E-knihy - Geografia - ostatné strana 16 z 17

Je mnoho způsobů, jak využít všeobecnou svobodu. Cestovatel a fotograf Jiří Kolbaba si intenzivně plní své klukovské sny. Náruživě cestuje a sbírá po celém světě informace, obrázky exotické přírody a lidských tváří. Poté, co navštívil okolo sta zemí všech šesti kontinentů planety, připravuje četné fotovýstavy, besedy a diashow. Po reakcích svých posluchačů a milovníků cestování vznikla tato kniha téměř na "společenskou objednávku". Několik desítek příběhů a postřehů tohoto známého dobrodruha nás zavede doslova do celého světa. Všechny kapitoly jsou doplněny barevnými fotografiemi.

Na balsových vorech napříč Tichým oceánem s komentářem M. Zikmunda a doslovem M. Stingla. Úspěšná plavba voru Kon-Tiki inspirovala další mořeplavce. Mezi ně patřil i Eduard Ingriš. V rodném Československu slavný dirigent a skladatel, autor nesmrtelné písně Teskně hučí Niagara. Před únorem 1948 Československo opustil a z bohatého skladatele se stal chudý emigrant. V Peru postavil po vzoru přítele Thora Heyerdahla vor Kantuta a přeplul Pacifik. Podnikl několik filmařských výprav do Amazonie. Byl prohlášen za mrtvého a opět vzkříšen. S taktovkou v ruce stanul před Národním symfonickým orchestrem v Limě a dirigoval koncert, který se stal historicky prvním televizním vysíláním peruánské televize. Za podobné činy se lidé stávají národními hrdiny. V Peru se jeho jméno dostalo do školních učebnic. V rodné zemi se díky politické situaci nesmělo dlouhá desetiletí vyslovovat.Kniha Plavby „sebevrahů“ je poutavou rekapitulací plaveb Thora Heyerdahla, Erika de Bisschopa, Williama Willise a především Eduarda Ingriše, s trochou nadsázky řečeno „skutečně žijícího“ Járy Cimrmana.

Půvabné a úsměvné zápisky z rodinného výletu do Velké Británie, doplněné malou inspirativní místní kuchařkou. Knížka volně navazuje na autorčiny předchozí tituly Odleť mě domů (průvodce Spojenými státy prokládaný americkou výletní kuchařkou) a Ruskymácký obrat (sonda do hlubin ruské duše v současném měnícím se Rusku doplněné o recepty ruské kuchyně).

Knížka není průvodcem, a už vůbec ne seriózní analýzou stávajících poměrů v největší zemi světa, byť se tak chvílemi může tvářit. Doopravdy se jedná o úsměvné zápisky rodinného výletního kroužku z cesty po nepatrné části země a jeho ryze subjektivní glosy. Kdokoli jiný vyjede do Ruska, může zažít to samé, anebo něco úplně jiného.

Výbor z cestopisů z pera jednoho z nejvýznamnějších autorů cestopisné literatury vyšel poprvé v roce 1983 v Kanadě u Škvoreckých. Obsahuje čtivé a dnes už polozapomenuté texty z cest autora Afrikou, Amerikou, Borneem, Novou Guineou a Čínou. Doprovázejí je kresby a reprodukce fotografií. Vráz zaujme kromě dobrodružného obsahu i touhou po změně, vytrvalostí, střídmostí, láskou k přírodě a vlasti.

Poetická kniha z pera klasika próz o jižní Moravě přináší v jednom svazku autorovy nejkrásnější lyrické texty, jež jsou oslavou kraje pod magickou horou Pálavou a lidí v něm žijících. Fotografický doprovod pořídil Michal Huvar. Knížka původně vyšla doplněna o CD s nahrávkou v interpretaci Ladislava Lakomého a DVD s filmem Krajina révového listu. Takto vybavenou ji lze zakoupit pouze v App Store v aplikaci Carpe Diem Online společnosti Apple.

Drobné cestopisné črty a náladotvorné obrázky z vesnického života jsou zapomenutým skvostem – pro citlivou duši i lákavým čtenářským zážitkem. Vilém Mrštík v nich setrvává na jižní Moravě, v kraji Hanáckého Slovácka. Na první pohled se jedná o méně známou část tvorby jednoho z dvojice, kterou jsme si navykli brát jako jednu literární značku, zvučného jména a lesku. Vilém v ní však příznačně spojuje syrový detail a realitu s poetickým viděním světa, které ani po více než stovce let neztratilo nic ze svého podmanivého kouzla.

Hirax zobral batoh, vyrazil do Afriky a nezabudol si pribaliť ani fotoaparát a zápisník. Ak sa vám páčil jeho panamsko-kostarický cestopis "Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života", či jeho poeto-fotocestopis z Nového Zélandu, budete touto knihou ešte viac šokovaní. Etiópia je totiž ako India – kto v tejto krajine nebol, nikdy necestoval. Publikácia obsahuje viac ako 230 farebných fotografií a autor dúfa, že sa budete nielen smiať, ale sa občas pozastavíte aj nad tým, že sme skutočne bohatí...

Ve stopách slavné cestovatelské dvojice, Jiřího Hanzelky a Miroslava Zikmunda, severní Afrikou! Autor rozmlouvá s oběma cestovateli na dálku prostřednictvím úryvků a citací z jejich díla Afrika snů a skutečnosti a porovnává... Slovem i obrazem! Cestopis, v němž autor cíleně putuje ve stopách slavné cestovatelské dvojice, Jiřího Hanzelky a Miroslava Zikmunda. Rozmlouvá s oběma cestovateli na dálku prostřednictvím úryvků a citací z jejich díla Afrika snů a skutečnosti, prostřednictvím toho porovnává život v Africe tehdy a 50 let po jejich startu cesty kolem světa. Mezi 60 publikovanými fotografiemi jsou i tzv. snímky srovnávací, které autor nafotil ze stejných míst, jako je pořídili jeho předchůdci, pánové Hanzelka a Zikmund. Položené vedle sebe vybízejí k zajímavým porovnáním. Podobně jako Huvarův poetický text. Michal Huvar (1960), český cestovatel, publicista a dokumentarista

Živé a jedinečné spojení primitivnosti a praktického smyslu pro realitu. Neobyčejná fantazie a exotičnost. Jadrný humor. Zachycení tíživých situací, touha po svobodě a přičinlivost. To vše lze nalézt v původních vzpomínkách cestovatele a světoznámého polárníka, které jako jediné považoval za opravdu „svou“ knihu. Zatímco Golombkovy s Valentovy úpravy hojně vycházely a český čtenář je zná, zpracování Rudolfa Těsnohlídka na základě Welzlových dopisů vyšlo poprvé a naposledy v roce 1928. Titul vychází nově i s původními, dnes již poeticky „archaickými“ fotografiemi, a chce tak znovu oživit co nejautentičtější obraz autora o svébytných vyprávěních jeho dobrodružství na dalekém severu. Jan Welzl (1868-1949), český polární lovec a zlatokop

Dobrodružné vyprávění slavného polárního cestovatele, navazující na knihy Třicet let na zlatém severu a Po stopách polárních pokladů, přivádí čtenáře opět na Novosibiřské ostrovy mezi eskymáky, lovce kožešin, mořeplavce a zlatokopy. Bravurní vypravěč tu potvrzuje, že patří mezi pábitele - mistry slova, jako byli Jaroslav Hašek nebo Bohumil Hrabal. Jan Welzl (1868-1949), český polární lovec a zlatokop

Ako tretí titul edície Prírodné Krásy Slovenska vo vydavateľstve DAJAMA vyšli Kamene. Titul prišiel na trh ako jubilejné 150. knižné dielo z produkcie vydavateľstva. Výber témy nie je náhodný a čiastočne dopĺňa predchádzajúce publikácie, pretože vrchy, to sú aj kamene a v nich zhmotnená kamenná krása. Práve tá im dáva charakteristický vzhľad a neopakovateľné čaro. Slovensko je totiž v prevažnej miere členitou horskou krajinou, ktorej pestrosť podmieňujú aj geologické odlišnosti. Či už ide o pásmo flyšových pohorí na severe, úzke bradlové pásmo tiahnuce sa bezmála od českých po ukrajinské hranice s reťazou ostrých vápencových vrchov – bradiel, alebo o dolomitové a vápencové pohoria, na ktoré sa viažu také skalnaté krajinné dominanty. Juh a východ Slovenska tvoria zase sopečné pohoria, v ktorých vulkanická činnosť v mladších treťohorách vytvorila nádherné a neopakovateľné kamenné útvary. Slovensko je teda „kamennou“ krajinou a kamenné miesta takmer na každom kroku sprevádzajú život jeho obyvateľov a návštevníkov.

Súčasťou edície Prírodné Krásy Slovenska je aj kniha Stromy. Slovensko je nadpriemerne lesnatou krajinou v európskom kontexte a krajinou bohatou na množstvo stromov. Sú typickým znakom slovenskej krajiny a jednou z jej najvýznamnejších prírodných hodnôt. Ich početnosť a častý výskyt dodáva Slovensku prirodzené čaro a pôvab. Viaceré stromy sú symbolom jednotlivých lokalít Slovenska a patria k výletným cieľom. Z tohto dôvodu sa zostavovatelia podujali vybrať tie, ktoré zaujmú predovšetkým z vizuálno-estetického hľadiska a majú zaujímavé parametre. Nevybrali však len chránené stromy, ale aj stromy, ktoré v posledných rokoch zaujali ľudí na Slovensku až tak, že sa stali finalistami súťaže Strom roka. Strom však nemusí mať štatút chráneného, aby zaujal človeka alebo aby mu poskytol to, čo v prírode hľadá. Publikácia Stromy je knihou o pokladoch prírodného fondu, ktorý máme ukrytý v slovenských stromoch, a je určená nielen pre ochrancov a milovníkov prírody, ale aj pre širokú verejnosť.

Slovensko je bohaté na rastlinstvo a živočíšstvo a lesy napríklad pokrývajú až 36 % z celkovej plochy územia. Hoci človek svojou činnosťou veľmi silno pozmenil pôvodný charakter krajiny, snahou nás všetkých by malo byť udržať najzachovanejšie územia a chrániť ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Publikácia Národné parky z edície Prírodné Krásy Slovenska má ambíciu napomôcť tejto snahe. Jej úlohou a cieľom je zmapovať a priblížiť nielen ochrancom a milovníkov prírody, ale aj širokej verejnosti všetky prírodné pozoruhodnosti, ktoré v sebe skrývajú naše národné parky. Poukazuje nielen na množstvo ich prírodných zaujímavostí a hodnôt, ale má snahu i zorientovať čitateľa v problematike ich ochrany. Samozrejme, že v dôsledku sprísnenej ochrany nemožno navštíviť väčšinu maloplošných chránených území v národných parkoch, pokiaľ tam nevedú turistické alebo náučné chodníky. Aj napriek tomu však poskytujú naše národné parky nepreberné množstvo nádherných prírodných scenérií a zákutí, ktoré vám iste poskytnú veľa zážitkov. Publikácia detailne mapuje jednotlivé národné parky Slovenska (ich geológiu, povrch, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo) a podáva v nich aj charakteristiku všetkých maloplošných chránených území a oblastí Natura 2000. Nechýba v nej množstvo obrázkov, mapiek a ilustrácií. Vyberte sa preto spolu s nami na putovanie Slovenskom, navštívte jeho nádherné národné parky a nazrite do ich najzaujímavejších lokalít.

Súčasťou edície Prírodné Krásy Slovenska je aj kniha Vody. Z hydrologického hľadiska je Slovensko neobyčajne zaujímavou krajinou. Možno ho tak trochu prirovnať k streche, pretože mnohé rieky na jeho území pramenia a odtekajú z neho do susedných štátov. Viaceré z našich riek – napríklad Dunaj či Váh, patria medzi symboly Slovenska a vytvárajú najcharakteristickejší obraz jeho krajiny. Pýchou Slovenska sú aj jazerá, z ktorých mnohé majú ľadovcový pôvod. Takmer všetky sa nachádzajú v Tatrách, nazývajú sa plesá a sú pozostatkom ľadovcovej činnosti. Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách aj vodopády, často viacstupňové. Ich hučiace kaskády sú lákavou atrakciou viacerých tatranských dolín. Na území Slovenska sa vyskytuje aj množstvo minerálnych prameňov a veľké zásoby podzemnej vody. Kým minerálnymi (v mnohých prípadoch liečivými) prameňmi je posiate celé Slovensko, najväčšie zásoby podzemnej vody sú v riečnych usadeninách Dunaja predovšetkým na Žitnom ostrove. Návštevníkov Slovenska však priťahujú aj zákutia starých korýt riek a sieť ich ramien, v ktorých ako keby sa zastavil čas. Aj z tohto dôvodu sme sa podujali vybrať najkrajšie „vodné lokality“ nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z pohľadu turistickej dostupnosti a príťažlivosti. Do tejto publikácie sme vybrali 62 najcharakteristickejších lokalít, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s výskytom vody na Slovensku. Cieľom tejto knihy je prezentovať lokality prírodného alebo prírode blízkeho výskytu vody na Slovensku. Jednotlivé lokality sú zoradené tematicky podľa formy výskytu vody. Veríme, že vás naším výberom osviežime. Želáme vám nádherné putovanie za najkrajšími vodnými zaujímavosťami našej krajiny a veľa príjemných chvíľ strávených v ich blízkosti.

Hiraxov cestopis z jeho putovania po Paname a Kostarike. Väčšia časť knihy je venovaná pobytu v pralese Darién u Indiánov z kmeňa Emberá. Publikácia obsahuje približne 130 plnofarebných fotografií a okrem autorovho autentického popisu zážitkov a vnemov písaného priamo zo srdca, kniha obsahuje aj opis života a zvykov spomínaných Indiánov (mýty, legendy, pytačky, svadba, pôrod, pohreb atď), ako aj faktografické informácie o obidvoch štátoch. Po ročnom meškaní je tu teda dlhoavizovaný cestopis, ktorý na autorovom blogu zaznamenal veľkú čítanosť a zožal nesmierny úspech. Zabudnite na všedné dni plné zhonu a odleťte na chvíľku do džungle... Uvidíte, oplatí sa.

Nebyť prírody a básní, mal by som v duši chliev. V kostole sa rozpráva, v prírode nie. Aj malé dieťa vycíti, kde je Bohu lepšie. Všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné. Autor o knihe: Táto kniha farebných fotografií so slovenskými ako aj anglickými popismi by pokojne mohla niesť názov Nový Zéland objektívom Hiraxa. Ale bolo by to klamstvo. Táto krajina sa mi ukázala taká, aká sa mi ukázať chcela. Videl som presne to, čo som mal vidieť, a v tejto knihe sú presne tie fotky, ktoré som mal odfotiť. Nový Zéland je totiž nádherný kus zeme s tisíckami podôb. Každý turistický chodník, les, hora, atmosféra miest, mestečiek a dedín, boli iné. Vonkajšia prírodná scenéria sa menila v priebehu chvíľky, až by ste povedali, že sa až by ste povedali, že ste sa zrazu ocitli na inom kontinente. Nie, to sa len krajina oblakov, ako sa tomuto územiu niekedy hovorí, šikovne prezliekala do nového šatu. Ľudia, ktorí ma poznajú, občas tvrdia, že som blázon. Smejem sa tomu, ale počas potuliek touto úžasnou časťou sveta som sa k tomuto prirovnaniu veľakrát v duchu sám vrátil a potichu s ním súhlasil. Pamätám si to presne – šliapal som do chladného vetriska pod kopcami najvyššieho novozélandského vrchu Mount Cook a okolo mňa bol len sneh. Farby zmizli, do fotoaparátu som zbieral snímky akoby vystrihnuté z dokumentárneho filmu zaoberajúcom sa vývojom čiernobielej fotografie a vo vnútri som si spomenul na otázku jedného človeka, s ktorým som sa zoznámil asi mesiac pred odchodom na Nový Zéland. „Čo vlastne robíš?“ spýtal sa ma. Zostal som v pomykove. Nikdy neviem na to adekvátne odpovedať, a tak som napochytro zliepal: „Som muzikant, píšem romány, básne, veľa cestujem, vydal som knižný cestopis z putovania Panamou a Kostarikou, rád fotím, mám internetový obchod s oblečením a muzikou... Robím to, po čom túži moje srdce.“ A potom to prišlo: „Aha, takže dobrodruh,“ odvetil mi trefne neznámy človek. Už ho pravdepodobne nikdy nestretnem, takže sa ani nedozvie, ako často som si jeho odpoveď počas cesty pripomínal. „Ako, pán sused?“ budievala ma ráno Viki v Suzi, ako sme nazvali požičanú zelenú dodávku. Zoškrabal som námrazu z vnútornej strany auta a ticho si pošepol: „Som blázon a dobrodruh. Ale toto všetko, táto nádhera, tok energie, zážitky, šialenosť, dobrovoľné dočasné bezdomovectvo stojí za to. Cestovanie robí totiž človeka pokornejším. Pochopil som, že človek je boháč, keď má strechu nad hlavou. Stačí mu jedno auto, obyčajná ojazdená dodávka, do ktorej nefúka a neprší, a môžete si v nej natiahnuť kosti. Spíte spravodlivým spánkom chudobných, no radostných bytostí, ktoré sú vďačné za každé nové ráno, každý jeden záblesk novonarodeného slnečného lúča. Ľudské bohatstvo si totiž nosí každý sám v sebe. Neviem, z akých príčin sme toto prvotné zlato začali vymieňať za trblietavé zlaté teľa, ale radil by som každému človeku, aby si raz aspoň na týždeň vyskúšal byť nemajetným. Tak ako ja s Viki na Novom Zélande. V jednom aute a len so štyrmi batohmi. A to sme boli vlastne oproti niektorým ľuďom ešte neskutoční boháči. A že nerozprávam o Novom Zélande? O rozprávkovej krajine plnej božských pohorí, vrchov, jazier, potokov, vodopádov a lúk posiatych ovcami, kravami, srnami s oblohou vyšperkovanom nespočetným množstvom vtákov? O úžasnom kraji voňajúcom syrom, medom a vlnou v ktorom žijú nesmierne milí ľudia ochotní kedykoľvek pomôcť, pyšní na miesto, kde žijú i na symbol krajiny – ohrozeného vtáka Kiwi, podľa ktorého nazývajú nielen ovocie, ale aj mnohé iné veci? O tomto nebi na Zemi nech rozprávajú moje fotky, pretože ak má naša planéta raj, tu od neho nebudete ďaleko. Vitajte teda doma, vitajte v sebe, vitajte v Bohu, vitajte v raji... Veď my všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné. Buďte šťastní, Hirax (24. 10. 2010, Turčiansky Svätý Martin, Slovensko)

Južná Amerika je pre našinca väčšinou neprebádaná a nie detailne poznaná časť sveta – pre väčšinu snáď futbal, pralesy, drogy a karneval. Mišo sa tam vybral na nejaký čas (nakoniec 15 mesiacov) a pochodil ju krížom krážom. Prešiel ju nie podľa bedekra, alebo akoby presne podľa Melvilla, ale išiel po tých skutočných miestach a spoznal skutočných ľudí a zvyky. A to všetko si zapísal do svojho denníka... Rastislav Mikuláš (spolu s autorom preroadtripoval Európu). Kniha obsahuje 372 fotografii (296 čiernobielych a 76 farebných).