Henning Mankell: Psi z Rigy alebo psy, ktoré neštekajú, ale hryzú

Ako napovedá názov, Wallander sa tentoraz nepohybuje len na území Švédska. Potom, ako sa na podnet anonymu nájde na brehoch malého škandinávskeho mesta čln s dvoma mŕtvolami, miestna polícia je v pohotovosti. Wallander a jeho tím pátrajú, čo im sily stačia, ale prípad je napriek tomu zahalený až príliš nepriehľadným rúškom tajomstva. Na pomoc zrazu prichádza inšpektor z Lotyšska, precízny a šikovný major Liepa. Zdá sa, že neznámy čln priplával na škandinávske pobrežia práve z pobaltských krajín, kde však práve vládne politický zmätok. A práve tu sa dostávame k tomu zaujímavému. Mankell v knihe odhaľuje rozpoltenosť a chaos, akými v začiatkoch 90. rokov prechádzali bývalé komunistické krajiny. Zvlášť pobaltské štáty, ktoré stále nepriamo i priamo ovládala Moskva, sa borili so strachom zo sovietskej moci.

Wallander, ale i Liepa tušia, že za „malou vraždou z člnu“ sa skrýva omnoho krvilačnejšia skupina vrahov. Keď prípad utícha, vracia sa major Liepa naspäť do Lotyšska, kde je krátko po návrate záhadne zavraždený. Na pomoc s prípadom tentoraz vysielajú práve švédskeho vyšetrovateľa, ktorý ako nepopísaná tabula rasa, prichádza prvýkrát do krajiny poznačenej komunizmom. Sledovanie, odpočúvanie, neúprimnosť a strach, striehnu v Rige na každom kroku a Wallandera stavajú pred celkom nové, dosiaľ nepoznané reálie policajného života. Komisár sa tak v Lotyšsku stáva viac pozorovateľom, ako hybnou silou záhadného prípadu. Sám netuší, kto je vrahom a ako samotné vraždy súvisia s rannou demokraciou, novými pobaltskými cestami drogových kartelov a mafií, sovietskymi prisluhovačmi, či novodemokratickými zbohatlíkmi. Wallander, taký šikovný práve v dedukčných schopnostiach, sa ocitá na prahu neznáma, desia ho klamstvá i neznalosť pomerov, vo všetkých vidí zločincov.

Psi z Rigy sú kvalitnou detektívkou, ktorá poteší všetkých čitateľov klasického žánru. Internet, výbuchy, naháňačky, či krvavé jatky sa tu skrátka nenachádzajú. Pomaly sa rozbiehajúci prípad však postupne naberá na obrátkach a zvlášť slovenskému čitateľovi pripomína prostredie, ktoré si žiaľ, dobre pamätá. V spojitosti so svojským, melancholickým a často seba ľútostným komisárom Wallanderom, je atmosféra knihy o niečo ťaživejšia a ponurejšia, poznačená šeďou a strachom. Ide však bezpochyby o pútavé a dobré čítanie.