M. J. Arlidge: Jeden musí z kola von alebo silný psychologický triler

Hlavná vyšetrovateľka Helen Grace prešetruje záhadné prípady, kde sa stratia vždy dve osoby. Tieto dvojice majú k sebe nejaký vzťah, zaľúbený pár, kolegovia, či matka s dcérou. Unesení sú potom držaní na mieste, odkiaľ niet úniku. Bez jedla, bez vody, len so zbraňou s jediným nábojom a s odkazom – „Len jeden z vás prežije. Rozhodni sa.“

Naozaj prežije len jeden a nakoniec vlastne vôbec nie je isté, kto sa stal obeťou. Pretože ten, ktorý sa raz rozhodne vziať druhému život, sa s tým len tak ľahko nedokáže vyrovnať. Aj keď to bolo vynútené. M. J. Arlidge si dal záležať na tom, aby kvalitne vylíčil muky, ktorými si obete prechádzajú. Aby tá voľba bola naozaj osudová. Je to krutá hra (originálny názov Eeeny Meeny – detská vypočítavanka), ktorú v konečnom dôsledku nikto nevyhráva. Stavy, ktoré človek prežíva, keď umiera od hladu a čomu všetkému je schopný pristať, len aby prežil, sú opísané veľmi plasticky.

Okrem hlavnej dejovej zápletky sa v knihe odkrývajú aj príbehy jednotlivých postáv. Hlavná vyšetrovateľka, ktorá z nejakého dôvodu vyhľadáva SM pôžitky, sa uzatvára pred svetom a venuje sa jedine práci. Detektív Mark, ktorý si prešiel rozvodom a odlúčením od dcéry a prepadol alkoholu. Reportérka s ťažkým osudom. Samotné obete, ktoré sú komplikovanejšie, než sa spočiatku zdá. Vďaka tomu sa ukazuje poctivá detektívna práca, odhaľujúc, čo majú postavy spoločné, prečo si vrah vyberá práve ich a aký má motív. Nie je to len triler s dusnou atmosférou, ale detektívka ako sa patrí. Hoci autor nezavádza čitateľa s tým, kto je vrah až do konca, príbeh si napätie udržuje po celý čas.  

Kniha sa číta ľahko. Je rozdelená na krátke kapitoly, pričom sa strieda dej s unesenými postavami, situácia okolo detektívov, retrospektíva krutého života páchateľa. Každou kapitolou sa odkrýva viac a do príbehu vťahuje hlbšie a hlbšie. Odporúčam všetkým, ktorí majú radi napätie. Ale slabším povahám, jedine, že by sa vedeli od príbehu odosobniť. Je ťažké si len predstaviť, že by si niekto musel prejsť skutočne niečím podobným.

← Predchádzajúci blog

Martin Petro: A predsa sa točí

Nasledujúci blog →

John Grisham: Tajomstvo Gray Mountain