Vianoce na Slovensku – rozhovor so Zorou Mintalovou Zubercovou
Ako sa menili zvyky v priebehu času? Môžete porovnať niektoré staršie tradície s tými, ktoré sa dodržiavajú dnes?
Venujme sa teda Vianociam, ktoré oslavuje okolo 95 % obyvateľov Slovenska. Asi 1/3 ich považuje za náboženské sviatky. Nesú v sebe náboženské tradície, ktoré si ctili, vážili a dodržiavali ich generácie našich predkov. No, pretože Vianoce sú taktiež jedným z najzachovávanejších rodinných sviatkov, objavuje sa v nich aj veľa rodinných tradícií, prenášaných z jednej generácie na druhú. Potom záleží na každej generácii, či ich dokáže zachovať a preniesť na svojich potomkov, alebo ich nahradí určitými zvykmi, ktoré nemusia prežiť. V tom je rozdiel medzi tradíciou a zvykom. A rozdiely medzi minulosťou a dneškom?
V minulosti sa naši predkovia pripravovali na Vianoce odo dňa svätej Kataríny, keď ustala hudba, tanec, spev, nekonali sa svadby, zábavy. Počas adventu, ktorý v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, čiže štyri týždne pred Štedrým dňom, sa ľudia pripravovali na vianočné sviatky po duchovnej stránke. Stíšili sa, častejšie chodili do kostola, modlili sa, rozjímali, postili sa, snažili sa konať dobro. To materiálne nebolo pre nich dôležité. Dnes je toto, kedysi tiché tradičné predvianočné obdobie pre mnohých skôr kultúrno-spoločenským sviatkom, s bohatou svetelnou výzdobou v exteriéri aj interiéri, so všade prítomnými reklamami, vyzdobenými obchodmi, kultúrnymi akciami, firemnými posedeniami.
Symbol Vianoc, ktorým bol kedysi dávno malý rodinný betlehem, časom doplnili vetvičky z čečiny zasunuté za obrázky. Neskôr ich nahradil malý slamený alebo ihličnatý vianočný stromček visiaci na dedine na hrade nad stolom. Živý ihličnatý stromček v rohu izby sa do našich miest dostal v druhej polovice 19. storočia, na dediny začiatkom 20. storočia. Menili sa jeho ozdoby od jabĺčok, orechov, slamených ozdôb, cez papierové reťaze, k salónkam, čokoládovým kolekciám až po dnešné ozdoby od výmyslu sveta, podliehajúce každý rok inej módnej farbe.
Zvyk ešte z polovice 20. storočia, keď živý vianočný stromček potajomky zdobili rodičia v podvečer Štedrého dňa, sa dnes zmenil na zdobenie umelého stromčeka detí spolu s rodičmi už týždeň, dva, niekedy aj štyri týždne pred Štedrým dňom. Je toho oveľa viac. Komercionalizácia Vianoc, rýchly spôsob života, podliehanie móde, zbavila Vianoce ich tichého očakávania, predvianočného pokoja, dávnych tradícií či rodinných zvykov.
Je nejaký zvyk alebo tradícia, o ktorých by ste povedali, že dnes zanikli, ale mali by sa znovu oživiť?
Ešte v polovici 19. storočia boli pre ľudí na dedine vianočným darom vianočné vinše a koledy od rodiny, susedov aj cudzích. Ďalším rodinným vianočným darom bola štedrá večera, kedy sa okolo vianočného stola zišla celá rodina. Pripravovala ju domáca pani, gazdiná s dcérou alebo dcérami, dodržiavajúc pritom podľa vierovyznania a regiónov jedlá aj ich počet.
Toto síce nie je možné vrátiť v pôvodnom rozsahu, ale mohli by sme sa k niečomu vrátiť aspoň z časti, napríklad našimi vlastnoručne vyrobenými pohľadnicami s vianočnými višňami miesto SMS. Dnešné krásne a drahé vianočné dary by mohli byť darčekmi vyjadrujúcimi viac lásku, úprimný vzťah k obdarovanému. Možno by bolo prospešné uvedomiť si aj symboliku vianočných pokrmov, ktoré vyjadrovali priania zdravia, šťastia, Božieho požehnania, radosti, úspechu. Za vianočné tradície našich predkov by sme sa nemali hanbiť a keď aj nie priamo ich vo všetkom dodržiavať, tak aspoň ich spoznať a vážiť si ich.
Ako reaguje mladšia generácia na knihy o tradičných zvykoch a sviatkoch? Vidíte záujem o návrat k tradíciám?
Podľa mňa záujem o návrat k tradíciám v posledných desiatich, pätnástich rokoch vidieť u mladej generácie, ktorú oslovila história, náš bohatý folklór, krása originálnych výšiviek a čipiek na sviatočných ľudových odevoch našich predkov. Tie tiež boli súčasťou štedrej večere, veď kedysi sa patrilo, aby mal každý pri vianočnom stole na sebe oblečené aspoň niečo nové. K vianočnému stolu patrila modlitba hlavy rodiny, úprava vianočného stola s jedným tanierom navyše pre tých z rodiny, ktorí odišli do večnosti, vianočné piesne, koledy. Mnohé z nich nájde dnešná mladá generácia práve v knihách o našich zvykoch a sviatkoch. Pre niektorých mladých pôjde o niečo nové, možno tajuplné, pre iných o oživenie milých spomienok na detstvo či na rozprávanie starých a prastarých rodičov.
Ak by ste mali vybrať jedno kľúčové posolstvo z Vašej novej knihy, ktoré by malo osloviť súčasnú generáciu, čo by to bolo?
Vybrala by som miesto kľúčového posolstva jedno malé pripomenutie. Ešte na rozhraní 19. a 20. storočia sa na dedinách dávala okolo nôh vianočného stola reťaz na znak toho, aby celá rodina, ktorá sa stretla pri stole bola v budúcom roku súdržná, držala spolu v dobrom i zlom, aby sa každý jej člen mal kde vrátiť. A práve o to ide. Uvedomiť si, že nielen cez vianočné sviatky by sa mala stretávať rodina, vnuci, deti, rodičia, v úcte a láske starí či prastarí rodičia i vzdialenejší príbuzní, nezabudnúť na nikoho. Veď nie je nič smutnejšie, ako keď niekto ostane cez Štedrý večer, ale aj počas roka sám a pritom jeho príbuzní žijú neďaleko. Keď sme mladí, tak nás to možno nenapadne, ale s pribúdajúcim vekom si to uvedomí každý. Aj preto by sme mali v sebe vždy nájsť dosť dobra, vľúdnosti a lásky nielen pre vianočné chvíle, ale pre všedné i sviatočne chvíle počas roku.
