Recenzia: Yellowface
Autor: Katarína Schwarzová
Na Yellowface som bola od vydania veľmi zvedavá, keďže neustále zbiera samé pozitívne recenzie a priam nadšené ohlasy. V knižnej komunite majú romány z knižného prostredia rozhodne veľký úspech a tešia sa veľkej obľube. Táto téma je nám knihomoľom srdcu blízka, a preto si príbeh z tohto prostredia jednoducho nesmieme nechať ujsť. A musím uznať, že Yellowface bola skvelá voľba a s nadšenými ohlasmi sa plne stotožňujem. A hoci som o autorke R. F. Kuang predtým počula a registrovala som ju, až doposiaľ som od nej nič nečítala. To však mienim v blízkej budúcnosti napraviť.
Autorkin štýl mi naozaj sadol a pri čítaní som mala pocit, akoby som sa bavila so svojou kamarátkou, a tá so mnou zdieľala svoje peripetie a úskalia pri písaní svojej práce. June si získala moje sympatie a hoci som miestami fakt mala chuť prehovoriť jej do duše alebo jednu plesknúť, prirástla mi k srdcu a celú dobu som jej držala palce, hoci od začiatku som vedela, že to čo urobila, nebolo v žiadnom prípade správne. Naopak jej kamarátka a kolegyňa z knižného sveta, Athena Liu, mi bola hneď proti srsti. Z jej správania a postojov vyžarovala nadradenosť a arogancia, k June sa správala povýšenecky a doteraz úplne nerozumiem, prečo si ju pri sebe držala ako kamarátku. Najlepším vysvetlením zrejme bude, že proste nemala nikoho iného a raz za čas sa jednoducho aj ona potrebovala s niekým porozprávať a zdôveriť sa.
Jedného večera pozve Athena June k sebe do bytu, kde popíjajú a robia palacinky. Večer prebieha normálne, June sa potuluje po Atheninom byte a jej závisť je očividná. Na jej stole dokonca zazrie objemnú kôpku papierov s Atheniným najnovším románom, o ktorom zatiľ nik netuší. Až napokon . . . Athene zabehne a začne sa dusiť. June jej nie je schopná pomôcť a sleduje jej smrť v priamom prenose. Privolaní záchranári môžu napokon len konštatovať smrť udusením. Tragédia a obrovská náhoda. June však neváha a chopí sa jedinečnej šance. Athenino dielo pozmení a prepracuje a vydá ho pod vlastným menom, ktoré však trocha upraví, aby znelo viac autenticky, keďže dielo je o čínskych robotníkoch v čase prvej svetovej vojny a June nemá ani náhodou čínsky pôvod. A tak sa zrodí Juniper Song. Stane sa z nej senzácia a ocitne sa dokonca na zozname bestsellerov. Lenže postupne sa začnú diať rôzne veci. Prichádzajú recenzie, neprajné a osočujúce komentáre na sociálnych sieťach a Twitteri až sa objaví profil, ktorý sa vydáva za samotnú Athenu. A my tak sledujeme ako Juniper postupne šalie, dokáže celé hodiny bezducho skrolovať po internete a utápať sa v sebaľútosti.
Paradox celej situácie je doslova hmatateľný a prítomný v celej knihe. Hoci vieme, že Juniper sa dopustila krádeže a úspech si vybudovala na tvrdej práci niekoho iného, zároveň nám jej je ľúto a dúfame v šťastný koniec. Jej postava je autentická a otravná zároveň. Polovicu knihy trpela a rýpala sa vo vlastnom žiali a ja spolu s ňou. Dúfala som v skorý koniec knihy a ukončenie tohto trápenia. Lenže potom prišiel zvrat. Za ním ďalší a ďalsí a nenudila som sa do poslednej strany. Dokonca môžem s čistým svedomím prehlásiť, že ak by vyšlo pokračovanie, rozhodne si ho prečítam. Naozaj by ma zaujímalo, kam až by to Juniper dotiahla.
Skvelo napísané, zaujímavý námet aj spracovanie a treba pochváliť aj grafické spracovanie slovenského vydania, s ktorým sa vo vydavateľstve pohrali a vyzerá ako rukopis. Smelo odporúčam, Yellowface si proste zamilujete.
