Recenzia: Listy na desiatovom papieri
Autor: Veronika Švecová
„List znamenal čas a námahu, dôkaz, že človek myslí na druhého. Najhodnotnejší dar. V tom sa podobal domácim džemom, hoci boli nechutné, vlastnoručne pleteným ponožkám, hoci škriabali, a prvým neidentifikovateľným čmáraniciam, ktoré pyšne rozdávali deti.“
Carsten Henn nám opäť dokázal, že do malého knižného formátu vie prirodzene nahromadiť množstvo hlbokých myšlienok a zároveň aj pútavý príbeh. Po knihách Starec a more príbehov a Pekár a vôňa príbehov prichádza s novým emotívnym príbehom Listy na desiatovom papieri.
Kati sa po smrti matky rozhodne písať listy. Dokopy ich napíše 37 a každý z nich osobne prečíta adresátovi, aby sa nestalo, že jej list niekto vyhodí bez povšimnutia. Adresáti listov výrazne ovplyvnili jej život. Píše ich na desiatové papiere, ktoré jej spolu s inými nazberanými vecami zanechal otec.
„Osud je milosť. Ale v skutočnosti, žiaľ, neexistuje a my musíme žiť so svojimi chybami.“
Severin je stratený muž. Tulák, ktorý spravil chybu a tak odstúpil od svojho života a trestá sám seba. Miluje klasickú hudbu a má vrodený rytmus. A to ho dostalo na ulicu. Keď prvý raz uvidí Kati, vie, že je súčasťou jeho osudu. Ona však už dávno na osud neverí a rieši svoje vlastné bolesti a otázky, ktoré by tak rada položila matke.
„Vždy sa hovorí, že sa ľudia menia, ale ak sa pýtaš mňa, vnútri zostávajú rovnakí. Len na povrchu sa tvorí stále viac zrohovatenej kože.“
Dielo je plné emócií. Ľútosť nad premrhanými príležitosťami, ale aj ľútosť nad tým, čo sa stalo a nedá sa to zvrátiť. Smútok z tragických koncov. Kniha však prekypuje láskou. Tou pravou, nenásilnou a obyčajne neobyčajnou; láskou k veciam; no aj láskou, ktorá ňou vlastne nie je. Sú tu dvaja rodičia, ktorí spravili chybu. Jeden sa potrestá, no neuvedomí si, že trest mu mala dať obeť. Druhý rodič trestá dieťa nedostatočnou láskou a mrhaním životných príležitostí. Príbehy Kati aj Severina potrebujú množstvo odpovedí a ešte viac odpustení. Môžu žiť svoj spoločný život, aj keď nemajú vyriešené minulé trápenia?
„Láska je ako vlna, čo sa približuje k brehu strmo klesajúcemu do hlbín mora. Z diaľky je to len mierny hrbolček v modrej šírave, ale už má veľkú silu. Až na posledných metroch od brehu sa odrazu celou silou zdvihne z mora a zmocní sa človeka celou intenzitou.“
Listy na desiatovom papieri sú knihou, ku ktorej sa budete chcieť vrátiť aj po dočítaní. Je to ten príbeh, ktorý sa oplatí čítať s ceruzkou v ruke a možno vás naláka aj písať po jej okrajoch podobne, ako svoje pocity vyjadroval Severin. A možno napíšete veľa listov tak ako Kati. Isté je, že Carsten Henn vie pracovať so slovami veľmi originálne a emotívne. To znamená, že kniha vtiahne do svojich stránok ešte veľké množstvo čitateľov.
