Kristina Ohlssonová: Pochované klamstvá

Martin Benner, asertívny štokholmský advokát, vlastní právnickú firmu spolu so Lucy, svojou bývalou priateľkou. Obaja sa venujú výlučne rentabilným prípadom, ktoré si starostlivo vyberajú. Teda... Až do momentu, kým Bennera nekontaktuje brat, už mŕtvej, viacnásobnej vrahyne, Sary Tellovej, známej pod menom Sara Texasová, keďže vraždila primárne v Texase, kde pracovala ako opatrovateľka detí. Napriek prvotnému odmietnutiu prípadu sa ním Benner začne zaoberať, pretože nachádza očividné diery a nezrovnalosti vo vyšetrovaní. Čím viac ich objavuje, tým je jeho zvedavosť a znepokojenie väčšie. Do prípadu sa zapája aj Lucy, ktorú, navzdory prvotnému nesúhlasu pracovať na prípade, pohltí jeho podivnosť. Sprvu Benner a Lucy pátrajú iba v Štokholme, no dostanú sa do toho natoľko, že pátranie supluje ich voľný čas a miesto dovolenky v Nice sa ocitnú v Texase, kde opäť nachádzajú množstvo detailov zapadajúcich do zvláštnej skladačky Tellovej vraždenia. Celá zápletka postupne graduje odhaľovaním nevypovedaného a aj skrz nové postavy, ktoré prípad ešte viac komplikujú. Vyústenie zápletky je, a to si veľmi cením, neočakávané. Počas čítania som očakávala rôzne scenáre, ale takýto rozhodne nie.

V čom je dielo netradičné, je práca s psychológiou postáv a ich nečakané premeny. Knihu Pochované klamstvá rámcuje počiatočný i končiaci dialóg medzi publicistom a samotným Bennerom, ktorý je, očividne, v stave veľkého napätia, nervozity a stresu. Potvrdzuje to aj vyjadrovanie a naliehavosť rozpovedať novinárovi svoj príbeh. No keď sa čitateľ dostáva do deja, vôbec tento pocit z neho nemá. Benner je navonok cieľavedomý a striktný človek, veľmi dobre vediaci, čo robí a prečo to robí. Opak je ale pravdou. Vo vnútri bojuje sám s vlastnými problémami týkajúcimi sa nevlastnej dcéry Belly, nejasného vzťahu s Lucy a koniec koncov i pochybností o samom sebe. V niektorých chvíľach mi veľmi pripomínal postavu Shadowa z knihy American Gods, čo mu možno trošku dopomohlo aj k tomu, aby si ma ako čitateľku získal. Navzdory tejto podobnosti si myslím, že autorka „ušila“ Bennera presne k zápletke tejto knihy.

            Ak by som Pochované klamstvá mala porovnať s inými detektívkami od severských autoriek, tak istotne by som niektoré knihy Camilly Läckberg prestriedala aj s tými od Ohlssonovej, ale zase by som ju nedávala na rovnakú pozíciu, napríklad, s Yrsou Sigurðardóttir. Na tú sa mi „chytá“, zatiaľ, len málo autoriek a autorov tohto žánru vôbec.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass