Recenzia: Navždy tvoj
Sú knihy, pri ktorých sa na spisovanie dojmov vyslovene teším, a potom sú tu také, ktoré ma síce dejom aj postavami uchvátili, ale celé dni neviem kde začať a čo vlastne napísať. Presne takou je kniha Navždy tvoj. Abby Jimenez ma opantala svojím ľahučkým štýlom písania, perfektným humorom, uveriteľným postavám aj s ich chybami, no napriek tomu, že mi príbeh už vyše týždňa nedá pokoja a vracajú sa mi na myseľ celé pasáže, len ťažko sa mi o nej píše.
Na obálke Navždy tvoj píše Ali Hazelwood, ďalšia popredná autorka romantických kníh, toto: „ Slová Abby Jimenez… vnášajú do môjho života humor a príjemné teplo.” S touto citáciou Hazelwood sa stotožňujem, no pridávam aj svojich pár extra bonusových pocitov. Vzhľadom na povahu a duševné rozpoloženie oboch postáv, ku ktorým sa vrátim, som bola smutná, skľúčená, pociťovala neprávosti, krivdy, zradu, ale aj príjemnejšie chvíľky, kedy na mňa autorka preniesla vzrušenie, lásku mnohých podôb, nesmiernu vďaku… všetky emócie Jimenez vložila do príbehu, ktorý vám hneď v úvode musím odporučiť. A prečo?
„Byť šťastná je tá najlepšia pomsta. Mať dobrý život. Tak ho maj.“
Briana je skvelá, múdra, krásna, priateľská a obľúbená žena, lekárka na pohotovosti. Všetci, či už pacienti alebo kolegovia, si ju ihneď obľúbia. Jej život sa však rúca. Za posledný rok si toho zažila naozaj veľa- nepríjemný boľavý rozvod, choroba brata, ktorá sa neuberá vôbec tým lepším smerom a ako nevítaný bonus je nový kolega, ktorý jej chce vyfúknuť miesto primárky oddelenia. Nič Briane nevychádza, je smutná, nešťastná a cíti sa osamelo.
„Bez ohľadu na to, ako dobre niekoho poznáte, či ako dlho, nikdy im neuvidíte do hlavy. Nemôžete vedieť, čo si naozaj myslia. Aj keď sa to zdá dokonalé, aj keď sa oni zdajú dokonalí - dokonalosť nikdy nie je dokonalá.“
Jacob ako postava za Brianou nezaostáva. Je milý, šarmantný, inteligentný, tak trochu neohrabaný, hanblivý introvert. Zbožňuje kľud, svojho psa Poručíka Dana a svoju rodinu. Aj keď miluje svojich rodičov, sestry a brata, je pod drobnohľadom, v strede nešváru v jeho rodine. Nechcene. Dbá na dobro celej rodiny, uprednostňuje pocity svojho brata, pred svojimi vlastnými. Záleží mu na tom, aby sa jeho rodina nestrachovala o Jacobove pocity, tvári sa, že je v poriadku a šťastný, i keď je opak bolestivou pravdou. Pre rodinu urobí čokoľvek. Prečo sú ale niektorí členovia jeho rodiny takí sebeckí?!
„Všetci sme tak trochu pokazení. Sme mozaiky. Tvoria nás všetci tí, ktorých sme stretli, a všetko, čo máme za sebou. Úlomky, farebné aj temné, drsné aj nádherné.“
Jimenez napísala naozaj nádherný príbeh. Okrem krásnej dejovej linky obohatenej o myšlienky, ktoré vás nenechajú chladným, sa k plusovým bodom radí aj fakt, že si môžete tento príbeh vychutnať z pohľadu oboch hlavných hrdinov. Briana a jej strach o brata, smútok kvôli exmanželovi, aj myšlienkové pochody týkajúce sa Jacoba, jej narastajúce city k nemu a neistota, či to cíti rovnako, alebo je všetko len pretvárka. S rovnakými pocitmi voči Briane zápasí aj Jacob, navyše jeho rodina ho doslova dusí, bojuje s úzkosťou v plnej paráde, no Briana mu rozumie, podporí ho, akoby to nič nebolo, no Jacob si trpko uvedomuje, že jej správanie nie je samozrejmosťou. Robí to však kvôli nemu samotnému, alebo je za tým vďačnosť?
„… niekedy nie je najťažšie uveriť osobe vedľa seba. Najťažšie je veriť sebe samému.“
Veľmi sa mi páčilo, ako autorka rafinovane zavádza čitateľa. Volila také situácie, kedy som si myslela, že viem, čo bude nasledovať. To sa však takmer vôbec nestalo. Ak som čakala dramatický zvrat či hádku, Abby z toho spravila jednoduchú konverzáciu, či úplne obyčajne plynúci dej a naopak, keď som verila, že máme pár strán kľud, vtedy autorka kľučkami dosiahla nečakaný moment či zvrat. Síce je kniha romantická, rozhodne by som ju neoznačila za jednoduchú alebo odpočinkovú. Ja sama som pri nej vystriedala celú škálu emócií, od radostného očakávania, cez zvieravý pocit stiesnenosti, až po slzy frustrácie, zrady a hnevu. Aby som nebola melodramatická, tak bez nátlaku priznávam, že boli aj slzy šťastia a úľavy.
„Lebo láska sa vždy ukáže.“
Verím, že si knihu Navždy tvoj zamilujete rovnako ako ja. Láska v nej hrá prím, ale nie je to len veselý príbeh, i keď mu humor nechýba. Postavy si vybudujú silné puto priateľstva, ktoré prerastie v lásku, avšak vlastné presvedčenie, minulosť a náhodne vypočuté rozhovory sú tým, čo im bráni v úplnej úprimnosti medzi nimi. Lenže vždy je všetko tak, ako má byť. Len tomu treba veriť a nebáť sa vlastných rozhodnutí.
