Recenzia: Vyháňač diabla
Keď sa mi vďaka spolupráci s @pantarhei naskytla možnosť prečítať si Vyháňača diabla v novom vydaní, nezaváhala som ani na sekundu. A hoci som už túto knihu kedysi dávnejšie čítala a dokonca som videla aj kultový film natočený podľa nej, čítanie som si skutočne užila, akoby som knihu držala v ruke prvý raz. Má fantasticky spracovanú atmosféru a skvelo vykreslené postavy do najmenších detailov. A hoci je každému jasné, čo sa bude diať, to napätie a dusivá atmosféra vám proste nedá dýchať a vy musíte čítať jednoducho ďalej.
Chris MacNeilová je rozvedená a má jedenásťročnú dcéru Regan. Je herečka a kvôli novej úlohe sa presťahujú do Georgetownu vo Washingtone. Jedného dňa Regan ochorie. Jej choroba však nemá žiadne klasické príznaky a lekári začínajú byť bezradní. Dokonca ani psychiatri si nevedia dať rady a tak prichádza Chris s neštandardným riešením a povolá kňaza a psychiatra v jednom z blízkeho jezuitského domu. Damien Karras skúma prejavy jej ochorenia a hoci má isté pochybnosti, dospeje k záveru, že Regan je posadnutá diablom a treba ho z jej tela vyhnať. A tak cirkev pošle skúseného kňaza, ktorý už stál diablovi zoči voči, otca Merrina. Spolu tak stoja pred veľmi ťažkou úlohou, musia zachrániť Regan, inak jej hrozí to najhoršie. Diabol sa totiž neštíti ničoho, ani zabíjať.
Pre mňa osobne bolo najhoršie čítať tie veľmi do podrobna opísané scény z Reganinej izby. Ten neustály a pretrvávajúci zápach, trasúci a presúvajúci sa nábytok, používanie cudzích jazykov, ktoré sa Regan nikdy neučila, nadávanie a ohromná sila, ktorú by proste dieťa v jej veku nikdy mať nemohlo. Z oplzlých rečí a nechutného správania, ku ktorému ju nútila posadnutosť, mi bolo miestami priam nevoľno. Zaujímavé bolo taktiež sledovať aj vývoj jednotlivých postáv, najmä zamestnancov v dome a ich neochvejnú loajalitu voči Chris a Regan. To, že pri nich zotrvali po celú dobu a znášali diablove urážky a nadávky vychádzajúce z úst malej Regan, je viac ako obdivudohné. Lebo povedzme si pravdu, kto z nás by to dokázal a nezutekal pri najbližšej príležitosti.
Skvelo bolo spracované aj vyšetrovanie vraždy, hoci musím sa priznať, že postava detektíva mi šla poriadne na nervy a vždy keď sa objavil, dej sa začal naťahovať a spomalil sa, čo bolo samozrejme spôsobené jeho nerozhodnosťou a roztržitosťou, ale to sú vlastnosti, ktoré ja jednoducho neznesiem a vadia mi.
Autorov štýl mi neskutočne sadol a hoci sa mi niektoré pasáže nečítali najjednoduchšie, k celkovému rázu a atmosfére knihy to sedelo a malo svoj význam. A vôbec sa nedivím, že je táto kniha doteraz taká populárna a dočkala sa aj nového vydania. Za scenár k rovnomennému fimu získal dokonca autor aj Oscara a odvtedy sa dočkal niekoľkých ďalších filmov a pokračovaní, spracovaných na motívy tejto knihy. Označenie kultové je v tomto prípade naozaj oprávnené a ja môžem túto knihu len a len odporúčať.
