Boris Valábik, Marián Szűcs: Volali ma bitkár

Mnohým ľuďom sa môže zdať, že život profesionálneho športovca je dream job. Veľké množstvo peňazí za prácu, ktorú mnohí považujú iba za spôsob aktívneho trávenia voľného času. Obklopenie krásnymi ženami, vozenie sa na drahých autách, cestovanie. Kto by to nechcel? 33-ročný, dnes už aktívny policajt, napísal knihu, ktorá si v rámci autobiografií vymedzila svoj vlastný, špecifický priestor. Valábik sa nesnažil previesť čitateľa svojím životom, ale životom profesionálneho hokejistu, pričom množstvo typických situácií, ktorými si títo ľudia počas kariéry prejdú, vztiahol na svoju osobu.

Čitateľ tak dostáva jedinečnú možnosť nazrieť do zákulisia športu s miliónovými obratmi, ktorý zvlášť  v našej krajine sprevádza akýsi úzus o športe pre deti z bohatých rodín, kde dôležitejšie ako výkon je to, koho v tíme poznáš a komu za to, aby tvoje dieťa dostalo príležitosť hrať, zaplatíš. Autor knihy Volali ma bitkár je príkladom toho, že to ide aj prácou, odriekaním a tvrdou drinou.

Som rád, že sa na slovenskom knižnom trhu objavil titul, ktorý je napísaný tak ľahko a zároveň pútavo, že kniha sa vám doslova číta sama. Podobné pocity mávam maximálne pri knihách Dominika Dána. Za to je potrebné vyzdvihnúť nielen Valábika, ale taktiež spoluautora Mariána Szűcsa, redaktora Denníka SME, ktorý odviedol poctivú novinársku robotu. Veľmi si želám, aby to nebola jediná kniha tejto dvojice. A myslím, že v tom nie som sám.

Volali ma bitkár odporúčam všetkým športovým priaznivcom, fanúšikom Borisa Valábika, profesionálnym športovcom alebo tým, ktorí by sa ním chceli stať, a taktiež všetkým, ktorí potrebujú nakopnúť a nevedia ako na to.

 

Za recenziu ďakujeme Tiborovi Porubänovi. :) 

← Predchádzajúci blog

Yuval Noah Harari: Homo Deus (Stručná história zajtrajška)

Nasledujúci blog →

Jesmyn Ward: Spev duchov