J. D. Salinger: Kto chytá v žite
Príbeh rozprávaný sedemnásťročným Holdenom zachytáva necelé tri dni jeho cesty domov po nedobrovoľnom odchode z prípravky v Pencey, jeho blúdenie predvianočným New Yorkom, kde sa konfrontuje s množstvom ľudí, medzi ktorými sú spolužiaci, bývalý učiteľ, vidiečanky zo Seattlu či prostitútka a jej pasák. Holdenovo putovanie v priestore je však predovšetkým putovaním v duchovnom zmysle: putovaním za sebauvedomením a sebapoznaním, putovaním z izolácie k pocitu spolupatričnosti s okolitým svetom.
Postoje mravne čistého tínedžera búriaceho sa proti pretvárke, malomeštiactvu a skostnateným názorom môžu byť aj dnes príkladom a inšpiráciou pre každého z nás, či už máme sedemnásť, alebo sedemdesiat rokov.
Ak urobia niečo, čo sa vám ráta, můžu byť stokrát škaredé, môžu byť dokonca stokrát hlúpe, a buchnete sa do nich, ani neviete ako.
Môj názor: Pri čítaní knihy som si veľakrát hovorila, prečo je táto kniha taká populárna. Po jej dočítaní som na to prišla, ale napriek tomu, som tomu nadšeniu moc nepodľahla.
Kto chytá v žite je jedna z kníh, ktoré sa zaraďujú do tých významnejších a vôbec sa nečudujem.
Príbeh je o Holdenovi, ktorý prepadol zo štyroch predmetov a musí sa vrátiť domov. Tomu sa chce práve vyhnúť, a tak sa rozhodne túlať po New Yorku a vyhýbať sa domovu. Celý náš príbeh sa odohráva počas troch dní, počas ktorých si s Holdenom užijete fakt veľa. Rozpráva nám totiž o svojej rodine, spolužiakoch alebo rôznych ľuďoch, ktorých počas tohoto flákania stretol.
Musím priznať, že s myšlienkovými pochodmi sedemnásť ročného Holdena sa autor naozaj vyhral a veľakrát som sa pri niektorých pozastavila a zamyslela. Úplne chápem, prečo táto kniha tak uspela. Málokomu sa totiž podarí vyjadriť myšlienky násť ročných tak, ako Salingerovi. Dokonca nepochybujem, že sa v tejto knihe nájde množstvo teenegerov dnešnej doby, a tak sa táto kniha v povinnej literatúre nachádza právom.
Pravdupovediac, mi príbeh moc nesadol, miestami mi prišlo, že Holden rozpráva o úplných zbytočnostiach a častokrát odbáčal od pointy a skákal z jednej témy na druhú. Autorov štýl ma však nútil pokračovať ďalej a hltala som jednu stránku za druhou. A tak som si v knihe predsa len našla svoje a nepochybujem o tom, že som knihu nečítala prvý a posledný krát, ale po čase sa ku knihe naozaj vrátim.
Túto pomerne krátku knižku odporúčam hlavne študentom stredných škôl, keďže ju máte v povinnej literatúre, naozaj sa oplatí ju prečítať a najmä toto vydanie je naozaj prekrásne.
Za recenziu ďakujeme Adriane Šmígovskej.
Instagram: @knihy_knihy_a_knihy
