Denník Anny Frankovej

Denník Anny Frankovej zachytáva udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Jednoduchosťou, akou len dospievajúce dievča vie vnímať svet, opisuje dianie okolo seba a dni strávené v úkryte, ktorý sa stal celým jej svetom. Pomerne podrobne opisuje svoje pocity - strach z diania vonku, z toho že niekto odhalí ich úkryt, svoju lásku k spolubývajúcemu Petrovi, aj depresie z hladu a neustálych hádok rodičov a sestry. Obmedzenie sa na štyri steny úkrytu bolo pre mladé dievča veľmi stresujúce.

Aj keď mala Anna len trinásť, jej písomný prejav je veľmi vyspelý, rovnako ako jej vnímanie života a sveta. Veľmi ľahko sa vie čitateľ vcítiť do toho, čo Anna prežívala, aké traumatizujúce muselo byť žiť v neustálom strachu. Situácie vykresľuje tak hodnoverne, že takmer nedýchate, keď spolu s obyvateľmi úkrytu tŕpnete pri prehľadávaní domu políciou. Kniha sa číta veľmi ľahko, hltáte vetu za vetou, deň za dňom.

Určite by si mal knihu prečítať každý, aj keď práve nemá záujem o tému druhej svetovej vojny ako takej. Len pre doplnenie obrazu vojny z pohľadu židovskej rodiny. Ako v priebehu pár dní prišli o všetko - postavenie, majetok aj ľudskú dôstojnosť. Pri čítaní knihy sa neraz zamyslíte nad svojím životom, svojimi problémami a prehodnotíte, či sú naozaj tak vážne a opodstatnené, ako sa zdá. Pomyslenie na to, že by som mala, ako rodina Anny, prísť o všetko a byť vedená základným ľudským inštinktom - prežiť - je traumatizujúca.

Denník končí niekoľko dní pred odhalením úkrytu, v ktorom prežila rodina Franková 761 dní. Annine sny a túžby ostali len na listoch jej denníka, keďže zahynula niekoľko týždňov pred oslobodením koncentračného tábora. Napriek tomu tu zanechala pre ďalšie generácie veľmi silnú a dôveryhodnú výpoveď svojej doby.