Divoké temné pobrežie

Divoké temné pobrežie je atmosférický román, ktorý si vás nezíska rýchlym dejom, ale postupne budovaným napätím, silnými emóciami a výnimočným prostredím. Dej sa odohráva na odľahlom ostrove, kde jediná rodina stráži úložisko semien potrebných na prežitie ľudstva. Otec a jeho tri deti žijú v izolácii, až kým ich svet nenaruší obrovská búrka a žena, ktorú na breh vyplaví more. Od tej chvíle začínajú vychádzať najavo tajomstvá, ktoré boli dlho ukryté.

Prvých sto strán som doslova zhltla. Neskôr som síce mala pocit, že sa dej na chvíľu nikam neposúva, no napokon sa opäť rozbehol a všetko do seba začalo zapadať. Napriek pomalšiemu stredu to však vôbec neubralo na čare ani čitateľskom zážitku. Atmosféra ostrova, neustále prítomné napätie a pocit, že sa schyľuje k niečomu veľkému, ma neopustili ani na chvíľu.

Autorka pomaly odhaľuje vrstvy komplikovaných rodinných vzťahov, bolesti, straty aj rozhodnutí, ktoré ovplyvnili život každého z hrdinov. Na ostrove sa objavujú telá, oceán si postupne berie jeho časti späť a s každou kapitolou rastie pocit neistoty. Nosnou témou príbehu sú klimatické zmeny, ochrana prírody a zachovanie biodiverzity. Veľmi ma bavilo aj to, koľko priestoru autorka venovala samotnej prírode – zvieratám, rastlinám aj semenám z celého sveta. Krásne opisy tuleňov, tučniakov, veľrýb či albatrosov a ich života v prirodzenom prostredí dodávali príbehu ešte väčšiu autentickosť a umocňovali jedinečnú atmosféru ostrova. Je to kniha, pri ktorej treba spomaliť a nechať na seba pôsobiť jej výnimočný svet. Odmenou je silný príbeh, ktorý vo mne zostal ešte dlho po dočítaní.