Recenzia: Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj

„Niekedy je možno jednoducho lepšie prijať život so všetkým, čo nám ponúka a vzdať sa toho, čo nám berie. Veď pre niečo sa to všetko deje. A k tomu – prebolí to.“ 

Kniha Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj od slovenskej autorky a etnologičky Júlie Marcinovej je krásny príbeh zachytávajúci život niekoľkých generácií jej vlastnej rodiny na severe Slovenska. 

Ide o veľmi nežne napísaný príbeh, ktorý stavia do popredia rodinu, manželstvo a život obyčajných chudobných ľudí na dedine na prelome 19. a 20. storočia. Keďže sám vo voľnom čase pátram po svojich zabudnutých a stratených predkoch, kniha ma veľmi oslovila a prakticky okamžite vtiahla do deja. Myslím si tiež, že čitatelia, ktorí obľubujú počúvať príbehy svojich starých rodičov, si prídu na svoje.

Kniha je napísaná epizodicky, postavy sledujeme vždy v určitom období a následne prichádza časový skok. Číta sa veľmi dobre, ľahko a rýchlo. Postavy nie sú dopodrobna vykreslené. Jedinou postavou, ktorú máme možnosť spoznať do hĺbky, je Michal, ktorého život sledujeme od narodenia v roku 1860 až po jeho smrť. Ostatné postavy sa buď objavia a opäť zmiznú, alebo síce zostávajú na scéne dlhšie, no nemáme možnosť nazrieť do ich myslenia a zistiť, čo prežívajú. To ma trochu mrzí, najmä pri Pavlíne, Michalovej manželke, ktorá v príbehu predstavuje v istom zmysle zápornú postavu. Páčilo by sa mi vidieť jej prerod priamo na stránkach knihy. 

Napriek tomu, že autorka pri budovaní charakterov kĺže iba po povrchu, knihe to neuberá na dojímavosti. Atmosféra je nostalgická a cítiť z nej pokoru, lásku, ale aj isté tajomno a bolesť. Každá rodina má svoj príbeh, svoje šťastie, tajomstvá aj svojich démonov, zabudnuté i menej zabudnuté krivdy. Najlepšie to vystihuje Tolstého citát:

„Všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“

Z textu je zrejmé, že autorka je etnologička, oblečenie, stolovanie, zvyky a tradície zachytáva veľmi podrobne a presne. V knihe sa nachádzajú aj pasáže, do ktorých pani Marcinová vložila osobné vsuvky. Viem si predstaviť, že nemusia vyhovovať každému, sú dosť nadnesené a aj mňa miestami pri čítaní vytrhávali.

Na môj vkus kniha končí pomerne náhle. Očakával som rozsiahlejší doslov, v ktorom by sme sa dozvedeli, ako jednotlivé postavy napokon dopadli.

Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj je krásna, jemná kniha plná ľudskosti, ktorej čítanie som si, napriek drobným muchám, nesmierne užil a ktorú určite odporúčam.