Športový gén alebo v čom tkvie tajomstvo športového úspechu
Knihu Športový gén, s podtitulom Hľadanie hraníc ľudskej výkonnosti, môžeme bezpochyby zaradiť do kategórie populárno-náučnej literatúry. Táto kategória je vskutku špecifická a nie vždy sa čitateľom prihovára zaujímavým jazykom. Buď je pohľad do odbornej tematiky príliš sofistikovaný a napumpovaný terminológiou, alebo je natoľko zjednodušený, že si z neho veľa neodnesiete. Publikácia Davida Epsteina je však unikátnym dielkom, ktorý spája pútavý publicistický jazyk okorenený beletristickými prvkami, jedinečné športovo-vedecké štúdie, aj zaujímavé príbehy svetoznámych športovcov. Je teda celkom pravdepodobné, že Športový gén pohltí nielen športových fanúšikov, ale aj úplných laikov.
David Epstein je bádateľ, ktorý do svojej knihy preniesol všakovaké výsledky vedeckých prác. Tak napríklad, vedeli ste, že bežci narodení, či trénujúci v nadmorskej výške okolo 2000 metrov, významne zvyšujú predpoklady k úspechu? Najpoprednejšie tréningové základne v Keni, krajine najväčších bežeckých talentov, sú dokonca v nadmorskej výške nad 2000 metrov – „dosť vysoko na to, aby to spôsobilo fyziologické zmeny, ale nie tak vysoko, že vzduch je príliš riedky na tréning.“ Epstein v knihe diskutuje aj o fyziologických prednostiach kenských bežcov. Sú prispôsobení na dlhšie trate, alebo je všetko iba výsledkom ich prirodzeného životného štýlu, keď musia tamojšie deti do školy denne dobiehať niekoľko kilometrov? Autor predkladá aj príklad výnimočne výkonných jamajských rýchlostných bežcov a atlétov, ktorým stačí primeraný tréning a ocitnú sa na špičke svetového rebríčka. Prečo? Je hlavným dôvodom ich pôvod – fakt, že ich predkovia boli jedni z najdivokejších španielskych a britských otrokov, ktorých do nehostinnej prírody vláda uvrhla pre nemožnosť úteku? No predsa sa im podarilo ujsť, aby ich neskôr celý svet poznal pod názvom maroonskí bežci? Nemyslite si ale, že samotný autor sa prikláňa v teórii, že za všetko môžu gény.
Epstein je v knihe skôr akýmsi spojovacím článkom, kanálom, cez ktorý k nám „laikom“ posiela správu o stave športu. A táto správa je dobrodružná, jedinečná, občas i dych berúca. Prezrádza, že doteraz najpresvedčivejšou a najobľúbenejšou teóriou úspechu je pravidlo desaťtisíc hodín. Ide o princíp podporený viacerými výskumami, ktorý sa zastáva názoru, že až tréning samotný je predpokladom úspechu. Chceš uspieť? Tak si jednoducho „odmakaj“ svojich 10 000 hodín a uvidíš, aké zmeny dosiahneš. A ešte lepšie bude začať celkom odmalička, ideálne stihnúť nejakú tú tisícku ešte v detstve. Ale aj v tomto prípade zostáva Epstein kdesi v úzadí a nevyslovuje jasný názor – podotýka len, že bez správnej génovej výbavy by akákoľvek desať tisícka bola pravdepodobne neúčinná.
Kniha Športový gén je fascinujúcou prechádzkou športovou vedou. Ukazuje, že nie sme roboti – sme ľudia, ktorí si svoju cestu vyberajú a ak chcú niečo dosiahnuť, za úspech musia bojovať. Tak, ako to urobili najslávnejší športovci sveta.
