P.S. Aňa Geislerová
Keď som knihu P.S. vzala do rúk, vedela som, že je to práve tá, ktorú musím mať. Je to totiž naozaj krásna kniha. Ilustrovala ju Lela Geislerová, sestra autorky, známej českej herečky Ani Geislerovej. Obrázky, sú veľmi výstižné, citlivé a je z nich jasné, že Lela svoju sestru a prostredie, v ktorom žije, dôverne pozná.
Herečka sa pred svojimi fanúšikmi pootvorila. Je to úprimné a ľudské poodhalenie jej ženskej duše. Mohlo by sa zdať, že Aňu a jej súrodencov rodičia vychovávali dosť benevolentne. Ich otec, Peter Geisler, bol známy japonológ, učil japončinu, kaligrafiu, preložil mnoho kníh, textov, básní. Všetko Japonské mu bolo blízke, rovnako tak zenový buddhizmus. V tomto duchu vychovávali aj svoje deti. Nechať plynúť, nezasahovať, tu a teraz žiť naplno. Dôležité bolo nechať im voľnosť, slobodu aby sa samé rozhodli, ako budú žiť. V ich rodine bolo a je stále veľa lásky a spolupatričnosti.
V Aninom rozprávaní zistíte, ako sa ona díva na svet, ako veľmi miluje svoje deti, ako sa vysporadúva s vlastnými zlyhaniami, pádmi a nespravodlivosťou sveta. Veľmi rada varí a to hlavne pre svojich blízkych. Do varenia pridáva vzácnu ingredienciu, lásku. Keď som túto knihu čítala, veľa som sa smiala, ale aj plakala. Bolo to zaujímavé, lebo to bol celkom iný plač, aký zvyknem pri čítaní prevádzať. Boli to totiž slzy radosti. Cez Anine spomienky som sa pozvoľna preniesla k tým mojím.
Svet je totiž napriek všetkému úžasný. Sú v ňom okamihy, ktoré sú krásne už po stáročia a pozostávajú z každodenných maličkostí. Marhuľový džem, spev vtákov, kvitnúce kvety, detský smiech či ľudské teplo, sú presne tie malé zázraky, ktoré si Aňa užíva naplno. Je tu predsa množstvo dôvodov, prečo byť šťastný.
