E-knihy - Mafia, podsvetie strana 1 z 1

Jak krycí organizace CIA podněcují revoluce, převraty a války. NGOs: Největší projekt tajných služeb všech dob! Motivy NGOs znějí filantropicky a u­šlech­­tile. Mnoho motivovaných Davidů se angažuje proti mocným Goliášům, aby zlepšili svět. Avšak skutečnost vypadá zcela jinak. William Engdahl odhaluje skutečný příběh pseudodemokratických NGOs. Je to kronika jedné z nejdestruktivnějších a nejefektivnějších operací, která kdy byla tajnou službou uvedena v život. Ničivé dílo těchto NGOs: Slibují mír, lidská práva a demokracii – a co přinášejí, je válka, násilí a teror! William Engdahl ukazuje, kdo za NGOs skutečně stojí, kdo je financuje a řídí. Odhaluje, jakou roli hrají v geostrategii USA a s jak proradnými metodami pracují. Především objasňuje, v jakém rozsahu ovlivnily současné dějiny. Neboť ať už konflikt na Ukrajině, arabské jaro, válka v Sýrii nebo uprchlická krize: všech významných geopolitických událostí se rozsáhle účastnily a účastní NGOs.

Dušan Borženský (známy pod prezývkou Borža) bol v minulosti označovaný za mafiánskeho bossa košického podsvetia. Za spolupáchateľstvo v prípade troch vrážd si odpykáva 23-ročný trest odňatia slobody. V knihe odpovedá na otázky týkajúce sa jeho detstva i mladosti. Gro rozhovorov tvorí prežívanie 21 rokov vo väzení a jeho smrteľnej choroby, ktorú dostal tri roky pred ukončením trestu. Odkrýva svoje temné i svetlé stránky, bolesti i radosti, to, čo miloval, aj to, čo z duše neznášal. V knihe nájde čitateľ odpovede na otázky, čo by vo svojom živote Borža zmenil, čomu by sa najradšej vyhol, čo ľutuje...Aké kroky robil v ohrození života a aké vnútorné sily využíva v čase krízy vo väzení. Borža ponúka pohľad do vnútra väzníc - do väzby, klietky, samotiek...a odkrýva život v base bez servítky.

Kniha BORŽA – Život vo väzení, je druhý diel autobiografie, ktorú napísal Dušan Borženský z väzenia. Autor v nej približuje život vo väzbe a následne vo väzení, kde strávil 21 rokov. Plasticky vykresľuje pobyt v klietke, na samotkách, a vzťahy medzi väzňami. Nevyhýba sa ani téme samovrážd a preplnenosti väzníc. Posledná časť knihy popisuje prepuknutie onkologickej choroby u Boržu, ktorej napokon podľahol.

Tento unikátny dobový dokument prináša viac ako 30 strán rozhovoru s najbezcitnejším mafiánskym bossom Černákom, v ktorom mu na výzvu autora knihy kládli otázky aj čitatelia. Obraz tejto ľudskej beštie dopĺňajú rozhovory s jeho vyšetrovateľmi, súdnymi znalcami, advokátom, sudcom, čo ho najskôr súdil a potom obhajoval, ale aj s novinármi, čo jeho prípad a hlavne konečný súd sledovali. Na rozdiel od printovej verzie táto e-kniha ajnovšie navyše ponúka aj blízky pohľad na Černáka od tých, čo boli svedkami, ale aj obeťami jeho arogantnej krvilačnosti – jeho pravá ruka Kaštan, spriatelený mafián Reichel, Černákov osobný kat; ale tiež mafián, čo pre Černáka vraždil; vyšetrovateľ, čo ho poznal odmala, manželka zavraždeného bossa Holuba, ako aj rodičia jednej z jeho obetí. Tvár beštie, čo sa zabávala vraždením, ako ju nepoznáte...

Po prvý krát o dramatických súbojoch v slovenskom mafiánskom podsvetí 90. rokov prehovára hlas zo záhrobia. Vďaka objavenému tajnému denníku mafiánskeho bossa Róberta Holuba sledujeme jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia, ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred predpovedanej smrti. A svedectvo jeho ženy naznačuje šokujúce pozadie toho všetkého v réžii vtedajšej štátnej moci... Podľa jeho vlastných tajných zápiskov on zachránil život Albáncovi, čo ho potom skoro zabil; vytiahol svojich budúcich zradcov z bahna a nedočkal sa vďaky; zaplatil krstiny syna svojho pobočníka Kolárika a ten potom z jeho pozostalosti ukradol, čo mohol. Holub tiež vyriešil problém Černáka so Svobodom a ten istý Černák namiesto vďaky na neho neskôr usporiadal hon s krvavým koncom. O tom všetkom hovorí táto e-kniha, ktorá je aktualizovaná a rozšírená oproti printovému vydaniu...

Kniha BORŽA – Život v mafii, je prvý diel autobiografie, ktorú napísal Dušan Borženský z väzenia. Borženský písal svoju autobiografiu sedem rokov. Odhaľuje mladosť Boržu, ako aj vznik a pôsobenie mafiánskych skupín na Slovensku. Borža detailne opisuje podsvetie a kriminálne činy vrátane vrážd, ktoré mali na svedomí členovia podsvetia. Kniha odkrýva brutalitu a zvrátenosť pri páchaní tých najhorších zločinov – proti životu. Druhá časť autobiografie nesie názov BORŽA - život vo väzení.

Až dosud se zdálo, že o vzestupu a pádu nejslavnějšího drogového bosse všech dob Pabla Escobara bylo řečeno vše. Pokaždé to ale byla historie vyprávěná zvenčí, nikdy ne z intimity jeho vlastního domova. Více než dvě desetiletí poté, co krále kokainu po létech zuřivého stíhání dostihla spravedlnost, se jeho syn Juan Pablo Escobar vydává do minulosti, aby odhalil celý příběh svého otce – muže schopného s extrémní krutostí páchat nelidské činy a současně věrně zachovávat nekonečnou lásku ke své rodině. Není to vyprávění dítěte, které pro svého otce hledá vykoupení, je to šokující pohled na důsledky násilí a na silnou touhu po míru a odpuštění.

Po roku 1989 sa neraz z drobných zlodejov a diskotékových bitkárov stali obávaní bosovia, ovládajúci celé regióny. Zaujímavosťou medzi nimi boli tri rodinné klany - Holáňovci, Mišenkovci a Mellovci. S kartami, ktoré si rozdali sa hrá dodnes. Vydierali, vypaľovali a vraždili. Sami, spoločne i s gangom Mikuláša Černáka. Spolupracovali s ruskou i balkánskou mafiou, ale robili aj pre tajnú službu tajomného námestníka Svěchotu. Traja z nich zahynuli, ďalší traja okúsili dlhoročný život na úteku. Dvaja boli nedávno odsúdení na ťažké tresty, iba Karol Mello žije dosiaľ na exotickom ostrove. Milan Holáň, prezývaný Gorila, kontroloval okolie Žiliny s pomocou niekdajších členov špeciálneho vojenského komanda. V roku 1997 ho v reštaurácii zastrelil Černákov nájomný vrah Alojz Kromka, prezývaný Čistič, ktorého v roku 2004 odsúdili na doživotie. V tom istom roku bol Gorilov brat Peter pri vražde šéfa sýkorovcov Čongrádyho. Z vraždy bol podozrivý aj Viliam Mišenka a Karol Mello. Holáňa chytili až v roku 2014 na úteku v Rumunsku, v roku 2018 dostal 18 rokov väzenia. Viliam Mišenka začal podnikať so svojim synovcom Jozefom. Nečisto a aj cez mŕtvoly. Rodinné spory skončili najprv výbuchom firmy Jozefovej matky a potom Jozefa rozstrieľali samopalom. Viliam Mišenka sa ukryl vo Venezuele a až v roku 2020 bol odsúdený na 20 rokov. Bratia Karol a Ivan Mellovci začali ako vyhadzovači a autíčkari, no čoskoro sa stali postrachom Topoľčian aj Partizánskeho. Svoje postavenie si upevnili spojením s Černákom. Pomohli mu so spektakulárnou vraždou ex-policajta Slivenského, ktorému odrezali hlavu. Neskôr však začali proti Černákovi vypovedať. Ivan zahynul v roku 2002 pri autonehode. Karola až v roku 2010 našli na úteku v Poľsku, ale zakrátko utiekol do stredoamerického Belize, kde si užíva doteraz. Za jeho slobodou by mala byť jeho významná pomoc pri odsúdení Černáka. Tieto tri príbehy sa prelínajú v zločinoch, ktoré páchali, a stoja za vyrozprávanie.

Oblasť hornej Nitry po roku 1989 ovládol rodinný klan Mišenkovcov a bratia Mellovci. Tí prví ako príklad rodinných sporov až po tragédiu, tí druhí ako príklad súdržnosti v páchaní zla. Oba príbehy sa prelínajú v zločinoch, ktoré páchali, a oba stoja za vyrozprávanie. Z Mišenkovcov sa najznámejším stal Viliam, a aj to až vtedy, keď ho policajní pátrači našli vo Venezuele a policajná eskorta spektakulárne previezla na Slovensko. Jeho meno sa však už skôr mihlo v kauze najväčšej bankovej lúpeže na Slovensku v nitrianskej pobočke VÚB. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 preniklo do slovenského podsvetia pozoruhodné množstvo mafiánskych bratov: Danišovci, Diničovci, Černákovci, Adamčovci, Imriškovci, Jakšíkovci, Chromiakovci, Šuhajdovci, Holáňovci, Holubovci, Okoličányovci, Pápayovci, Raiszovci, Salingerovci, Štefaňákovci, Takáčovci a aj Mellovci. Ale len príbeh Mellovcov trvá do dnešných dní...

Dejiny mafie na starom kontinente nepamätajú taký masaker, ako spáchali zločinci v marci 1999 v mestečku Dunajská Streda. Všetky hriechy aj so svojimi obeťami pochovali do zeme na južnom Slovensku. Obete škrtili, aby po sebe zanechali čo najmenej stôp, vraždy páchali až nad tajnými hrobmi, aby ich nemohli muži zákona prichytiť s mŕtvolou v kufri. Od desaťnásobnej vraždy členov gangu pápayovcov už ubehlo viac než 20 rokov a je najvyšší čas, aby sme sa dozvedeli, prečo na Žitnom ostrove vyrástla taká krutá zločinecká skupina, ktorá má na svedomí zrejme stovky ľudí. Od siposovcov cez pápayovcov až po sátorovcov. Prečo sa krvavý gang vyzabíjal navzájom a ako sa popri tejto krvavej histórii odvíjal príbeh jedného z najznámejších policajtov na Slovensku. Kniha Zahrabaná pravda – krvavý teror v Dunajskej Strede prvý raz prináša pohľad na vyčíňanie mafie na južnom Slovensku očami autentického účastníka udalostí. Dávid Barak je novinár slovensko-maďarského spravodajského portálu Parameter.sk. V rokoch 2018 – 2019 sledoval súdny proces s gangom sátorovcov a vďaka svojim zdrojom a spomienkam dunajskostredského policajta Jaroslava Spišiaka napísal príbeh otrasného zločinu na južnom Slovensku.

Táto e-kniha je aktualizovaná a významne doplnená verzia knihy „Mafia v Poprade“ (vyd. Dixit, 2020). Mesto Poprad pod malebnou scenériou Vysokých Tatier nemôže náhodnému návštevníkovi ani náznakom pripomínať miesto krvavých mafiánskych popráv, surových bitiek a vzájomnej rivality mocných bossov. Veď aj preto hovoríme o podsvetí. A v tejto knihe nazrieme do zákulisia tejto križovatky organizovaného zločinu v 90. rokoch. V jeho osídlach uviazli dobrovoľne či nasilu nielen typickí kriminálnici, ale aj navonok uznávané športové a spoločenské celebrity, na odiv sa vystavujúci úspešní podnikatelia a aj politici z najvyšších etáží našej politickej scény na Slovensku. Sem chodili mafiáni z Bratislavy míňať svoje nazbíjané peniaze, tu sa usadil známy albánsky narkobarón Baki Sadiki, tu začínal ako sudca jeho ne-kamarát Harabin, tu sa neblaho preslávili mafiánski bossovia Reichel a Žemba, toto súručenstvo neobišlo ani lokálnych politikov vrátane jedného primátora a odtiaľto vyrazil do sveta naplniť svoj americký sen syn komunistického papaláša, aby sa nám vrátil poučený marketingom až tak, že sa stal prezidentom a nebolo mu dosť, namýšľal si, že zvládne aj stranícku politiku, čo ho stálo dobré meno a aj zdravie. A je toho v tejto knihe ešte viac...

Satan, teší ma! je novou knihou najznámejšieho utajeného svedka slovenskej kriminalistiky Petra Tótha. Autor konečne prelomil dvojročné mlčanie a v strhujúcom rozprávaní čitateľovi z prvej ruky ponúka prepletené príbehy Mariana Kočnera, Aleny Zsuzsovej, vraždy Jána Kuciaka, Norberta Bödöra, advokáta Daniela Lipšica, kauzy Čistý deň a hlboko načiera aj do zatuchnutých močiarov sveta mediálnych manipulácií. Kniha otvára dvere trinástej komnaty Mariana Kočnera. Dramatickým a zároveň živým spôsobom odhaľuje osudovú chybu tejto kontroverznej figúrky slovenského biznisu, smotánky a politiky, v dôsledku ktorej sa celá krajina dozvedela, čo je to Threema. Vyplavila na povrch dovtedy ťažko predstaviteľnú sieť korupcie, nečestných praktík a morálnej špiny. Peter Tóth aj vo svojom najnovšom diele pokračuje v systematickej kritike stavu slovenskej žurnalistiky. Satan teší ma! je aj príbehom o útrapách rodiny utajeného svedka, ktorý musel po nezákonnom vyzradení jeho identity hľadať bezpečné útočisko pre seba a svojich najbližších na opačnom brehu Atlantiku. Ako zistili neskôr, svedok a jeho rodina utekali nielen pred prípadnou pomstou nájomných vrahov, ale aj pred úkladmi tajnej služby vlastného štátu. Niekoľko paralelných dejových línií knihy sa aj vďaka tejto zápletke odohráva vo viacerých krajinách Severnej Ameriky a Európy, na pobrežiach dvoch svetových oceánov. V Tóthovej knihe, ako obyčajne, defilujú postavy a postavičky podsvetia, politiky, médií, biznisu a spravodajských služieb. Opisuje veľké intrigy malého Slovenska a ponúka nový pohľad na najtraumatickejší zážitok naše spoločnosti za uplynulé roky: vraždu Jána Kuciaka a spôsob jej vyšetrovania tak za múrmi Národnej kriminálnej agentúry, ako aj na stránkach hysterickej tlače.

Mesto Poprad pod malebnou scenériou Vysokých Tatier nemôže náhodnému návštevníkovi ani náznakom pripomínať miesto krvavých mafiánskych popráv, surových bitiek a vzájomnej rivality mocných bossov. A predsa sa v 90. rokoch stalo križovatkou organizovaného zločinu. Prechádzali ňou dobrovoľne či nasilu nielen typickí kriminálnici, ale aj navonok uznávané športové a spoločenské celebrity, na obdiv sa vystavujúci úspešní podnikatelia, ako a aj politici z najvyšších etáží našej politickej scény na Slovensku. Sem chodili mafiáni z Bratislavy míňať svoje nazbíjané peniaze, tu sa usadil známy albánsky narkobarón Baki Sadiki, tu začínal ako sudca jeho ne-kamarát Harabin, tu sa neblaho preslávili mafiánski bossovia Reichel a Žemba. Toto súručenstvo neobišlo ani lokálnych politikov vrátane jedného primátora a odtiaľto vyrazil do sveta naplniť svoj americký sen Andrej Kiska, aby sa vrátil poučený marketingom až tak, že sa stal prezidentom. A nájdete toho v tejto knihe ešte viac...

Prvá a hneď kultová kniha autora vychádza po aktualizácii vo forme e-knihy aj s fotografiami nepublikovanými v printovej forme. Opisuje hlavné postavy bratislavského podsvetia 90-tych rokov: Danišovci, Diničovci, Sýkora a sýkorky, Steinhubel, Ján Takáč, Jozef Surovčík a Jozef Svoboda. Ako jediná kniha autora, obsahuje aj všeobecné kapitoly, ako: ŠPORTOM K MAFII?, RITUÁLY A ZVYKY MAFIE, MAFIA JE „INÝ ŠTÁT“, POLITICI A MAFIA, POLICAJTI NA ZLEJ STRANE, MAFIA JE RODINA a VIGILANTI.

Slovenská mafia je najkomplexnejším spracovaním dejín organizovaného zločinu na Slovensku od pádu komunizmu až po súčasnosť. Autor Ján Petrovič sa téme slovenskej mafie venuje od začiatku novinárskej kariéry. Pri príprave vyše 400-stranovej publikácie hovoril s mafiánmi, ktorí prežili vybavovanie si účtov v podsvetí, skončili za mrežami alebo sú dnes na slobode. Bol na miestach, kde dochádzalo k výbuchom a ďalším násilným trestným činom. Navštívil lokality, kde podsvetie pochovávalo biele kone a zbavovalo sa nepohodlných svedkov. Preštudoval desiatky súdnych spisov a svoje zistenia konzultoval s vyšetrovateľmi, právnikmi a prokurátormi. Bonusom knihy sú doteraz nezverejnené fotografie, mapa mafiánskych klanov, unikátne infografiky a register členov, obetí a bojovníkov proti organizovanému zločinu s vyše 600 položkami. Súčasťou knihy sú exkluzívne rozhovory s mužmi, ktorí stáli na opačných stranách bojiska – bossom bossov Mikulášom Černákom a policajným prezidentom Milanom Lučanským. Výťažok z predaja knihy pôjde na podporu nezávislej žurnalistiky.

"Som ako Boh, keď si poviem, že niekto zomrie, zomrie ešte dnes." Virginia Vallejová úprimne a pravdivo opisuje udalosti, ktoré sa čoskoro premenil na príbeh hrôzy a pomsty. V odvážnom, drsnom, očarujúcom a dekadentnom rozprávaní odkrýva informácie o Pablovi Escobarovi, jeho intimnom živote aj o zločinoch, ktoré neboli odhalené. Opisuje vznik kokaínového priemyslu, Escobarov legendárny zmysel pre korupciu a teror a vzťahy medzi jeho obchodom a karibskými diktátormi, kolumbijskou vládou minulého štvrťstoročia a americkou tajnou službou. Po rozchode s Escobarom v roku 1987 a najmä po jeho smrti roku 1993 sa Virginia Vallejová stala spoločensky nežiaducou osobou. Po prečítaní tohto jedinečného príbehu si čitatelia môžu urobiť vlastný úsudok o živote, ktorý Virgiania prežila najprv ako dieťa vnímajúce svet so široko otvorenými očami, potom v hlbokej láske a obdive k odvahe Pabla Escobara a jeho veľkorysosti k najchudobnejším a potom v konečnom štádiu ich vzťahu v absolútnej nemohúcnosti zastaviť hroziacu vojnu medzi Escobarom a svojou krajinou a čoraz silnejším konkurenčným kartelom Cali. Virginia, ktorá spojila svoj život s politicky nekontrolovateľným, skorumpovaným, vraždiacim mafiánom, vášnivým milencom a kokaínový kráľom rozpráva príbeh smrteľnej lásky, závratného bohatstva a nezmyselného násilia. Filmové spracovanie knihy Virginie Vallejovej Milovala som Pabla a nenávidela Escobara (Aktuell, 2017) prichádza do slovenských kín 14. júna 2018 spolu s druhým vydaním knihy s rovnomenným názvom Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný. V hlavných úlohách sa predstavia charizmatickí herci a manželia Javier Bardem (Pablo Escobar) a Penélope Cruz (Virginia Vallejová).