Recenzia: Keira a ja

Moje srdce zaplesalo. Toto bola jedna z kníh, ktorá ma hlboko zasiahla, ktorú síce prečítate na jedno otvorenie, ale ktorú aj niekoľko dní po prečítaní nebudete vedieť dostať z hlavy a zo svojho knihomoľského srdca ani nehovorím.

Hneď na úvod napíšem, že som veľký milovník zvierat, prírody ako takej, mám doma niekoľko zachránených zvierat a momentálne aj troch psíkov. Tak ako autor upieral ako dieťa zrak k najjasnejšej hviezde na nebesiach so želaním, nech sa stane múdrejším, silnejším a odvážnejším, aby mohol zachrániť všetky zvieratá, mala a mám to rovnako aj ja. Je to naozaj neskutočné, ako ma jeho písmenka zasiahli a ako som sa v nich z časti našla.

Noel Fitzpatrick je neuroortopedický veterinárny chirurg, zakladateľ veterinárnych centier Fitzpatrick Referrals v Surrey, zároveň je hviezdou populárnej šou Supervet na Channel 4, ale hlavne človek s veľkým srdcom, ktorý zvieratá vníma ako rovnocenné bytosti.

A kto bola Keira? Bola Noelova najlepšia kamarátka, psia hviezda, ktorá mu dodávala silu a prinášala svetlo do jeho života, či už počas skúšok, na ktoré sa pripravoval, aby sa mohol stať veterinárnym špecialistom, alebo v období, keď si budoval svoju veterinárnu prax a zároveň osvetlila cestu desiatkam tisícov zvierat, čo ošetrili jeho kolegovia, ktorých na spoločnej ceste vyškolili a inšpirovali. Keira bola vo veľkej miere prepojená s celým dianim. A aj napriek tomu, že vo svojom živote povyvádzala kúsky, ktoré nahnevali, Noel jej odpustil všetko. Ten pohľad, to pozná snáď každý psíčkar, roztopí aj to najtvrdšie srdce.

"Neobávaj sa. Mám v sebe dosť lásky pre všetky zvieratá. Zvieratá moju lásku opätujú, s ľuďmi to však býva inak. Prečo? Pretože mnohé nepochopia, súdia..."

V tomto celom príbehu, ktoré je vlastne vyznaním autora k milovanej Keire, ktoré vzniklo až po jej smrti, je množstvo nádherných myšlienok, ktoré postupne vyplávavajú na povrch, medzi riadkami. Bolo to nádherne poetické, miestami boľavé, silné čítanie s dokonalými ilustráciami.

Trinásť rokov bol vďaka Keire a jej úsmevu pre autora každý deň dokonalým, nesmierne šťastným obdobím. Ich spoločné mlčanie bolo tým najkrajším rozhovorom. A ja som mu tak veľmi rozumela. Veľmi knižku odporúčam a zároveň ďakujem Panta Rhei za zážitok. Na záver by som rada poukázala na autorovu IG stránku @professornoelfitzpatrick, kde nájdete aj samotnú Keiru. Tak bolo moje čítanie ešte viac umocnené.

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Huncútky

Nasledujúci blog →

Knihožrútske tipy #1