Napätie pod povrchom
Ešte predtým, ako sa pokúsim otvoriť nádejnému čitateľovi dvere do knihy, nedá mi nepozastaviť sa pri obálke. Tá je totiž na míle vzdialená obsahu románu a ani náhodou nekorešponduje s jej charakterom a atmosférou. Našpúlené pery akéhosi dievčaťa pripomínajú skôr kabelkového predstaviteľa červenej knižnice, ako majstrovsky prepracovaný psychologický román. Je to škoda, pretože grafická podoba knihy je pre mnohých čitateľov zásadnou vôdzkou, a tak môže v prípade Medového motúzu ľahko dôjsť k dezinterpretácii. Čitateľky ženských románov budú sklamané a tí, ktorí by po knihe siahli radi, možno dajú prednosť inej. Ale späť k Medovému motúzu.
Hlavnou predstaviteľkou a rozprávačkou zároveň je mladá Serena, dievča vychovávané anglikánskym biskupom a systematickou matkou, ktorej život akoby na striedačku plánuje vždy ktosi iný okrem nej samotnej. Najprv sú to prirodzene rodičia a najmä matka, ktorá dá prednosť štúdiu matematiky v Cambridge, pred dcérinou vášňou – literatúrou. Serena sa cíti v obklopení šikovných mladých matematikov ako priemer, no vnútorne ju „zachraňuje“ románik so starším profesorom. Tony Canning mladú milenku zasväcuje do tajov politiky a Británie na začiatku sedemdesiatych rokov a ona na ňom začína lipnúť nielen ako trpezlivý poslucháč, ale aj ako zamilovaná študentka. Po búrlivom rozchode, ktorý Canning naplánuje, sa už vyštudovaná Serena uchádza o pozíciu nižšej administratívnej sily v tajnej službe M15. Hrdinka si však rýchlo uvedomuje, že xeroxovať cudzie zložky ju nenapĺňa. Je však príliš pasívna na to, aby svoj pracovný údel menila. Posun na kariérnom rebríčku prichádza so špecifickou úlohou. Získať si na svoju stranu zopár nádejných spisovateľov a formou nadačných príspevkov ich podporovať v tvorbe románu. Naoko nevinná úloha však v sebe skrýva viaceré nevybuchnuté míny. Spisovateľ netuší, že sa stáva nenápadnou bábkou protikomunistického aparátu, ktorý má novou formou presvedčiť spoločnosť o zvrátenom ruskom systéme. Serena sa s hrdosťou púšťa do hry a spoznáva spisovateľa Toma nielen literárne, ale i fyzicky a duševne. Milenecký pár žije v ilúzii blahobytu a šťastia, no neďaleko od nich sa už roztáča mašinéria odhalenia, na ktorú ani jeden z nich nie je pripravený.
Medový motúz toto koleso odhaľuje pomaly a v náznakov a až do poslednej tretiny knihy čitateľ netuší, ktorá dejová línia vlastne na konci praskne. Je tu totiž aj záhadná špionážna minulosť niekdajšieho profesora, nevysvetliteľné sledovanie Sereny a vzťah, v ktorom pravdu pozná len jeden zo zúčastnených. Trpezlivého čitateľa istotne nadchne prechádzka do politického podhubia Británie v čase studenej vojny a pohľad takpovediac „z druhej strany“ barikády. Netrpezliví čitatelia možno skrivia nos nad rozmanitými opismi autora (od prerozprávania Tomových diel, po fungovanie spravodajskej služby M15). McEwan zvolil pre Medový motúz príhodné tempo, jednu z podstát knihy totiž tvorí práve otázka, či malé milosrdné lži nevedú k nezadržateľnej spúšti. Tých, čo vydržia až do konca čaká odmena v podobe odhalenia pravej povahy Sereny (ktorá počas celého románu ostáva tak trocha tajomstvom) a ostatných postáv. Operácia Medový motúz je nepochybne výborné čítanie.
(Diana Mašlejová)