraňovali Židov počas druhej svetovej vojny, v období Holokaustu. Pojem Spravodlivých medzi národmi pochádza z Babylonského Talmudu, ktorého edícia bola dovŕšená v 6. storočí o. l. Do hovorového jazyka jednotlivých krajín začal prenikať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď múzeum Jad Vašem začalo s udeľovaním tohto vyznamenania osobám, ktoré zachraňovali Židov počas holokaustu a riskovali pritom vlastné životy. Aj v jeho pôvodnom znení tento výraz vyjadroval uctenie si prejavu ľudského vzťahu Židov k inorodým prostredníctvom slova alebo činu.
Obsah
Zväzok I. A - L, v abecednom poradí podľa priezviska záchrancu zoradené príbehy záchrany
Účtovník z Osvienčimu
Oskar Gröning mal dvadsaťjeden rokov, keď ako presvedčený príslušník SS nastúpil do služby v koncentračnom tábore Osvienčim. Jeho úlohou bolo viesť záznamy o skonfiškovaných cennostiach väzňov. Hoci Gröning vedel o ich vraždení, svoju prácu v Osvienčime ospravedlňoval slovami, že je iba účtovník, a teda sa bezprostredne nepodieľa na zabíjaní. Až o sedemdesiat rokov ho nemecký súd v rámci jedného z posledných veľkých osvienčimských procesov odsúdil za napomáhanie pri vražde 300 000 Židov.
Reiner Engelmann sa na základe rozhovorov a súdnych protokolov zaoberá zastávkami na životnej ceste Oskara Gröninga a procesom s jeho osobou. Procesom, ktorý mal pre rodiny obetí koncentračného tábora mimoriadny význam. Procesom, ktorý na lavicu obžalovaných neposadil iba Oskara Gröninga, ale aj celé nemecké súdnictvo.
Vďaka tomu vznikla kniha, ktorá nám nedovolí zabudnúť na peklo na zemi stvorené človekom a ktorá každého z nás núti položiť si otázku, v akom svete chceme žiť.
dostupné aj ako:
Tetovač z Auschwitzu
Tetovač z Auschwitzu je román vychádzajúci zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii.
Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto práca, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch. Nejedného spoluväzňa tak zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.
Jedného dňa sa do radu na tetovanie postavilo vystrašené mladé dievča… Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť najplnšie, ako to bude možné. Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.
Druhé vydanie knihy obsahuje nové fotografie a dokumenty, ako aj ďalšie doplňujúce texty autorky z jej návštevy v Krompachoch a v koncentračnom tábore Birkenau v Poľsku.
dostupné aj ako:
Dobrovoľník
Hodiny pri čítaní ubehli rýchlo, akoby to bola len chvíľa ... príbeh, ktorý si už dávno zaslúžil, aby bol dôkladne a verne vyrozprávaný, čo sa autorovi podarilo. Wall Street Journal
Snáď najväčší neopísaný hrdina Druhej svetovej vojny ... najvýznamnejší popis jeho mimoriadneho života. Economist
LETO 1940: Poslaním Witolda Pileckého, agenta poľského odboja, bolo odhaliť osud tisícov internovaných v novom koncentračnom tábore, podať správu o zločinoch nacistov, vytvoriť tajnú armádu a uskutočniť vzburu. Názov tábora Auschwitz. Počas nasledujúceho dva a pol roka Pilecki vytvoril v Auschwitzi tajnú armádu, ktorá ničila zariadenia, vraždila nacistických dôstojníkov a zhromažďovala dôkazy o strašnom týraní a masových vraždách. Kým však postupne zisťoval, aké hrôzostrašné sú plány nacistov na vyhladenie európskych Židov, uvedomil si, že by musel riskovať životy svojich mužov, svoj život a ohroziť svoju rodinu, aby varoval Západ skôr, ako bude všetko stratené. Chcel sa preto pokúsiť o nemožné ale najskôr bolo nutné utiecť z Auschwitzu.
Silný príbeh ... a zahanbujúce obžaloba Spojencov zo zlyhania, v situácii, keď mali konať. Sunday Times