Zuzana Široká: Černicové dievčatá

Po prečítaní anotácie, kde sa spomínajú černice, bylinky, stará záhrada a tajomstvá, mi nebolo treba viac a vedela som, že sa treba do tejto knihy zaraz pustiť.

Autorka „naporciovala“ príbeh medzi niekoľko ženských hrdiniek. Dve nosné dejové línie pozostávajú z rozprávaní Nemky, ktorá počas oslobodzovania následkom udalostí bola nútená opustiť mesto, svoju rodinu a vydať sa za nenápadného farmára v Čiernom lese a hlavnej rozprávačky, Emy, matky dvojčiat, odhodlanej preskúmať nejasnú minulosť svojho nemeckého manžela. Do nich sa, ako samotné černicové stonky, pripletajú, nie najveselšie, príbehy ostatných žien, mladej imigrantky pracujúcej na statku v Čiernom lese, či starej mamy, skrývajúcej tajomstvá v lipových cukríkoch a bylinkových čajoch.

Po smrti manžela Ema nachádza v jeho šuplíku niekoľko starých listov a fotku dvojčiat, chlapcov, z ktorých jeden bol jej manželom. Dopátrať sa vysvetlenia už Ema nemôže, minimálne od manžela nie, keďže zomrel na zástavu srdca. Preto sa rozhodne vziať si poriadne dlhú dovolenku a odchádza do Čierneho lesa, na miesta, spomínané v nájdených veciach.

Náhoda alebo nie, ocitne sa v dome, kde sa dozvie nielen nové bylinkové recepty, ale aj čo – to z manželovho detstva. Spoločnosť jej v dome okrem synov, robí aj sprvu mĺkva pomocníčka v domácnosti, vkladajúca smútok a tragédiu svojho príbehu do jazyka v tých končinách temer neslýchaného a Margarete, rýdza, rázna a ambiciózna Nemka, ktorej príbehom kniha začína. Margarete nečakane hlučných návštevníkov ubytuje a postupne ich necháva, nech si k nej nájdu cestu pomedzi černičie, v ktorom si zriadila ako vášnivá čitateľka súkromnú čitáreň a ponoria sa do jej minulosti farby černíc, majúcej však zopár svetlých bodov, ako odlesky na černicových bobuliach. Najväčším z nich bola jej nemesis, dcéra Veronika, kukuča, svojou prítomnosťou pripomínajúce matke hrôzu z čias minulých. Avšak práve vďaka tomuto malému vtáčatku mohla Margarete privítať Emu s jej synmi v obrovskej záhrade plnej stromov, bylín a plodov, ktoré pomohli svojimi liečivými účinkami odkryť tajomstvá ukryté v tieni černicových listov.

Do životov každej z černicových dievčat sa dostávame pomaly, postupne, ako skrz černicové kríky. Aj táto kniha, tak, ako černičie, na vás môže zanechať stopy, ale nie také, ktoré by sa nedali vykurírovať bylinkovou masťou alebo odvarom zo šalvie a nechtíka!

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

 

← Predchádzajúci blog

Juraj Červenák: Les prízrakov

Nasledujúci blog →

Tomi Adeyemi: Deti krvi a kostí