Recenzia: Vráť sa domov
Príbeh, ktorý vo mne bude ešte dlho doznievať. Laura Barrow napísala strhujúci, pútavý a dojímavý rodinný príbeh plný nečakaných momentov, bolestivých spomienok popretkávaný vrúcnymi rodinnými putami. Tri sestry Savannah, Rayanne a Sue Ellen sa po rokoch už ako dospelé ženy vracajú do svojho rodného mestečka, aby na pozemku rodného domu vykopali časovú kapsulu, ktorú tam vložili ako malé dievčatká. Ich babička Marylynn, svojská osôbka s veľkým srdcom ich prichýli vo svojom dome, kde mali dievčatá kedysi svoju detskú izbu.
Po vtipnom a napínavom nočnom dobrodružstve sa púšťajú do oživovania spomienok na svoje detstvo v malej škatuľke. Okrem iného, objavia fotografiu, na ktorej je Savannah zo svojou dvojičkou Georgiou - tá jedného letného dňa bez stopy zmizla a jej telo sa nikdy nenašlo. Savannah je však presvedčená, že Georgia stále žije…
„Prvýkrát od chvíle, čo sa Georgia stratila, som pocítila, že sa na druhom konci neviditeľnej nite, ktorá nás prepájala, čosi pohlo. Ten pocit som nevedela vysvetliť Rayanne ani Sue Ellen, jednoducho tam bol. Moja sestra nie je mŕtva. Keď som zazrela tú starú fotografiu nás dvoch, mala som dojem, že počujem jej dôverne známy hlas. Akoby stále vedľa mňa. – Nájdi ma, Savannah. Je čas.“ Tento deň znamenal pochopiteľne veľkú stratu pre celú rodinu a rovnako aj každá zo sestier sa s týmto smútkom vyrovnávala inak. Ich vzájomné vzťahy boli naštrbené už v detstve a ani v dospelosti tomu nie je inak. Podarí sa sestrám nájsť k sebe opäť cestu?
Brilantné rozprávanie o rodine, vzťahoch, rodinných tajomstvách, krivdách, ktoré počas krátkeho pobytu u babičky dievčatá zistia. Čítanie je veľmi príjemné a pútavé, pretože v jednotlivých kapitolkách sa striedajú rozprávači a sledujeme vývoj udalostí z ich pohľadu - a nie sú to len sestry a ich detstvo či súčasný život, ale autorka nás vtiahla aj do mladosti a života babičky Marylynn a ich matky Beverly…
„Ak som sa od babky niečo naučila, tak to, že život je príliš krátky na to, aby sme čakali, kým za nás všetko napravia iní ľudia. Babička možno spravila nejaké iracionálne rozhodnutia, no pravdepodobne ich robila preto, lebo vedela, že čas nezastaví. Riskovať všetko pre svojich milovaných niekedy stálo za to. Uchránila nás pred zlomeným srdcom, pred sklamaním, aj pred nami samotnými. Vždy mala srdce na správnom mieste, aj keď to jej podanie malo gráciu kravy na kolieskových korčuliach.“
