Recenzia: Kniha ohňa
Autor: Katarína Schwarzová
Kniha ohňa popisuje podobnú situáciu, akurát v nej tá rodina až také veľké šťastie nemala. Jedného dňa, tesne po raňajkách, ucítia dym a zazrú obrovské kúdoly dymu. Irini, Tasso a ich dcéra Chara tak majú pár sekúnd na premyslenie a okamžitý únik. Tasso beží hľadať svojho otca a Irini spolu s Charou bežia dolu k moru. Majú šťastie, že sa im podarí práve včas skočiť z útesu a plávať čo najďalej. Postupne prichádzajú lode, ktoré ich vyťahujú z vody, no nie všetci prežili niekoľkohodinové šliapanie vody. Nastávajú nekonečné hodiny čakania v nemocnici a následné hľadanie príbuzných. Toto všetko opisujú Irinine denníkové zápisky.
V realite sa však musí každý vyrovnať s obrovskou traumou po svojom. Požiar spôsobil mnohým popáleniny a jazvy na duši, prišli o svoje domovy a všetko, čo dovtedy poznali. Zem naokolo sa zmenila na zhorenisko a všade stále cítiť dym, vo vzduchu víri popol. Kto za to všetko nesie vinu? Muž, ktorý zapálil les, aby sa dostal k pozemku na stavbu hotela? Ľudstvo, ktoré si systematicky ničí vlastnú planétu a spôsobuje tak suché zimy, horúce letá, nepredvídateľné počasie a teda ideálne podmienky na katastrofu? Požiarnici, polícia, vláda, ktorých reakcie neboli postačujúce a pochybili? Kto je zodpovedný za túto katastrofu a množstvo obetí?
Kniha ohňa nie je len o ničivej traume jednej rodiny, či dediny, nesie v sebe silný ekologický odkaz o zmenách životného prostredia a globálnom otepľovaní. Je o kolektívnej vine nás všetkých, o chamtivosti jednotlivcov, ale aj o rodinných problémoch. Za mňa osobne je to doteraz autorkin najsilnejší a najemotívnejší príbeh.
