Hľadanie: baltazárove knihy

Našej čitateľskej obci prinášame zvláštnu knihu, ktorú by sme pomocou metafory mohli nazvať „spievajúca kniha“. Ide v nej o básne autora Milana Kendu. Jeho humorné, lyrické a atmosféru štyroch ročných období odzrkadľujúce verše zhudobnila Danuša Dragulová st. a pôvabnými ilustráciami obohatil Mgr. art. Ján Mikulčík. Spoločne vytvorili rodinnú knihu, podľa ktorej si môžu rodičia spolu s deťmi alebo starí rodičia spolu s vnúčatami čítať, zaspievať či hrať – napríklad za dlhých zimných večerov pesničku o nežných snežných vločkách alebo pesničku ako spomienku na krásne letné dni.

Ak neviete odolať testom v ženských časopisoch, potom je táto kniha určená práve vám. Rýchlo si vezmite ceruzku a pustite sa do čítania a výberu odpovedí. Vyplnenie každého testu vám zaberie sotva desať minút. Testy v tejto knihe odhalia, ako sa vám darí v troch oblastiach: vnútorný život, vzťahy a kariéra. Dozviete sa, či viete pracovať z domu, aká ste matka, ale aj to, či ste pripravená na zmenu alebo ľúbostný vzťah. A čo je najdôležitejšie, pri knihe si dobre oddýchnete aj sa zabavíte.

Kniha zachytáva názory a myšlienky známeho slovenského herca Michala Dočolomanského, dostáva sa na miesta, kde sa narodil, opisuje jeho vzťah k otcovi, významnému slovenskému učiteľovi, ale súčasne aj jeho súkromné intímne vyznania. Zároveň citlivo opisuje Michalove posledné dni, keď bojoval nielen s vážnym ochorením, ale aj s niektorými bulvárnymi novinármi, ktorí organizovali na neho doslova poľovačku v najťažších chvíľach života. V knihe sú autentické výpovede Michala Dočolomanského a unikátne súkromné fotografie. Kniha vychádza k pätnástemu výročiu od odchodu tohto výnimočného a obľúbeného slovenského herca.

Údolie sa odohráva v africkej autokratickej krajine, kde vládne vojsko terorizuje časť civilného obyvateľstva. Vzdialenosť tu však nezohráva úlohu, pretože situácia je až prekvapivo podobná tej našej – a to nielen blízkosťou vojny, ale i snahou štátu obmedzovať občianske slobody. Vzájomne prepojené príbehy vyrozprávané taxikárovi v meste ležiacom na okraji konfliktu vychádzajú z reálnych faktov, zároveň sú tou najslovenskejšou knihou, akú Marek Vadas doteraz napísal. O AUTOROVI Marek Vadas (*1971) vydal knihy Liečiteľ, Čierne na čiernom a Zlá štvrť, ktoré sa odohrávajú v africkej kulise. Jeho rukopis je v nich ovplyvnený domorodým ľudovým štýlom rozprávania, v ktorom sa miešajú skutočnosť a fantázia, mágia a čierny humor, absurdita a temné existenciálne tóny. V ďalšej knihe Šesť cudzincov sa vrátil na Slovensko — jej témou je zabudnutý protirómsky pogrom, následné mlčanie spoločnosti, nepriznaná vina a individuálna i spoločenská pamäť. Debutoval v roku 1994, napísal osem kníh pre dospelých, tri pre detských čitateľov a je laureátom Ceny Anasoft litera, najprestížnejšieho slovenského ocenenia za prozaickú tvorbu. Jeho diela boli preložené do pätnástich jazykov. UKÁŽKY Z KNIHY Svoju prvú naozajstnú futbalovú loptu som dostal od strýka, mohol som vtedy mať asi osem rokov. Podával mi ju s vážnou tvárou a slávnostným gestom. Situácia si to vyžadovala, pretože o takej lopte som sníval a podobnú nemal nik v okolí. Nebola to profesionálna futbalová lopta, k takej sa v tých časoch u nás nedalo dostať za žiadnych okolností. Bola z imitácie kože a mala aj tie záhyby po švoch, či už reálnych alebo falošných. Dva dni som si ju kopal sám na dvore o múr domu, mal som strach vyjsť s takou vzácnosťou medzi ľudí. Čo ak ju niekto rozkopne? Ale taká lopta je nanič, ak sa ňou nepopýšite pred ostatnými, neobdivujete so spolužiakmi. Aj otec ma povzbudil, aby som sa šiel hrať von, a tak som sa na tretí deň vybral s loptou pod pazuchou k železničnej trati, pri ktorej bola najvhodnejšia plocha na futbal. Skúšal som si s ňou rôzne finty a čakal na spolužiakov, nech vidia, ako vyzerá skutočná lopta. Čaká nás konečne poriadna hra. Ako prvý sa však zjavil Leopold, drgol do mňa a loptu mi bez slova drzo vzal. Nedokázal som za ním ani zakričať. Bola to chvíľa, keď sa mi zrútil svet, moje detstvo sa prelomilo na dve časti, moment, keď som zistil, že ľudia sú zlí. Keď som doma povedal, čo sa stalo, otec prisľúbil, že to vyrieši, zlodej bude potrestaný a lopta sa vráti, nemám sa strachovať, prinajhoršom mi kúpi novú. No čas bežal a nič sa nestalo. Futbal sme hrávali s plastovými mäkkými loptami, ktoré veľa nevydržali. Pri každom zápase na mňa prišla chvíľa, keď som sa nad svojou krivdou dojímal. Ozajstnú profesionálnu loptu som si potom kúpil sám, už ako dospelý, no iba som si ju vyložil na čestné miesto a nikdy som do nej ani nekopol. Na strýka, trojdňové šťastie a následnú krádež som si spomenul počas cesty vlakom, keď som vedľa trate spoznal naše miesto, na ktorom som strávil hodnú časť svojho detstva. (str. 23) Oči mal prázdne ako bez ducha a pohyboval sa ako handrová bábika, ktorá z nejakého dôvodu chodí a drží sa viac-menej vzpriamene. Dovtedy však k doktorke stihli prísť ďalší traja noví pacienti. Jeden o trochu starší, ďalší dvaja približne v jeho veku a pôsobili na mňa takmer rovnako, utiahnuto a zmätene, takže som bola zamilovaná štyrikrát, neúspešne, ako som si už zvykla. Keby som od šoférov na výpadovke vyberala mýto za výjazd z mesta, viac by som si pokecala s každým z nich. Spomenula som tých čudných pacientov Etele, čo robí na trhu omelety, a tej bolo okamžite všetko jasné, hneď vedela, že to budú vojaci, čo zabíjali dedinčanov, a teraz sa vrátili z výpravy. Sú zakliati a niet im pomoci, mám sa pozerať po iných. Nejaký čarodejník zariadil, aby sa v ich hlavách prebudilo svedomie a zožerie ich zvnútra, až z nich zostane len úplne prázdna schránka. Rozprávala tak, akoby to bola všeobecne známa vec, no ja som z tých rečí bola celkom mimo, lebo dovtedy som o žiadnych vojakoch na západe nepočula, nečítam noviny a v televízii u susedy pozerám len súťaže s pesničkami, ale ona trávi celé dni na trhu a tam sa dozvie všetko, ľudia zo stánkov s maskami jej povedali tie veci o svedomí, čo vie zožrať rozum aj všetko pod kožou. Nepotešila ma, pretože okrem tohto nového typu pacientov sa u doktorky v čakárni žiadni potenciálni nápadníci neukazujú. Okrem tých nešťastníkov som obsluhovala len starenky, alebo mamy s chorým drobizgom. (str. 113)

Rozprávka o prijatí a pochopení bežného detského neduhu soplíka. Lolík je obyčajný soplík, ktorý býva v Hankinom nose. Nemá rád upratovanie a vôňu eukalyptu. Má rád učenie, tancovanie, rozmýšľanie a snívanie. Lolík má jeden sen. Chce odísť z detského nošteka inak ako jeho predkovia, ktorí boli vyfúknutí do vreckovky. Splní Hanka jeho želanie? Soplík Lolík prináša nový pohľad na škôlkarsky soplík, ktorého sa netreba prehnane báť a predstavuje zábavnú pomôcku pri čistení nosa. ÚRYVOK Z KNIHY Jeden soplík, ktorý sa volal Lolík, býval v Hankinom nošteku už veľmi dlho. Bolo to možno od neskorého leta alebo od skorej jesene, kedy sa prisťahoval do jej nošteka ešte ako malinký vírus. Lolík v Hankinom nošteku rástol a rástol až vyrástol na škôlkarsky soplík. Chodieval s dievčatkom všade. Nakupovať aj na ihrisko, na plaváreň aj do škôlky. Všeličo sa od Hanky priučil. Naučil sa rozmýšľať, ale aj snívať. No najradšej zo všetkého miloval učenie! Dnes bol Lolík s Hankou v škôlke a z okienka nosného bytu sledoval deti, ako sa učia novú pesničku. Bola to veľká zábava. Deti tancovali a slová novej pesničky už poznali naspamäť. Ibaže Hankine spievanie bolo trošku huhňavé. Lolík si uvedomil, že dievčatku nechtiac zapchal ľavú nosnú dierku, a tak rýchlo prešiel do pravej. Ale tá zvedavosť! Nakukol na spievajúce deti a zaspieval spolu s nimi:

Kardinál Carlo Maria Martini je slovenskému čitateľovi známy predovšetkým z prekladov mnohých jeho duchovných cvičení, ktoré sú založené na hlbokej znalosti Svätého písma. Menej známe sú však jeho iné diela, ani nie písomné, ale jeho aktivity, ktoré sa stretali s veľkým ohlasom nielen v miestnej cirkvi v Miláne, ktorú riadil. Spomenieme tu len dve najvýznamnejšie: tzv. Katedry neveriacich, kde inšpiroval a viedol dialóg veriacich s neveriacimi v úsilí ukázať veriacim, že svoju vieru musia stále prehlbovať, a neveriacim, že ich nevera možno stojí na krehkých argumentoch, a štvrtkové lectio divina v milánskej katedrále, kde ho neraz so zatajeným dychom a s perom v ruke počúvalo aj päťtisíc mladých. Kardinál Martini rád uvažoval o veciach, ktoré sa iným zdali jasné, a odhaľoval nové možnosti prístupu a videnia vecí i problémov. Vyjadroval sa k eutanázii i umelému oplodneniu, hovoril o nutnosti rovnosti súkromného a štátneho školstva, o fiškálnom systéme, o terorizme i korupcii... Navrhoval zvolať Tretí vatikánsky koncil, veľmi mu ležali na srdci rozvedení a znovuzosobášení...To, čo hovoril, však malo jeden spoločný základ – lásku ku Svätému písmu a k Cirkvi. A jeden cieľ – viesť dialóg pre skutočné dobro ľudí, ktorým je život s Ježišom. Predkladáme slovenský preklad knihy Andreu Tornielliho s nádejou, že poznanie života tohto nášho významného súčasníka pomôže a dodá odvahy k čoraz hlbšiemu a otvorenejšiemu dialógu aj Cirkvi na Slovensku.

Príbehy Rexíka, veselého a priateľského psíčka, a jeho kamarátov z dvora. Spolu zažívajú mnohé úsmevné a napínavé príhody, vystrájajú na dvore neplechu. Raz usporiadajú spevácku súťaž, pripravia divadelné predstavenie, inokedy si zmajstrujú auto zo starých harabúrd, púšťajú si šarkana, spolu sa radujú zo snehovej nádielky. Nebojácny Rexík pomôže každému, kto to potrebuje, poradí si s neposednými mačiatkami, zabaví kuriatka, kým mama-kvočka vysedí ich súrodencov, pomocou mapy nájde cestu späť z hôr, zorganizuje prikrmovanie lesných zvierat, záchranu roztržitej svinky, aj lastovíčat, čo vypadli z hniezda. Ba aj les zachráni pred požiarom... No stále je len malým psíčkom, ktorého vyľaká búrka, čo sa znenazdajky strhla v lese, vydesí ho duch, hoci je to len sova, čo sa zamotala do bielizne na šnúre, nerozvážne sa sám vyberie do zoo, uverí v existenciu neviditeľného psa, ktorého chvost zbadal v lese, a pritom to bola užovka... Okrem Rexíka žijú na dvore aj klebetné a hašterivé sliepky, panovačný kohút, múdry kôň Bonifác, dobrosrdečná, no popletená svinka Bublinka, parádnica krava Krasuľa, kačka Kvákačka, mačka s mačiatkami Klbkom a Pásikom, kocúry Mravuľo a Strapuľo, a u susedov Rexíkov psí kamarát – Azor. Rexík je zas najlepším priateľom svojho majiteľa, malého Adamka. Spolu chodia na výlety, k jazeru, do hôr, vyvádzajú na snehu... VŠETCI SPOLU ŽIJÚ V PRÍBEHOCH TEJTO NÁDHERNEJ, VESELEJ KNIHY ÚCTYHODNÉHO ROZSAHU A ČAKAJÚ NA SPOLOČNÉ ČÍTANIE S NOVÝMI KAMARÁTMI.

Ikonická veršovaná rozprávka dostáva po sedemdesiatich rokoch druhý dych. Osvedčená dvojica autorov M. A. Jerský a Jan Hála sa po veršovanej rozprávke Maroško a Medko pustila do ďalšej spolupráce a vytvorila príbeh Maroško vo Vtáčikove. Zrodila sa knižka, ktorá si zaslúži zvláštnu pozornosť a rešpekt. Rýchlo sa stala populárnou a svojho času bola preložená do niekoľkých jazykov. Znova sa stretávame s Maroškom v prekrásnom tatranskom kraji, do ktorého zavítala jar. Stráne farebne zakvitli, potoky lemujú nezábudky a na lúkach sa ozýva cengot zvoncov pasúcich sa oviec. Na ich čele kráča Maroško. Obedňajšia horúčava ukolíše do sna nielen ovečky ale aj Maroška. Prisní sa mu zvláštny sen. Z obrovskej diaľky priletí veľký orol a pozýva ho do Vtáčikova. Starostlivý Maroško nechce opustiť svoje ovečky, ale verný Bučko mu dohovorí, aby len šiel, že on ovce postráži. Na chrbte orla sa Maroško dostane do vtáčej krajiny, kde ho privíta vtáčí spevokol. Potom sa drozd ponúkne, že ho povodí po celej vtáčej krajine, kde sa Maroško zvíta so všetkými našimi vtáčikmi. Maroško vo Vtáčikove má všetky atribúty krásnej aj potrebnej detskej knihy. S ľahkosťou zveršovaný a dobre zapamätateľný príbeh nám predstaví našich najvýznamnejších spevavcov a poučí nás, aké sú vtáčiky zraniteľné. Nabáda Maroška a aj ostatné deti, aby do vtáčikov nestrieľali prakom, neničili im hniezda a tešili sa z ich spevu. Vnímavá detská duša si Vtáčikovo zamiluje a spriatelí sa s jej obyvateľmi.

Sáhne-li autor po tematice mnohokrát zpracované, může riskovat nezájem čtenáře. Pokud ovšem svou metodou, tvůrčím přístupem k látce nevytvoří dílo osobité, v němž příběh, život, osud člověka vyvstane v jiném světle, v nových souvislostech. Zdá se, že autor této knihy měl tuto ctižádost i touhu a komponoval své dílko jako malou symfonii, chcete-li litanii biblického smutku a básnivé obraznosti. O čem vypráví? O židovském ghettu v jednom litevském městě na konci druhé světové války. Stařešina ghetta – starý Abrahám se dozví, že děti do deseti let mají být z ghetta odvezeny a likvidovány. Jde za velitelem tábora Schogerem a přednese mu prosbu „rady starších“, aby děti ušetřil. Němec souhlasí, ale s podmínkou, že Abrahámův syn Izák, který se Schogerem hrává šachy a vždy ho dosud porazil, s ním sehraje o děti partii. Když Izák vyhraje, děti budou žít, avšak Izák a později i jeho milovaná Ester to zaplatí životem. Když prohraje, zůstane na živu, ale děti půjdou do plynu. Jen remíza zachová status quo. Usednou tedy k šachovnici, cynický lágerführer a židovský chlapec, a hrají partii, v níž jde o životy lidí. Každý tah figurkou otvírá jednu kapitolu, v níž se pak exponují osudy jednotlivých hrdinů. Objevují se na scéně vždy ve vypjatých situacích, střetávají se s krutými okolnostmi a bojují za lidskou důstojnost, často i za cenu života.

PHANTASMA MÁ LEN DVE PRAVIDLÁ: ZOSTAŇ NAŽIVE A NEZAMILUJ SA. Keď Ophelia zistí, že jej mamu brutálne zavraždili, nie je čas na smútok. Zdedí po nej obávanú rodinnú mágiu a obrovský dlh. Nepríjemná situácia sa však rapídne zhorší, keď sa Opheliina sestra rozhodne splatiť dlh vstupom do Phantasmy – súťaže, z ktorej málokto vyviazne živý a odmenou pre víťaza bude splnenie jedného želania. Jediný spôsob, ako môže Ophelia sestru zachrániť, je zúčastniť sa na súťaži a vyhrať. Phantasma je však prekliate sídlo plné spletitých chodieb a prepychových sál, ktoré riadia zvodní démoni a smrtiace pokušenia. Ak chce vyhrať, musí zdolať všetkých deväť úrovní a nepodľahnúť svojmu strachu. Keď jej očarujúci arogantný cudzinec ponúkne pomoc, Ophelia vie, že by mu nemala veriť. Sestrin život však visí na vlásku, a preto si nemôže dovoliť jeho pomoc odmietnuť. Musí len ignorovať tú omamnú, temnú príťažlivosť, ktorá ich spútava čoraz viac a viac... Stratiť srdce je vo Phantasme ešte nebezpečnejšie, ako prehrať. Preklad: Barbora Andrezálová „Hriešne nádherné a návykovo rozkošné.“ Sophie Kim, autorka knihy The God and the Gumiho O autorke KAYLIE SMITH je milovníčkou všetkého, čo súvisí s fantasy. Vyrastala v Louisiane, kde prešla mnohé kníhkupectvá a zdokonaľovala svoje umelecké remeslo. Keď práve nepíše alebo nečíta, nájdete ju doma so svojím zverincom, pri starostlivosti o izbové rastliny alebo ako nadšene otravuje ľudí astrológiou.

Zdravie je to najcennejšie, čo máme. Naši predkovia sa dlhé stáročia spoliehali na silu prírody a na liečenie neduhov, ktoré ich trápili, využívali bylinky a iné prírodné zdroje. Hoci v súčasnosti väčšina z nás pri zdravotných problémoch siahne po výdobytkoch modernej medicíny, čoraz viac ľudí sa so svojimi ťažkosťami obracia aj na bylinkárov. K vyhľadávaným patrí pani Anna Kopáčová z Vrbového, ktorá sa bylinkárstvu venuje už štyri desaťročia. V tejto knižke zhrnula svoje bohaté liečiteľské poznatky a ponúka vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Inšpirovala sa skúsenosťami predchádzajúcich generácií bylinkárov, ktoré doplnila štúdiom u svojich súčasníkov a v rozličných vzdelávacích inštitúciách.V prvej časti knižky vám predstaví svoje obľúbené liečivé rastliny. Pri každej nájdete stručný botanický opis, súhrn zdraviu prospešných látok a liečivých účinkov, využitie v ľudovom liečiteľstve kedysi i dnes. Autorka vám poradí, čo a kedy máte z jednotlivých liečivých rastlín zbierať a čo si z nich môžete pripraviť. Každú rastlinku vám zároveň priblíži originálna ilustrácia, ktorá vám pomôže pri jej spoznávaní v prírode.V druhej časti knihy autorka ponúka množstvo ďalších osvedčených receptov a procedúr na zmiernenie či vyliečenie konkrétnych zdravotných problémov. Na základe zrozumiteľne napísaných postupov si môžete pripraviť vhodné čaje, odvary, maceráty, sirupy, šťavy, tinktúry, octy, oleje, masti či prášky. Nechýbajú tipy na prírodnú kozmetiku, cenné rady navyše ani pohľad na liečiteľské umenie našich predkov.

Navzájom lepší v profesii, živote, vzťahoch. Stať sa vzájomne lepšími verziami seba samých. Prinášame pohľad na psychohygienu ako na súčasť duševného zdravia. So zámerom hľadania príčin v sebe samom, rozpoznávaním podstaty života. Ponúkame ucelené nazeranie na cestu, na ktorej môžeme odhaľovať naše naučené reakcie, odkrývať podstatu zmyslu života a zároveň nachádzať nástroje vedúce k zmene. Naším zámerom je nazrieť na rovnováhu v živote a prebratie zodpovednosti za svoje vlastné prežívania a rozhodnutia. Popisujeme putovanie seba samého na ceste za zmenou, s dôrazom na sebareflexiu. Nájdete tu prelínajúce sa pravdivé príbehy poskytovateľov a inšpirátorov, ktorí zanechali stopu a skúsenosti vlastnou sebareflexiou. Zároveň chceme odovzdať skúsenosti, ako si udržať profesijnú a osobnostnú vášeň k službe, k pomáhajúcim profesiám. Odhaľujeme vlastné cesty viacerých z nás, z rôznych oblastí pôsobenia a z rôzneho smerovania. No cieľ je rovnaký. Žiť život v radosti a naplnení. Jednoducho, tu a teraz. Vďaka Prvému podpornému projektu pre pomáhajúce profesie 5P sú súčasťou knihy aj konkrétne nástroje, ktoré vznikli priamo z potrieb účastníkov. Teoretické a praktické spracovanie témy je tiež doplnené sebakoučovacími kartami, ktoré sa môžu stať jedným z nástrojov na ceste sebapoznávania. Pozývame vás na púť vlastného ja. Doprajte sami sebe príležitosť niečo v nej uvidieť a nájsť. Každý v nej v konečnom dôsledku uvidí aj tak niečo iné a len to, čo vidí on sám.

Rozprávka o prijatí a pochopení bežného detského neduhu soplíka. Lolík je obyčajný soplík, ktorý býva v Hankinom nose. Nemá rád upratovanie a vôňu eukalyptu. Má rád učenie, tancovanie, rozmýšľanie a snívanie. Lolík má jeden sen. Chce odísť z detského nošteka inak ako jeho predkovia, ktorí boli vyfúknutí do vreckovky. Splní Hanka jeho želanie? Soplík Lolík prináša nový pohľad na škôlkarsky soplík, ktorého sa netreba prehnane báť a predstavuje zábavnú pomôcku pri čistení nosa. ÚRYVOK Z KNIHY Jeden soplík, ktorý sa volal Lolík, býval v Hankinom nošteku už veľmi dlho. Bolo to možno od neskorého leta alebo od skorej jesene, kedy sa prisťahoval do jej nošteka ešte ako malinký vírus. Lolík v Hankinom nošteku rástol a rástol až vyrástol na škôlkarsky soplík. Chodieval s dievčatkom všade. Nakupovať aj na ihrisko, na plaváreň aj do škôlky. Všeličo sa od Hanky priučil. Naučil sa rozmýšľať, ale aj snívať. No najradšej zo všetkého miloval učenie! Dnes bol Lolík s Hankou v škôlke a z okienka nosného bytu sledoval deti, ako sa učia novú pesničku. Bola to veľká zábava. Deti tancovali a slová novej pesničky už poznali naspamäť. Ibaže Hankine spievanie bolo trošku huhňavé. Lolík si uvedomil, že dievčatku nechtiac zapchal ľavú nosnú dierku, a tak rýchlo prešiel do pravej. Ale tá zvedavosť! Nakukol na spievajúce deti a zaspieval spolu s nimi:

Sáhne-li autor po tematice mnohokrát zpracované, může riskovat nezájem čtenáře. Pokud ovšem svou metodou, tvůrčím přístupem k látce nevytvoří dílo osobité, v němž příběh, život, osud člověka vyvstane v jiném světle, v nových souvislostech. Zdá se, že autor této knihy měl tuto ctižádost i touhu a komponoval své dílko jako malou symfonii, chcete-li litanii biblického smutku a básnivé obraznosti. O čem vypráví? O židovském ghettu v jednom litevském městě na konci druhé světové války. Stařešina ghetta – starý Abrahám se dozví, že děti do deseti let mají být z ghetta odvezeny a likvidovány. Jde za velitelem tábora Schogerem a přednese mu prosbu „rady starších“, aby děti ušetřil. Němec souhlasí, ale s podmínkou, že Abrahámův syn Izák, který se Schogerem hrává šachy a vždy ho dosud porazil, s ním sehraje o děti partii. Když Izák vyhraje, děti budou žít, avšak Izák a později i jeho milovaná Ester to zaplatí životem. Když prohraje, zůstane na živu, ale děti půjdou do plynu. Jen remíza zachová status quo. Usednou tedy k šachovnici, cynický lágerführer a židovský chlapec, a hrají partii, v níž jde o životy lidí. Každý tah figurkou otvírá jednu kapitolu, v níž se pak exponují osudy jednotlivých hrdinů. Objevují se na scéně vždy ve vypjatých situacích, střetávají se s krutými okolnostmi a bojují za lidskou důstojnost, často i za cenu života.

Autori vysokoškolskej učebnice v štruktúrovanom obsahu vychádzajú z hľadiska makroekonomickej teórie, sledujú cieľ programovo popisovať ekonomické javy, súčasný a budúci národohospodársky vývoj, ich kvalitatívne aspekty v modernej hospodárnej politike doma i vo svete. Pozornosť zameriavajú aj na oblasť makroekonomickej rovnováhy, na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov spoločnosti. Makroekonomická stabilita, liberalizácia a globalizácia či podmienky úspešnej transformácie, si vyžadujú prísne podmienky vo finančnej disciplíne a to nielen pri rozpočtovaní súkromných zoskupení, ale predovšetkým pri zostavení plánovaných rozpočtov štátu v kratšom i dlhodobejšom horizonte. V najvšeobecnejšom podhľade autori obracajú pozornosť na dôležité determinanty tempa rastu rozvoja národného hospodárstva: na východiskové okamihy, na ľudsky vzdelanostný kapitál, na vnútorné a vonkajšie podmienky v systéme hospodárenia. Dôležité sú kľúčové oblasti prorastovej politiky t.j. – dostatočné liberalizované prostredie, optimálna miera cenovej, administratívnej aktivity, obozretná fiškálna politika, kontrola súkromného i štátneho sektora, vrátanie zahraničného obchodu a investícií, posilňovanie dôveryhodnosti finančných trhov, rozvíjanie transparentnosti riešenia rizík, vypracovanie a zverejňovanie vládnych koncepcií a politík v oblasti; školstva, zdravotníctva sociálnych, dôchodkových sieti. Ďalej uprednostňovanie rastových koncepcií v riadiacom systéme v národnom hospodárstve. Všetky tieto dôležité faktory, nástroje a procesy riadenia, zvyšujú národohospodársku dynamiku a systémové zlepšenie ekonomických a kultúrnych podmienok životného prostredia celej spoločnosti. Autori knihy predpokladajú, že študenti si štúdiom danej problematiky osvoja nielen tajomstvá teórie hospodárskej politiky, ale oboznámia sa aj s prístupmi uplatňovanými v praktickom živote.

Šíre more, zástava dymu, sivá diaľava, stúpanie a klesanie lode na vlnách, úzkosť a nádej, ktorú sme v sebe niesli, to všetko si teraz vybavujem, povedal doktor Selwyn, akoby to bolo iba včera. Asi po týždni, oveľa skôr, ako sme rátali, sme dorazili do cieľa. Ocitli sme sa v širokom ústí rieky. Všade boli veľké a malé nákladné lode. Za riekou sa rozprestierala rovina. Všetci vysťahovalci sa zhromaždili na palube a čakali, či sa z prevaľujúcej sa hmly vynorí Socha slobody, lebo všetci mali kúpený lístok do Ameriky. Keď sme vyšli na pevninu, bolo pre nás mimo akýchkoľvek pochybností, že máme pod nohami pôdu Nového sveta, vychýreného mesta New York. V skutočnosti, ako sa onedlho – loď medzičasom dávno odplávala – na našu nevôľu ukázalo, sme pristáli v Londýne. Väčšina vysťahovalcov sa chtiac-nechtiac zmierila so svojou situáciou, podaktorí sa však, napriek všetkým protirečiacim dôkazom dlho držali viery, že sú v Amerike. (ukážka z diela) Štvoricu silných ľudských príbehov z knihy W. G. Sebalda Vysťahovalci spája nielen téma exilu, zapríčineného turbulentnými dejinnými pohybmi 20. storočia, ale predovšetkým hlboký záujem o ľudskú pamäť a vzťah, ktorý vytvára medzi človekom a miestom. Zároveň sa v nich naplno rozvíja výrazný autorský štýl, balansujúci na pomedzí memoárovej prózy, cestopisu a fotografickej eseje, ktorým si nemecký spisovateľ získal ešte pred svojou tragickou smrťou v roku 2001 pevné miesto v kánone modernej svetovej literatúry.

Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu. „Nemáme iné východisko. Chránime svoje životy a zdravie. A svojich priateľov. Strieľa do nás komando milície, našich priateľov zabíjajú snajperi. (…) Ak zvíťazí diktatúra, musí Európa rátať s tým, že za jej východnou hranicou vznikne niečo podobné ako Severná Kórea. Aj s piatimi – desiatimi miliónmi utečencov. Nechcem Vás strašiť… Na Ukrajine sa pácha zločin proti ľudskosti. Zodpovednosť za to nesie vláda. (…) K vašim dvom otázkam, na ktoré tradične najťažšie hľadám odpovede: neviem, čo bude ďalej, a neviem, čo pre nás môžete urobiť. Azda v rámci možností a kontaktov rozširovať tento apel. (…) Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“ Z listu Jurija Andruchovyča priateľom, ktorý zverejnili média na celom svete.

„Dali sme si sľub a aspoň jedna z nás by ho mala dodržať.“ Keď si Amalia Wiedelová vydraží nádherný toaletný stolík z 19. storočia, nie je to prvá starožitnosť v jej byte. Lenže tento čarovný kúsok minulosti v sebe čosi ukrýva. Zvláštnu čiernobielu fotografiu známej ženy a vyryté písmená A. D. Nie sú to však jediné záhady, ktoré so sebou nábytok do jej pokojného života prinesie. Amalia je samotárska introvertka, ktorá aj bez podivného stolíka máva nočné mory. Tie ju však nedesia, práve naopak, vychutnáva si v nich hru s ohňom a robí zápisky do Knihy snov. Po smrti priateľky a neobyčajnom stretnutí opúšťa svoje introvertné steny a vydáva sa na veľkú cestu po stopách cisárovnej Sisi. Bad Ischl, Viedeň, Gödöllő... Nočné desy ju neopúšťajú ani na cestách. Hranice sa však stierajú. Ktosi sa s ňou snaží cez sny komunikovať. Kto je záhadná postava, ktorá sa jej zjavuje v snoch? Kto je Mariechen a prečo jej to meno spôsobuje zimomriavky? A čo ak sa jej nočné mory začnú čoraz viac prepletať so životom a smrťou cisárovnej? „Môj milý Franz, vždy som bola v pohybe. Jazdiť na koni nemôžem, a tak hľadám iné možnosti. A chcem tiež začať šermovať. Lákajú ma chladné zbrane,“ vysvetlila som trpezlivo a radšej sarkasticky nedodala, že hádam nečakal, že ja... ja!... budem v mojom veku rozprávať vnúčatám rozprávky a vyšívať.

Máte radi čierny humor, grotesku a hlasný smiech? Tak to si musíte prečítať 33 poviedok Karola D. Horvátha, v ktorých každý dostane to, čo si žiadal, akurát tie želania naberú nečakané pokračovania a neželané konce. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn. Jednoduchý, často banálny príbeh dokáže Horváth katapultovať do neuveriteľne komických rozmerov, zvrtnúť rozprávanie nečakaným smerom, prevrátiť jazyk naruby alebo všetko zakončiť dokonale absurdnou pointou. Horváthove zmnožené parodické zobrazenie reality má korene vo vzájomnom prestupovaní viacerých módov písania, vo svojrázne deformovanom (grotesknom) subjektivizme a deskriptivizme, ktorý sa dá považovať aj za (intertextuálny) návrat k ére nemého filmu. Dôležitú úlohu v Horváthových textoch zohráva využitie vulgarizmov, chladnokrvne (jasnozrivo) vykalkulovaných naračných postupov a nelegálne použitých schém (syntaxe) myslenia, charakteristických pre neliterárny prehovor. Horváth nikdy nenudí a tam, kde by sa už mohlo zdať, že je vyčerpaný, nastúpi fantazmagorická alebo chimérická vízia, ktorá nás uistí, že „pravidlá hry“ vôbec nechápeme a samu hru nikdy neovládneme. (Patrik Oriešek) S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť. (Alexander Halvoník) Sila poviedok Karola D. Horvátha spočíva v mimoriadne rozmanitom a otvorenom jazyku. Humor a horor, paródia a drastickosť, obscénnost a politikárčenie ústi do živého, nepokojného, ??mnohovrstvového jazyka. (Zoltán Németh v doslove k maďarskému prekladu knihy)