Recenzia: Ahoj, dievčatko
To, čo spočiatku vyzeralo len ako jeden z mnohých príbehov o rodine, láske, strate, klamstvách a zrade, v tomto prípade na pozadí vzťahu štyroch sestier, je napokon kandidát na jednu z najlepších kníh, ktorá sa na slovenskom knižnom trhu v tomto roku objavila. A áno, anotácie neklamú - skutočne sa jedná o poctu nadčasovej klasike Malé ženy od Louisy May Alcottovej - no na rozdiel od nej, tu tých emócií, dojatia a sĺz pri čitaní budete mať zrejme oveľa viac. A rozhodne nejde o jednoduché čítanie.
Napriek tomu ide o knihu, do ktorej sa ponoríte od samého začiatku. Padavanovci sú taliansko-americká rodina žijúca v Chicagu. Manželia, ktorý sa zosobášili z nutnosti, keď očakávali príchod prvého potomka, a William, chlapec z dysfunkčnej rodiny, s rodičmi, ktorí sa nikdy nevyrovnali so stratou staršieho dieťaťa, a svojho nikdy neboli schopní milovať. Príbeh preskakuje medzi jednotlivými postavami, no časová os je chronologická. Postupne prechádzame ich detstvom, dospievaním a dospelosťou. Obdobím, keď postavy boli deťmi a obdobím, keď sami majú deti.
Wiliama zachránil basketbal - jeho výška mu dala nielen výhodu na ihrisku, ale priniesla aj štipendium v novom meste, v ktorom môže nechať za sebou detsvo bez lásky. Julia Padavanová ho objaví na jednej zo svojich hodín a ako to už pri takýchto nečakaných stretnutiach býva, postupne sa z toho vyvinie vzťah, ktorý napokon prerastie do manželského zväzku. Manželstvo Wiliamovi poskytuje teplo a bezpečie, ktoré mu dovtedy chýbali. Sylvia je jedna z troch Juliiných sestier, zo všetkých najbližšia. Na rozdiel od nej sa neusiluje o vysokú školu, ale radšej sa ponára do sveta románov a pomáha v knižnici, kde medzi regálmi bozkáva náhodných chlapcov. Popri tom sníva o to, že raz nájde tú pravú lásku, ako vystrihnutú z kníh, ktoré číta. Matka trávi život v záhrade, kde pestuje a predáva plodiny, otec cituje Walta Whitmana a holduje alkoholu. Celý ansámbel dopĺňajú ďalšie dve sestry - umelkyňa Cecelia a starostlivá Emeline.
Hoci sa na prvý pohľad zdá, že manželstvo Williama a Julie nič nerozhodí, opak je pravdou. Séria udalostí naruší viac-menej harmonickú atmosféru v rodine a medziľudské vzťahy dostanú vážne trhliny. V určitom momente budú naši hrdinovia bojovať nielen s telesnými, ale aj duševnými problémami. Dočkáme sa smiechu, sĺz aj katarzie, ku ktorej príbeh nevyhnutne smeruje. Môžeme debatovať o tom, či je koniec šťastný alebo nie, no bezpochyby je nesmierne silný. Musím povedať, že podobne silné pocity som naposledy zažil pri čítaní Malého života (H. Yanagihara).
Ako sa vyrovnať s detstvom bez lásky? Ako nájsť miesto v živote? Dokáže človek uniknúť svojmu osudu? Na tieto a mnoho ďalších otázok možno nájdete odpovede práve v tejto knihe. Viac ako inokedy však pri Ahoj, dievčatko platí, že nič neplatí absolútne a že šťastie sa veľmi často vyskytuje tam, kde by sme ho čakali najmenej. Túto knihu odporúčam úplne každému - krásna kniha so srdcervúcim príbehom, po ktorej dočítaní budete nad ňou premýšľať ešte veľmi dlho. 10/10
