Studenková: Jedlo vnímame aj očami, preto je moja kuchárska kniha krásna (rozhovor)
Herečka Zdena Studenková je aj vychýrenou kuchárkou. Jej nová kuchárska kniha dokazuje, že Aj varenie je umenie.
Prichádzate s novou kuchárskou knihou Aj varenie je umenie. Čím Vás varenie inšpiruje?
Vzťah k vareniu mám v génoch. Hoci sme boli maličká a nie veľmi bohatá rodina, vždy sa u nás veľmi dobre varilo. Úžasne varila moja babička aj moja mama, veľa času sme venovali spoločnému stolovaniu. Od malička som bola nastavená tak, že sa má jesť doma, že je dôležité čo človek je, ako je to jedlo pripravené. Mnohé rodiny dnes trpia tým, že sa doma nevarí a nepripravuje sa napríklad nedeľný obed, pri ktorom sa celá rodina stretne a spoločne stoluje. Myslím si, že to je veľmi dôležitá tradícia a veľmi potrebná.
Aj varenie je umenie
Nadviažem rovno otázkou, znamená to, že mnohé recepty v knihe sú vaším rodinným dedičstvom?
Presne tak. Ak sa ma niekto spýta, na akú kuchyňu bude kniha orientovaná, jednoduchou odpoveďou je, že na moju. Je tam to, čo som sa naučila od mamičky a babičky. Ja som začínala variť ako štrnásťročná. Sú to recepty overené časom a skúsenosťami. Keď niekde nájdem nejaký recept a vyskúšam ho, zväčša si ho vždy upravím podľa seba. Prípadne si urobím rešerš z viacerých receptov, experimentujem a dolaďujem.
Vaša kniha má netypickú koncepciu, okrem receptov v nej nájdeme aj herecké príbehy. Prezraďte nám niečo o nich.
Zaradila som do knihy informácie a príbehy z môjho života, ale aj rôzne láskavé klebety o mojich kolegoch. Kým sa gazdinke bude variť jedlo na sporáku, môže si prečítať niečo zaujímavé z hereckého prostredia. Nájdete tam príbehy o tom, ako som sa dostala do zahraničia, ako som sa spoznala s kamerou, čo všetko som zažila. Je to veľmi osobná kniha.
Má aj krásnu vizuálnu podobu. O vaše fotografie sa postaral fotograf Jakub Klimo, o fotografie jedla Dušan Křístek a o food styling Denis Glinda, ako ste spokojná s výsledkom?
Som rada, že to hovoríte. Priznám sa, že som veľmi pyšná na túto knihu. Pri fotení jedál som spolupracovala s pánom Křístekom naša spolupráca prebiehala na vysokej úrovni. Čo sa týka môjho fotenia, trvalo dva dni. Moje oblečenie vyberal slovenský návrhár Boris Hanečka. Grafička Soňa Michaľáková poskytla nádherný priestor, postarala sa o zabezpečenie riadov na fotenie, aj jedla, s ktorým som sa fotografovala. Mali sme dve fantastické vizážistky a Jakub Klimo to celé nafotil. Takže myslím si, že výsledok je veľmi krásny. Treba si uvedomiť, že aj jedlo najskôr vnímame očami, musí nás upútať, aby sme naň mali chuť. Moja kniha je akousi krásnou podpiskartou, je kúskom mňa samotnej a verím, že sa bude páčiť aj čitateľom a robiť im radosť.
Ste herečkou Slovenského národného divadla a často skúšate a stvárňujete veľmi náročné roly. Je pre vás varenie relaxom?
Presne tak, ja pri varení oddychujem. Aj keď idem na dovolenku, už sa teším na návrat domov a na to, ako budem „obháňať“ hrnce. Pri varení si často opakujem texty a je to omnoho produktívnejšie a prirodzenejšie ako sedieť a rozprávať do steny. Pritom ako manuálne niečo krájam, alebo pripravujem si opakujem repliky a dodáva to mojej príprave istú autentickosť. Potom aj keď stojím na javisku a hrám, cítim sa oveľa prirodzenejšie. Každá činnosť spojená so slovom a premýšľaním je pravdivá. To, že varím a pritom zapájam svoj mozog, mi pomáha byť pravdivou aj na javisku.
Azda každú ženu zaujíma, ako si udržujete svoju skvelú postavu. Ste gurmánkou, alebo skôr jete striedmo?
Byť gurmánom pre mňa znamená vychutnať si dobré jedlo ale nie sa prejedať. Ja som určite gurmánkou a jem úplne všetko. Dokonca aj sladkosti, lebo dvakrát do týždňa pečiem. Nie je nič, čo by som si odriekala, kvalitné jedlo milujem. Tajomstvo je ale v množstve. Aj keď jem zdravo a kvalitnú domácu stravu, dávam si pozor na kvantitu. V tomto musíte dodržiavať striedmosť a neprejedať sa. Z koláča si dám kúsok, nemusím predsa zjesť celý plech.
Čo by ste zapriali vašim čitateľom k Vianociam?
Prajem im, aby už počas Vianoc mysleli na to, že príde aj ďalší rok, že sa nemusia od rána do večera prejedať. Aby potom nemuseli jesť lieky na trávenie a hltať kadejaké šumivé tabletky a skončí to samozrejme slivovicou a roztieraním čemeru. Aby vedeli, že máme to šťastie, že máme dostatok jedla a na ich stole bude aj zajtra, aj o týždeň, aj o mesiac. Vianoce by mali byť skôr o noblesnosti, krásne prestretom stole, kde sa zíde celá rodina. Bola by som veľmi šťastná, ak by moja knižka bola pod ich stromčekmi a prípadne ju aj niekomu darovali.
