Recenzia: S láskou z Ríma

S láskou z Ríma

„Obaja zmĺkli a ten úžas ich izoloval od ruchu okolitého sveta, stáli uprostred  chodníka, hľadeli na tú stavbu, zlatistý kameň sa vynímal na pozadí bezoblačnej modrej oblohy. Svet akoby zastal a obaja boli stratení v tej chvíli.”

„Keď tam stála v jeho pevnom objatí, cítila jeho pravidelný dych, hlavu mala pod jeho bradou a dýchala jeho nedefinovateľnú vôňu muža, pracieho prášku a sprchovacieho gélu s nádychom dreva, mala pocit, akoby sa vrátila domov.”

Och Julie, opäť nádherný príbeh. Hoci, musím sa priznať, že prvé stránky sa mi akosi ťažšie čítali, ale potom, ani neviem ako, sa to rozbehlo a ja som si užívala nádherné rímske pamiatky, preplnené uličky a lahodné talianske jedlo. 

Lisa sa vydáva do Ríma, aby našla svojho otca, s ktorým nebola od detstva v kontakte. Využíva ponuku svojho milého talianskeho kolegu a prijíma ubytovanie v apartmáne jeho rodiny. Na poslednú chvíľu sa na túto „dovolenku“ pozve aj prelietavý sukničkár Will pod zámienkou, že ide o pracovnú cestu. Lisa má voči nemu nepriateľský postoj, hoci v minulosti sa medzi nimi niečo stalo... Ale horúci romantický Rím učaruje Lise nielen svojimi pamiatkami a výhľadmi, ale prebudí v nej aj dávno potlačené city k Willovi, ktorý sa ukáže ako veľmi milý a pozorný sprievodca a priateľ... 

Tento romantický príbeh, ktorý sa odohrával spočiatku na pozadí a javil sa akoby bezvýznamný sa postupne dostával do popredia a ja som sa tešila s Lisou, že konečne myslí na svoje šťastie a opäť s Willom nachádzajú cestu k sebe… ale veruže nie. Tentokrát autorka zamiešala karty s minulosťou, rodinnými tajomstvami, ktoré nemali nikdy vyjsť na svetlo sveta… a toto tajomstvo poriadne zamiešalo karty v ich nádhernom rodiacom sa vzťahu. 

Julie Caplin napísala túto knihu a sériu Z láskou z … pod pseudonymom Jules Wake ešte pred obľúbenou edíciou Romantické úteky. Musím však šťastne a spokojne skonštatovať, že táto kniha je rovnako úžasná ako všetky tie kaviarničky, čajovne a domčeky kde-kade po Európe. Juliin štýl je tu jednoznačný a rozpoznateľný. Tak úchvatne vás po európskych mestách v knihe dokáže sprevádzať jedine ona a okrem lahodne opísaného jedla, na ktoré sa vám budú zbiehať slinky na každej druhej strane sa tu dozviete aj množstvo reálií a zaujímavostí nielen z talianskej kultúry, ale aj z histórie niektorých pamiatok. 

„Vedel, že po desiatej si nemá žiadať cappuccino. Talianska kultúra mala vlastné rituály, pokiaľ išlo o kávu, a porušiť ich mohli iba na vlastné nebezpečenstvo. “

Na tomto príbehu je však výnimočné aj spomínané rodinné tajomstvo, ktoré ma od začiatku držalo v napätí a zvedavosti a príbeh ubiehal ešte svižnejšie. 

Ak milujete knihy Julie Caplin určite siahnite aj po tejto edícii, ktorá sa postupne prekladá do slovenčiny, ale pre nedočkavcov je tu samozrejme český preklad. 

Srdečne ďakujem, moje drahé @pantarhei za venovanie tejto knihy na recenziu. 

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Connemara

Nasledujúci blog →

Recenzia: Nech sme to navždy my