Stratená generácia?

Kamila má výhodu, že je sama súčasťou skupiny dospievajúcich. Svoju generáciu teda pozná takpovediac zvnútra a jej kniha je toho dôkazom. Generácia My rozpráva príbeh naoko obyčajného dievčaťa s obyčajnými problémami. Lenže starosti, ktoré prežívala mládež spred dvadsiatich rokov sa s tými súčasnými nedajú porovnávať. Sedemnásťročná Alica spadla do sveta drog, alkoholu a sexu. Jej príbeh je hneď od začiatku opisovaný „pekne natvrdo“, húlenie striedajú tvrdšie drogy, jedného partnera zase ďalší a ďalší. Alica však nepatrí k typom, ktoré by si zhýralý život nejako zvlášť užívali. Mučí ju pocit samoty, odcudzenia, pochybnosti o sebe samej. Ale partie podobných „týpkov“, do ktorej sa dostala, sa už nedokáže pustiť, a tak sa jej dni zmietajú v jednej katastrofe za druhou. Akousi záchranou sa pre ňu stáva vzťah s istým Lukášom, no aj ten sa časom ukáže ako omylný. Alica nielenže prepadáva v škole, ale čoraz viac prepadáva aj drogám a apatii. Jediným svetlom v jej mladom svete je babička, ktorú navštevuje v nemocnici. Snaží sa vnučke ukázať jej pozitívne stránky a presvedčiť ju o možnej ceste za šťastím. Alica ju miluje a váži si jej pochopenie a nemoralizovanie. Smrť starej mamy má preto na ňu drvivý dopad, kvôli ktorému sa takmer dotýka dna svojej existencie.
Knihu Generácia My môžeme rozdeliť na dve časti. Prvú charakterizuje opis deštruktívneho života mladej Alice, neschopnosť zorientovať sa vo vlastných pocitoch a potrebách. Druhá časť je o znovu nachádzaní stratenej nádeje a sebadôvery. Kamila Šebestová, ktorá je mimochodom dcérou spisovateľa Juraja Šebestu, napísala kompaktné a celistvé dielko, ktoré stojí za prečítanie. Nakoľko má len šestnásť rokov, jej knihe možno vytknúť občasné klišé pasáže v druhej „zmierovacej“ časti. Prvá časť je však vcelku „nadupatým“ sústom, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani dospelý, skúsený spisovateľ. Jazyk knihy je však nielen úprimný a vierohodný, ale aj vycibrený a vyspelý. Akú úlohu na jeho konečnej podobe zohral redaktor knihy, Juraj Šebesta, sa asi nedozvieme. Tak, či onak, Kamila si trúfla na odvážny počin, zaujať mladú generáciu aj niečím iným, ako upírmi, vílami a vlkmi. Jej lovestory vychádza z reálneho života a žiaľ aj bežných scenárov. Navyše nejde iba o prúd viet a myšlienok, typických pre začínajúcich autorov, ale obsahuje i posolstvo o hľadaní obyčajného šťastia v obyčajných momentoch. Oslobodená od rôznych rutinných spisovateľských barličiek je jej kniha osvetlená novým živým lúčom. Preto si dovolím tvrdiť, že o Kamile Šebestovej ešte budeme počuť.

(Diana Mašlejová)