Recenzia: Nech sme to navždy my
Autor: Kristína Rydlová
Becky Albertalli a Adam Silvera patria k úspešným autorom, ktorí majú na svojom konte už viacero kníh. Niektoré z nich sa dočkali i slovenského prekladu, napríklad Ja, Simon, Molly vo svete neopätovaných lások, Leah mimo rytmu, Na konci naozaj obaja umrú, Na konci umrú ako prví či Zanechal si mi len spomienky. Priznám sa, že zo spomínaných kníh som čítala len Na konci naozaj obaja umrú, no raz by som to rada napravila a prečítala si aj tie zvyšné, keďže na autorov počúvam prevažne pochvalné ohlasy.
V roku 2019 u nás vyšla ich spoločná kniha Čo ak sme to my (vtipný LGBTQ+ príbeh o prvej láske a sile priateľstva plný odkazov na Harryho Pottera a rôzne muzikály), na ktorú nadväzuje kniha Nech sme to navždy my, o ktorej si teraz povieme viac.
Príbeh Arthura a Bena som čítala už pred niekoľkými rokmi, a hoci som si čítanie užila a príbeh hodnotila kladne, s koncom som sa dlhý čas nevedela zmieriť (nie som fanúšikom takýchto zakončení), preto ma veľmi potešila informácia, že autori sa rozhodli napísať pokračovanie. Dúfala som, že tentokrát budú moje očakávania naplnené a títo dvaja sa konečne dočkajú happyendu, aký som si pre nich predstavovala.
Nech sme to navždy my bol príjemný príbeh nielen o láske, ale aj o priateľstve, rodine, druhých šanciach či hľadaní seba samého. Ohodnotila som ho 4 hviezdičkami (jednotka sa mi páčila o kúsok viac). Musím však povedať, že by mu neuškodilo, keby bol o niečo kratší, miestami sa mi zdal zbytočne naťahovaný, čo ma trochu brzdilo v čítaní.
Nech sme to navždy my sa odohráva o dva roky neskôr ako Čo ak sme to my (keďže ide o voľné pokračovanie, treba mať prečítanú aj jednotku). Arthur a Ben sa postupne odcudzili, našli si nových partnerov a posunuli sa v živote pred. Osud sa však rozhodol, že ich cesty opäť spojí a prevráti ich život hore nohami. Naozaj sa už preniesli jeden cez druhého? Zostali medzi nimi ešte nejaké city? Mohli by dostať druhú šancu? To vám už neprezradím, budete si to musieť prečítať sami.
Očakávala som, že sa vo väčšej miere vrátime k udalostiam z minulých rokov a títo dvaja si otvorene vysvetlia, čo sa vlastne stalo a prečo sa ich kontakt viac menej prerušil. Niečo síce bolo naznačené, ale pre mňa osobne to bolo málo. Myslím si, že si najskôr mali ,,vyčistiť stôl”, uzavrieť jednu etapu a až potom riešiť niečo ďalšie.
Už v predchádzajúcej časti som vnímala Bena a Arthura ako veľkých sympaťákov a na tom sa nezmenilo nič ani tentokrát. Mojou najobľúbenejšou postavou však bol Dylan, ktorý si ma svojou bláznivou povahou úplne omotal okolo prsta. Bol ako také veľké dieťa a pri niektorých jeho výrokoch som nevedela, či sa mám smiať alebo chytať za hlavu. Zároveň to bol skvelý kamarát, veľmi sa mi páčilo jeho priateľstvo s Benom. Vždy tu boli jeden pre druhého a kryli si chrbát.
Knihu by som odporučila všetkým čitateľom, ktorí majú radi rozkošné romantické príbehy plné odkazov na filmy, seriály, divadlo či počítačové hry.
