Robert Bryndza: Do posledného dychu
Detektív šéfinšpektor Erika Fosterová, sa vracia po príjemne prežitých Vianociach na Slovensku do Londýna. Na novú funkciu si musí zvykať, ale jej potlačená náklonnosť k vyšetrovaniu vrážd sa začína zobúdzať. Dozvedela sa totiž o novom prípade zavraždenej Lacey Greenovej ktorú našli v ranných hodinách vyhodenú v kontajneri. Smrť mladej ženy a vedomosť o tom, že si vrah s čistým svedomím behá po slobode, jej nedáva spávať a túžba po dolapení vraha je čoraz silnejšia. Stále je však pre ňu ťažké pracovať. Po smrti Marka nie je nič ako predtým. Prechádzať životom sama je čoraz náročnejšie. Aj keď, kolega Peterson sa zdá byť milý a sympatický. Navzdory rozporuplnému súkromnému životu sa pokúsi presvedčiť superintendanta Sparksa, aby v jej funkcii sa mohla venovať prípadu Lacey Greenovej.
Kniha Do posledného dychu ukazuje učebnicový príklad atypickej detektívky. Každý z nás, keď sa povie slovo detektívka, si predstaví Viktoriánsku éru, mužov elegantne oblečených do oblekov a kabátov, s neprestávajúcim dôrazom na bontón a galantnosť. Mnohým vyskočí do mysle predstava o tom, ako tipujú totožnosť vraha do poslednej chvíle pri čítaní knihy a keď dôjde na lámanie chleba zase zistia , že boli na omyle. Vytvorí to v nás do hlavy bijúci pocit, že sme zase niečo prehliadli a blúdime po stránkach knihy za skrytými stopami. Kniha od Roberta Bryndzu však tieto situácie nemá v ponuke.
Budete svedkami dvoch pohľadov na svet . Z pohľadu polície a z pohľadu vraha. Pri tomto diele sa vytratia otázky typu ˶ Kto je vrah?ʺ skôr prídu otázky ˶ Prečo je vrah vrahom?ʺ. Preto si myslím , že táto kniha zasadená do modernej doby 21. storočia ponúka iný, možno trošku netradičný pohľad na detektívny žáner. Sám som s knihou veľmi spokojný a ani si neviem spomenúť, ako rýchlo mi prešiel čas pri nej.
Knihe nemám čo vytknúť. Bola príjemne a ľahko napísaná. Pre mňa to bola novinka v tomto štýle písania detektívky. Túto zmenu musím iba pochváliť a vzdať hold autorovi, lebo som si myslel, že keď už budem poznať identitu vraha, kniha ma nebude za žiadnu cenu baviť. Ale opak bol napokon pravdou a ja nemôžem byť nič viac len šťastný, že som sa do tejto knihy pustil. Nesmiem pozabudnúť na krásnu myšlienku tejto knihy o novodobých problémoch spoločnosti a to je bezpečnosť na internete. Nie nadarmo sa hovorí opatrnosti nikdy nie je dosť. Na toto kniha viackrát apeluje. V dnešnej dobe, dobe sociálnych sietí a internetu mnohí mladí ľudia nekladú dôraz na súkromie a bezpečnosť.
Bez uvedomenia pridávajú citlivé informácie na internet, kde sú prístupné pre všetkých ľudí na svete. Neraz mnohí narazia na internetových podvodníkov, pedofilov etc.
Väčšina z nás nevie ani aké cenné dáta poskytuje a na to by sme si všetci mali dávať veľký pozor, lebo môžeme byť svedkami alebo účastníkmi nepredstaviteľných odporností tohto sveta. Preto som vďačný autorovi za to, že poukázal na vážnosť tejto témy.
Knihu Do posledného dychu odporúčam hlavne všetkým mladým ľudom, ktorí si myslia, že na internete sú pod záštitou neviditeľnosti. Myslím si, že si ju užijú rovnako starí ako mladí. Lebo je to krásny príklad ukážkového, novodobého žánru detektívnych kníh, ktorí sa začína sľubne rozbiehať vpred.
˶Boli tri hodiny ráno a auto zapĺňal zápach mŕtveho tela. Horúčava pretrvávala už niekoľko dní. Pustil klimatizáciu naplno, ale z kufra stále prenikal silný zápach. Rozkladala sa rýchlo. Dozadu ju položil pred dvoma hodinami .Muchy si ju našli hneď, takže musel potme trepať rukami, aby ich odohnal. Prišlo mu smiešne, ako sa oháňa a trepoce. Keby bola ešte nažive, možno by sa tomu tiež zasmiala.ʺ
Za recenziu ďakujeme Markovi Kacvinskému.
