Začoková: Tajne dúfam, že moje knihy si občas prelistujú aj dospelí (Rozhovor)
„Niekto chodí na jogu, ja si robím rešerše,“ hovorí knižná editorka a milovníčka histórie Andrea Kellö Žačoková. Každodenná práca s textom v knižnom vydavateľstve a písanie nie je len jej obživou, ale aj skutočným koníčkom. Svedčí o tom ocenenie v prestížnej ankete Panta Rhei Awards. Prvé miesto v kategórii Slovenská mládežnícka kniha roka 2021 získala jej SLOVENSKOpédia.
SLOVENSKOpédia
Písali ste knihu SLOVENSKOpédia s presvedčením o jej budúcom úspechu, alebo vás ocenenie prekvapilo?
Bola som presvedčená, že takúto knihu by sme mohli deťom ponúknuť. Víťazstvo v Panta Rhei Awards ma prekvapilo.
Po nekonečnom pandemickom období - máte možnosť stretávať sa s čitateľmi?
Teraz sa už stretávame s čitateľkami a čitateľmi aj naživo na besedách, ale páči sa mi aj keď sa metaforicky stretávame prostredníctvom knižných strán, keď si listujú v knihách.
Čo vás priviedlo k tvorbe pre deti a mládež?
Zrejme to, že mám stále plnú hlavu nápadov a plánov, ktoré súvisia najmä s knihami, keďže som knižná editorka, a s programom pre deti, keďže som mama.
Vitaj v múzeu
Minulý rok ste mali veľmi plodný, vyšla vám aj kniha Vitaj v múzeu. Približujete v nej, čo sa ukrýva za bránami asi 40 slovenských múzeí a ponúkate veľa zaujímavostí. Kde ste ich všetky pozbierali?
Vo výstavných miestnostiach múzeí. Navštívila som ich vyše 60 po celom Slovensku. Chcela som priblížiť ich tematické zameranie a predmety, ktoré v nich môžeme vidieť. Nie je to klasický sprievodca múzeami, aj keď budem rada, ak deti a ich rodičov inšpiruje k návšteve konkrétnych miest. Kniha funguje ako klasická ilustrovaná kniha pre deti, ktorá ponúka pestré informácie a otvára rôzne témy – muzeálne expozície slúžia ako kľúč, ktorý témy odomyká.
SuperŽENY
Vaša prvotina s názvom SuperŽENY, ktorá sa v rovnakej ankete stala Slovenskou mládežníckou knihou roka 2019, je o výnimočných ženách našej histórie. Podobných kníh je na svetovom trhu mnoho, no táto je o našich Slovenkách. Riskli ste, že to zafunguje aj na našom trhu, alebo išlo skôr o potrebu zanechať stopu o našich výnimočných ženách v povedomí verejnosti?
V knihe nie sú len Slovenky, aby sme takto neoznačili napríklad Máriu Teréziu, no aj tak všetky ženy z knihy môžeme hrdo označiť za naše. Sú späté s naším územím a zanechali v dejinách Slovenska výraznú stopu. Pri mnohých tú stopa časom zavial sneh alebo bola nejako zničená, no tie ženy si zaslúžia, aby sme o nich my aj naše deti, špeciálne možno naše dcéry, vedeli.
Super žien je veľa, no zároveň vybrať tie správne – to môže byť fuška. Podľa čoho ste ich napokon vyselektovali? Bolo z čoho vyberať?
Na začiatku som bola skeptická, koľko žien sa mi podarí dostať do výberu, či to vôbec bude na knihu. Čoskoro som pochopila, že by to bolo aj na päť kníh. Vyberala som ženy z rôznych období, ktoré sa venovali rozličným činnostiam, no všetky mali spoločné jedno – boli priekopníčky vo svojej oblasti alebo urobili nejaký výnimočný skutok.
Všetky vaše knihy spája jedno, a to je záujem o Slovensko. Prečo?
Do tohto vstupujú dve veci. Po prvé, mali by sme poznať tento náš mikrosvet, v ktorom žijeme. A po druhé, o Slovensku knihy v zahraničí nevzniknú, musia vzniknúť tu.
Práca so slovom je zároveň aj vaším koníčkom, dalo by sa povedať, že je aj životným poslaním?
Mám pocit, že ako editorka viem byť užitočná pre autorov, autorky, pre knihy, a teda pre čitateľov a čitateľky. Kým ten pocit mám, tak si pripadám byť na správnom mieste. Keď za textom začnem vidieť knihu, vtedy je mojím jediným cieľom, aby sme ju peknú a múdru dostali do čitateľských rúk.
Ak nepíšete, čo rada robíte vo voľnom čase?
Práve vo voľnom čase píšem alebo si zbieram materiál na písanie. To je môj relax. Niekto chodí na jogu, ja si robím rešerše, chodím na potulky a trávim hodiny pri počítači. Ale stíham aj voľnočasové aktivity s rodinou, chodíme na výlety, opekať, hrávame žolíka...
Ste mamou dvoch dcér – Ema má desať rokov a Aneta šesť. Aký majú vzťah ku knihám? Rady čítajú?
Anetka si každý večer vyberie zo svojej dobre zásobenej knižnice, na čo má práve náladu – raz je to príbeh, inokedy encyklopédia. Je to také „moderné čítanie“ – z témy do témy. A tak jeden večer máme debatu o Gevenduche, druhý o tom, ako sa rozmnožuje morský koník, tretí deň sa rozprávame o voľbách a ďalší zas o niečom inom. Emka má k čítaniu štandardnejší prístup, číta „naraz“ len jednu knihu. Doteraz nám ostalo aj spoločné čítanie, len sme si to vymenili a číta ona mne. Momentálne máme rozčítaný tretí príbeh Slávnej päťky.
Knihožrúti si s obľubou rátajú počet, koľko kníh prečítajú za rok, prípadne za mesiac. Sledujete tieto čísla?
Ja by som si skôr mohla počítať, koľko kníh som zase nestihla prečítať! Moje čitateľské úspechy sa počítajú na normostrany a autorské hárky.
Aké knihy sú vašou srdcovkou? Čo máte práve rozčítané?
Mojou srdcovkou sú vždy tie knihy, ktoré práve pripravujem ako editorka – takže knihy v štádiu rukopisov a korektúr. Momentálne mám rozčítaný rukopis o ohrozených rastlinách Tatier. A na nočnom stolíku mi leží Ľudskosť. Je to výborná kniha a nemôže za to, že na ňu sadá prach, vina je na mojej strane.
Máte v pláne písať aj pre dospelých čitateľov? Na čo práve pracujete?
Tajne dúfam, že moje knihy si občas prelistujú aj dospelí čitatelia a čitateľky. Ja si vždy so záujmom čítam knihy mojich dcér. Aj ďalšia téma je lokálna. Do dvoch rokov chcem navštíviť všetky naše mestá. A tak vo voľnom čase cestujem, fotím si, zapisujem, značím, študujem, užívam si atmosféru miest a mestečiek, teším sa z pekných lokalít a pamiatok... a postupne sa mi vynorí, či z toho vôbec bude kniha a aká.
