Recenzia: Všetko je v poriadku, všade je láska
Autor: Helena Golasová
Michal Tallo napísal knihu s poetickým názvom Všetko je v poriadku, všade je láska. V kontexte s trinástimi poviedkami, ktoré kniha obsahuje, však tento názov vyznieva ako spoločenské klišé, tak často používané na zakrývanie citlivých problémov. Autor búra tradičné predstavy "spoločenského poriadku" a jeho príbehy na rozhraní vedomia a podvedomia, sna a reality pôsobia ozaj znepokojujúco.
Komplikované rodinné vzťahy, smutné detstvá, otrávené citové väzby prehlbujú vnútorný nepokoj postáv bez mien, spôsobujú "únavu ľudského materiálu", ktorý to vzdáva, preberá vedľajšiu úlohu a uzatvára sa do ulít, osamelosti a izolácie. Výnimočný štýl Michala Tallu ťa od prvej až po poslednú vetu presvedčí, že svet môže byť úplne iný ako ho poznáš. Že zatmenia slnka môžu byť nevypočítateľné, že dokumentaristka sa nemusí zaujímať o dokumenty, že muži môžu chodiť plakať do cukrárne a že venčenie psa môže byť začiatkom konca. Presvedčí ťa, že "to, čo nemá budúcnosť, náhle stratí aj prítomnosť " a že "v trojizbovom byte stačí výraz jednoducho odložiť, kdesi ho zanechať, neskôr sa poň vrátiť'.
Nie, nič nie je v poriadku v Tallovom svete a ešte menej lásky, ale je v poriadku ho takto vidieť, pocítiť tú beznádejnú neosobnosť, chlad, čo ti vlezie pod kožu a mrazenie na chrbte z očakávania blížiacej sa apokalypsy. V tejto na prvý pohľad "jednohubke" sa skrýva toľko rôznorodých tém, koľko je poviedok. Potrebuješ čas ich prelúskať, zamýšľať sa a prijať. Svet sa rýchlo mení a aj keď zatiaľ v tom našom svete ľudia majú svoje mená, je určite všetko v poriadku?
Poviedky Kosti, Domy iných tvorov a Fáza jednotného čísla ma zaujali najviac, ale každý si tu tú svoju určite nájde. Naposledy ma ovládli podobne mrazivé pocity pri čítaní 500 stranového Solenoidu. Michal Tallo to na mňa vybalil na 160-tich stranách. Odporúčam všetkými desiatimi a nemôžem nespomenúť aj úžasný grafický dizajn a neštandardný formát knihy z vydavateľstva @literarnabasta.
