Recenzia: Hlbina
Od Kariku mám veru zopár kníh prečítaných. Hoci som ich čítala pár rokov dozadu, veľmi ma bavili a doslova som ich zhltla. Preto som mala aj pri Hlbine vysoké očakávania. A tie sa, žiaľ, splnili len čiastočne a ja som ostala trocha sklamaná.
Karika dokáže navodiť vo svojich knihách fantastickú tajomnú atmosféru. Mrazivú, napínavú, hororovú. A vy sedíte pri čítaní ako na ihlách a vystraší vás aj mucha letiaca okolo. Tento raz to bolo trocha inak. Atmosféru síce navodil priam bravúrne, ale príbeh pomerne zaostával a ja som sa nevedela poriadne začítať. Tento raz som to proste nejako necítila a neverila som mu. Vo mne to skôr vyvolalo pocity zmätku z postáv a ich správania ako nejaký strach či paranoju z príbehu. Ani hlavná postava dôstojníka štátnej bezpečnosti Gavendu, trpiaceho nočnými morami hltajúc jednu tabletku za druhou, mi nebola vôbec sympatická. Občas mu dokonca realita splývala s predstavami a spomienkami a ja som nemala ani potuchy, čo sa deje.
Toto všetko sa ešte dalo akosi opomenúť, ale druhá polovica ma fakt zaklincovala a mala som dojem, že čítam inú knihu. Rozvláčne opisy a myšlienkové pochody hlavnej postavy mi začali naozaj prekážať a musím sa priznať, že som dokonca kde tu niečo aj preskočila.
Po prečítaní som si nechala svoje dojmy aj chvíľu odležať, občas mi to pomôže získať potrebný odstup. Potom zvíťazila moja zvedavosť a pozrela som sa na recenzie. Niektorí Hlbinu vychválili, iní boli trocha rozpačití a niektorým sa dokonca nepáčila vôbec. Takže ja sa radím kamsi doprostred, hoci ma to dosť mrzí.
