Recenzia: Lukostrelec

Lukostrelec

„Luk je život, zdroj všetkej energie. Šíp sa jedného dňa zlomí. Terč je ďaleko. Ale luk s tebou zostane navždy a treba sa oň vedieť postarať.“

V knihe Lukostrelec nás Paulo Coelho zavedie do pokojného a duchovného sveta starého japonského umenia lukostreľby, nazývaného kjudo. Hlavnou postavou príbehu je Tetsuja, muž, ktorý si kedysi získal slávu svojím majstrovským ovládaním luku. Namiesto toho, aby si užíval život na výslní, rozhodol sa stiahnuť z verejného života a usadiť sa v pokojnom, odľahlom údolí. Jedného dňa ho navštívi mladý chlapec z neďalekej dediny, poháňaný zvedavosťou a túžbou pochopiť tajomstvá lukostreľby. Prostredníctvom otázok a odpovedí, ktoré medzi nimi prebiehajú, Tetsuja odkrýva nielen technické aspekty umenia luku, ale aj filozofické základy života, ktoré sú v tomto umení zakorenené.

Táto kniha predstavuje moje prvé stretnutie s týmto svetoznámym autorom. Jedná sa o krátku knihu s množstvom nádherných ilustrácií, takže rýchly čitateľ ju zvládne prečítať za necelú hodinku. Coelhov rozprávačský štýl je poetický, no jednoduchý a dobre uchopiteľný. Celý príbeh je v skutočnosti metafora na život. Je pretkaný myšlienkami, ktoré motivujú čitateľa premýšľať nad vlastným životom. Učí nás, že život bez odhodlania a spojenia so svojou dušou nás nemôže naplniť. Tetsuja zdôrazňuje, že strach zo zlyhania či odmietnutia nás iba brzdí a že na to, aby sme skutočne prežívali svoj život, musíme byť ochotní riskovať a prijať výzvy, ktoré nám osud prináša.

Chlapec sa postupne dozvedá, že cesta luku nie je iba o presnosti alebo sile, ale o spojení tela, duše a činu. Coelho tým jemne poukazuje na dôležitosť prepojenia fyzického konania s vnútornými hodnotami a presvedčeniami.

Nie so všetkým, čo v knihe zaznelo sa osobne stotožňujem. Myslím si, že niektoré veci, sú vytrhnuté z kontextu a autor má tendenciu pomerne zložitú problematiku zredukovať a zjednodušiť. Ale aj priestor na zamyslenie a nesúhlas je dôležitým aspektom, ktorý nám filozofická literatúra prináša. Je vidieť, že kniha je určená širokému publiku. Je vďaka tomu veľmi dobre zrozumiteľná, ale zároveň je otázne či dokáže uspokojiť náročnejších čitateľov.

Túto knihu odporúčam hlavne ľudom, ktorí hľadajú knihu ako zdroj motivácie, podnety na zamyslenie sa nad vlastným životom a hodnotami.

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Stratené kníhkupectvo

Nasledujúci blog →

Recenzia: Jedným ťahom pera