Ďalším prehliadaním stránky súhlasíte s používaním cookies.

Osobný odber už na 674 miestach na Slovensku

Z pamäti i súčasnosti Michala Hvoreckého

Autor: Diana Mašlejová, 3. mája 2014
thumbnail

„Autentický portrét autora od detstva v Bratislave cez príbeh rozvetvenej rodiny až po narodenie syna,“ týmito slovami sa predstavuje nová kniha Michala Hvoreckého s názvom Spamäti. Nejeden potenciálny čitateľ tak celkom logicky dochádza k záveru, že známy prozaik sa rozhodol napísať svoju autobiografiu. Predčasne. Spamäti totiž nie sú jednoliatym príbehom, ale fragmentmi zážitkov, úsudkov, životných reálií.

Pre tých, ktorí sú spisovateľovými priateľmi na sociálnej sieti, nebudú texty neznáme. Ide totiž o súbor jeho esejí, glos, úvah, komentárov (útvary sa dajú nazvať všelijako), uverejnených na webe. Ústrednou postavou v nich nie je iba sám autor a jeho život, ale aj naša spoločnosť, politická, kultúrna a iná situácia, minulosť a tak ďalej. „Prostí občania míňajú požičané peniaze za veci, ktoré nepotrebujú, ale ktorými sa chcú pripodobniť ľuďom, ktorí si to vôbec nezaslúžia. Pod polorozpadnutými bytovkami parkujú limuzíny drahšie ako byty.“ Hvorecký sa nikdy nebál vyjadrovať sa, čím si získal mnoho fanúšikov i odporcov. Spamäti sú tak väčšmi zbierkou jeho názorov, ako polemík. Dozvedáme sa v nich napríklad, ako vníma svoj status spisovateľa, v akom stave sú slovenské knižnice a rodiny, prezrádza svoje zážitky z početných ciest do zahraničia i po Slovensku a návštev rôznych kultúrnych i nekultúrnych inštitúcii.

Rozsiahlu časť tvorí aj portrét autorovej rodiny, priateľov a nepriateľov. V spomienke na spisovateľa Egona Bondyho píše: „stal sa mojím trpezlivým prvým editorom. Neposkytoval starecké sentimentálne pochlebovanie. Na pohľad mierumilovný a krehký Bondy bol v umeleckých otázkach nemilosrdný, no spravodlivý a oduševnený kritik.“ Áno, Hvoreckému zaiste nemožno vyčítať neutralitu, ani nedostatok kritického myslenia, jeho texty sú pútavé a ako celok tvoria kompaktný obraz autorovho zmýšľania. Z čisto subjektívneho hľadiska im však chýba akási otvorenosť k sebe samému. Hvorecký neprezrádza takmer nič z vlastných prehier, smútkov a sklamaní. Ak tak spoločenských, no do osobných sfér sa púšťa opatrne. Naopak, pri témach rodina a priatelia, vzdáva oslavný hold takmer všetkým spomenutým. Či ide o zámer, alebo opatrnosť odhaliť aj svoju odvrátenú (neistú) tvár, ťažko povedať, no tento fakt úspešne kompenzuje priamočiarymi názormi na problémy slovenskej spoločnosti a farbistými spomienkami na detstvo a dospievanie.

Michal je šikovným komentátorom a tento publicistický dar mu nemožno uprieť z pozície sympatizanta, ani kritika. Schopnosť dodať textom beletristické prvky a istú dramatickosť, zakomponovať do nich humor a sarkazmus a mať cit pre „ich zbytočné nepredlžovanie“, robí z Spamäti dobré a podnetné čítanie.

Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Pracuje v Goetheho inštitúte.

Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v piatich jazykoch. Knihy vychádzajú vo vydavateľstve Marenčin PT. Autobiografická próza sa volá Spamäti (2013). Napísal zbierky poviedok - Silný pocit čistoty (2009),  Lovci & zberači (2001, 2006),  Pastiersky list (2008) a Naum (2013). Úspešný je aj svojimi románmi: Posledný hit (2003),  Plyš (2005),  Eskorta (2007) a Dunaj v Amerike (2010). Vydavateľstvo Větrné mlýny vydalo v roku 2014 divadelnú hru Slovenský inštitút, jedna komédia.

Podľa jeho novely Wilsonov (2001, 2006 a 2015) bol nakrútený rovnomenný film

Roku 2009 ... viac

Produkty