Pišta Vandal: Lotrove kázne alebo keď káže lotor

Niekoľko desiatok textov, ktoré Pišta Vandal vydáva pod súborným názvom Lotrove kázne, publikoval na pokračovanie v známom slovenskom mienkotvornom týždenníku a dvojtýždenníku o literatúre. Prvá časť knihy, nazvaná Na počiatku bola žena, otvára celú paletu tém, v ktorej je najvýraznejšia práve predstaviteľka nežnejšieho pohlavia – v tomto prípade Pištova manželka. Autor prostredníctvom fragmentov z ich spoločného života vzdáva hold ženskému uvažovaniu, ktorému občas nerozumie, no predsa rešpektuje. „Ešteže ženský element je taký rozmarný a nezmarný! Každá šmrncovná žena musí mať v sebe výmyselníka i zloducha,“ píše sa v poviedke Kocúr.

Vandal čitateľa pozýva do priestoru svojho života, náhľadu na svet, spomienok, zážitkov, sklamaní i radostí. Nijaký roh neostáva nevyzametaný, Pišta sa nebojí odkryť žiadnu zo svojich tvárí – lenivú, rozmarnú, akčnú, srdečnú, aj tú lotrovskú. Vyznáva sa z lásky k rodným Malým Karpatom, priznáva stred s ohavnou nenásytnosťou, spomína na nečakaný zážitok, keď ich so skupinou ČAD prekvapila živá atmosféra v chudobnom brazílskom meste.

Pišta píše dobre. Miestami rozosmeje, inokedy donúti k zamysleniu, či sebareflexii, niekedy iba nechá plynúť príbeh bez väčších hyperbol. Napriek tomu, že v textoch zaznieva názor, poviedky nie sú mentorské. Duchaplné pointy z nich robia príjemné a kvalitné čítanie, ktoré navyše spĺňa aj často zanedbaný predpoklad. Celkovú vysokú konštantnú úroveň. Tá sa prejavuje aj v druhej časti s názvom Knižné revy. Texty v nej sa väčšmi dotýkajú literárneho života, láske ku knihám a jej autorom. Pišta Vandal píše aj o svojich obľúbených spisovateľoch, o problémoch na slovenskom kultúrnom poli, pripomína duchovnú váhu kníh, ale nepreceňuje ich hodnotu. „Milí priatelia, knižná kultúra na Slovensku má svoje problémy. Autori plačú, vydavatelia plačú, kníhkupci plačú, prekladatelia plačú. Je to slzavé knižné údolie. Paradoxne, všetci plačú iba kvôli peniazom. Žiaden autor nezaplače: „Ach, takú somarinu som napísal...“ Ani vydavateľ si nepovzdychne: Ach jaj, takú blbosť som vydal, že to svet nevidel. Toto ak si niekto kúpi, radšej nech do lajna vstúpi,“ zaznieva v poviedke Diabolský plán.

Nadhľad, humor, láskavosť i dobré pozorovateľské oko sú zárukou, že čitateľ Lotrových kázní po zatvorení knihy nezaplače. Napriek pohľadu aj na závažnejšie ľudské a spoločenské stránky, v textoch našťastie absentuje skepsa a vďaka spomínanému nadhľadu sa prípadné úvahy i zamyslenie zaobídu bez pátosu. Lotrove kázne nedohovárajú, neohovárajú, neodsudzujú. Sú knižným sústom, ktoré poteší, zabaví a duchovne obohatí.