Hľadanie: Tisíc a jedna noc - celá kolekcia -8 zväzkov

Román o láske slovenskej ženy, v ktorom sa presvedčíte, že skomplikovať si život je veľmi jednoduché. Odsudzovať ju však rozhodne netreba. Pretože čo sa stalo jej, pokojne sa môže stať aj vám. Už cez najbližšiu dovolenku. Sofia je žena ako mnohé iné. Má manžela, dve dospelé deti, no šťastná nie je. Žije stereotypne, bez lásky, bez dobrodružstva, bez sily čokoľvek zmeniť vo svojom živote. Čo však nedokáže zmeniť ona, zariadi osud. Ocitne sa v arabskej krajine, keď tam dôjde k teroristickému útoku. Táto udalosť spustí lavínu diania a jej doterajšia existencia sa otrasie v základoch.

Doplnok k sérii Tisíc a jedna noc, ktorá vyšla v kompletnom 7-zväzkovom vydaní po prvý raz na Slovensku. Ôsmy diel obsahuje orientálne rozprávky, ktoré sa v predošlých zväzkoch nenachádzali, napríklad Rozprávky o ´Alá´addínovi a čarovnej lampe, či Rozprávka o ´Alím Babovi a štyridsiatich zbojníkoch. Na zbierke Tisíc a jedna noc pracoval najznámejší slovenský arabista Ján Pauliny 25 rokov. Na väzbe kníh je špeciálny hodváb s orientálnym motívom. Všetky knihy majú zlatú razenú oriezku. Jednotlivé zväzky ilustrovali najuznávanejší slovenskí výtvarníci. Ôsmy diel ilustroval Igor Piačka.

Tisíc a jedna noc je azda najznámejšia a najčítanejšia zbierka rozprávok. Ak by sme sa chceli vybrať tam, kde kedysi vznikla, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arab ský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Rozprávaniami o zvieratách sa zač ína tretí diel Tisíc a jednej noci. Človek je zlý, hovoria si zvieratká, a preto musíme byť opatrné a prefíkané. Ich konanie často zachádza za oficiálny morálny kódex a pohybuje sa v rovine pragmatizmu: Dobré je to, čo je dobré pre nás, myslia si zvi eratká. Rozprávanie o Alím ibn Bakkárovi a Šamsannaháre je príbehom o nenaplnenej túžbe dvoch nešťastných zaľúbencov. Alí a jeho milá sú mučeníkmi lásky. Prekvapuje ich mravná čistota a odhodlanie zomrieť za úprimné city. Vnáša to do rozprávania v ážny, takmer prísny tón. Toto rozprávanie je jedným z mála tragických príbehov v Tisíc a jednej noci. Aristokratický svet kalifových palácov sa neuzavrel iba pred zaľúbeným Alím ibn Bakkárom, ale aj pred nepravým kalifom, bohatým kupcom, ktorého lás kou ohrdla krásna sestra kalifovho dvorana Džafara Barmakovca. Rozvrátený vzťah dvoch mladých ľudí usporiada sám kalif Hárún ar-Rašíd, dobrácky a chápavý vládca. Takmer románový rozmer má v 3. zväzku Rozprávanie o Kamarazzamánovi, jeho manželkách a jeho dvoch synoch: rozprávanie sa skladá z niekoľkých príbehov, do ktorých zasiahnu džinovia. Rozmarní a nezodpovední duchovia vzbudili vášnivú lásku v dvoch mladých ľuďoch, no potom ich ponechali osudu a o následky svojho vyčíňania sa nezaujímali. Rozprávanie o Aláaddínovi Abu š-Šámátovi sa začína neuveriteľnou epizódkou o vyliečení mužskej neplodnosti. Na svet prichádza Aláaddín, budúci hlavný hrdina tohto dobrodružného príbehu. Miluje krásnu Zubajdu a všetko by sa dobre skončilo, keby do deja nevstúpil Ahmad Kamákim Sarrák, slávny zlodej z Bagdadu. Ukradne kalifovi prsteň, meč, rúcho a lampu a podstrčí to do Aláaddínovho domu. Podozrivý Aláaddín uteká z Bagdadu a žije ako utečenec dlhé roky v cudzine, kým jeho syn Aslán neodhalí jeho nevinu. Rozprávanie mimovoľne prechádza z prostredia všednej reality do sveta dobrodružstva a napokon na kalifov dvor, vysnívané miesto krajšieho života. V Rozprávke o Abú Muhammadovi Lenivcovi nie je spočiatku nič tajomné a nepochopiteľné. Abú Muhammad je lenivý, chudobný mládenec, ktorého živí jeho rovnako biedna matka. K zmene dochádza, keď mu kupec Abú Muzaffar donesie z Číny zázračného opičiaka. Opičiak spraví z tohto hrdinu bohatého človeka, nie však zadarmo. Ukradne mu manželku a Ab ú Muhammad si ju musí ísť pohľadať. V 3. diele sa nachádzajú aj anekdotické rozprávania o veľkodušných ľuďoch a napokon zábavné Rozprávanie o čističovi na bitúnku a vznešenej panej. Naivný čistič vyrozpráva svoj príbeh v Mekke hlavnému predstavenému výročnej púte. Toho príbeh ohromí. A zrejme rovnako prekvapí aj nášho čitateľa.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Štvrtý diel sa začína Rozprávaním o ’Alím Šárovi a otrokyni Zumurrude. Je to príbeh mladého schudobneného kupca s krásnou otrokyňou. Obidvaja sa do seba zaľúbia šťastne si žijú. Medzi nich vstupuje ohrdnutý kresťanský kupec, zlý človek, a neskôr aj lupič Džuván. ’Alího otrokyňa sa však hrou osudu stane kráľovnou, pomstí sa svojim nežičlivcom, a po mnohých dobrodružstvách sa obidvaja zaľúbenci šťastne stretnú. O dvoch zaľúbencoch je aj ďalšie rozprávanie o Džubajrovi a krásnej Budúre. Kým slobodné ženy boli nevzdelané, nesmeli tancovať ani spievať a žili uzavreté v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni exkluzívnu výchovu, vzdelanie, naučili ich spievať, tancovať a skladať verše. Všetko len preto, aby boli dobrými spoločníčkami pánov. O takýchto otrokyniach sa dozvedáme v jedinečnom Rozprávaní o bohatom Jemenčanovi a jeho šiestich otrokyniach i v Rozprávaní o otrokyni Tavaddude. Kým v prvom rozprávaní sa zdôrazňuje najmä atraktívny fyzický výzor otrokýň, v druhom rozprávaní dominuje Tavaddudino jedinečné vzdelanie a bystrosť. V dišputácii sa jej podarí preškriepiť všetkých učencov, ktorých pred ňu dal priviesť sám kalif. Pomedzi to je v tomto zväzku viacero rozprávaní o zlodejoch, zločincoch, policajných veliteľoch, pekných otrokyniach, básnikoch, zvedavých vládcoch, nábožných židoch a vzorných manželkách. Nechýbajú ani epizódy o homosexuáloch, zvrátených ženách, hlúpych učiteľoch, falošných manželkách, múdrych dedinských dievčatách, rozprávky o anjelovi smrti a nábožných otrokoch. Dávne indické časy zbierky pripomína slávna Rozprávka o ebenovom koni. Hovorí sa v nej o čarovnom koni, indickom Garudovi, vtákovi boha Višnua. Táto rozprávka sa dostala aj k Maurom do Španielska a odtiaľ do starofrancúzskej literatúry.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arab ský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Už v starých zápisoch Tisíc a jed nej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi Umarovi ibn an-Numánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii. V Ro zprávaní o kráľovi Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalený mi tvárami. Z ich očí sršia iskry, ich pohľady rozpaľujú a spaľujú mužov. Rozprávanie o kráľovi Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okol o roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Dlhé a jednotvárne boje medzi moslimami a kresťanmi nám v tomto rozprávaní spríjemnia vložené príbehy: poetická Rozprávka o princovi Tádžalmulúkovi a prince znej Dunjá a erotické Rozprávania o Azízovi a Azíze. Najmä príbeh o Azízovi a Azíze je pozoruhodným výtvorom egyptskej rozprávačskej prózy a ukážkou rafinovaného humoru.

Štyridsaťpäť nocí, plných rozprávaní krásnej Šahrazád - to je prvý zo šiestich zväzkov rozprávaní Tisíc a jednej noci v preklade známeho arabistu Jána Paulinyho s ilustráciami Karola Ondreičku. Čarokrásne rozprávania pre dospelých sú súčasťou klenotnice, ktorú vytvorilo ľudstvo. Sú plné arabského temperamentu, vášní aj neskrytej erotiky.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech.

Tentoraz sa dospelí čitatelia môžu tešiť na stošesťdesiatdva nocí, plných bájok o zvieratách, čo rozprávajú ako ľudia a príbehov ľudí, ich nenaplnenej túžby, bolesti i radosti z lásky, z ktorých vanie exotické ovzdušie starej Arábie. Máloktoré dielo arabskej literatúry zožalo takú slávu a ohlas. Témy jednotlivých príbehov, drsný bazárový humor, úprimné city aj podvodnícke fígle, lupiči aj mudrci, zmyselné aj nevinná láska – to všetko sa spája v rozprávaní múdrej manželky kráľa Šahrijáda.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech.

Skvost svetovej literatúry. Európskeho čitateľa zaujmú dávne orientálne príbehy svojou dômyselnosťou, exotickým koloritom, vtipom, vykreslením nevšedného prostredia i širokým výberom námetov...