Recenzia: Malý princ

Čo nové a zaujímavé napísať o jednej z najznámejších, najcitovanejších a predovšetkým najčítanejších kníh na celom svete? Ťažká úloha aj pre skúseného recenzenta, nie to ešte pre obyčajného fanúšika, ktorého vôňa tlačiarenskej farby, papiera a najmä zmysel obsiahnutý v písmenách, slovách, riadkoch a odsekoch schovaných pod tvrdou väzbou fascinuje od útleho detstva.

Malý princ je dielo, ktoré čítal takmer každý, určite každý už o ňom počul a v literatúre má dnes výnimočné postavenie, ktoré mu môže závidieť prakticky ktorákoľvek kniha.  

Antoine de Saint-Exupéry napísal svoju najznámejšiu knihu Malý princ počas druhej svetovej vojny, v roku 1943, počas svojho pobytu v americkom exile. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o detskú rozprávku, v skutočnosti ide o hlboko filozofické a poetické dielo, ktoré oslovuje čitateľov všetkých vekových kategórií. V tejto knihe autor jedinečným spôsobom spája fantáziu, jednoduchosť a detský pohľad na svet s vážnymi životnými otázkami a posolstvami. 

Príbeh rozpráva letec, ktorý havaruje na púšti a stretáva tajomného chlapca – Malého princa – pochádzajúceho z malej planétky B 612. Malý princ mu počas niekoľkých dní rozpráva o svojich cestách po rôznych planétach a o zvláštnych postavičkách, ktoré na nich stretol – kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár a geograf. Každá z týchto postáv predstavuje určitý aspekt ľudskej spoločnosti, často kritizovaný z pohľadu detskej nevinnosti a zdravého rozumu.

Ich príbehy sú alegóriou ľudských slabostí, márnivosti, bezduchosti a neschopnosti vnímať skutočné hodnoty života. Kľúčovou témou knihy je vzťah Malého princa k jeho ruži, ktorú opustil, aby spoznal svet. Práve tento vzťah ukazuje dôležitosť lásky, zodpovednosti a vernosti. Slávna veta „Dobre vidíme iba srdcom. To podstatné je očiam neviditeľné.“ sa stala symbolom posolstva knihy – že skutočné hodnoty sa nenachádzajú vo vonkajších veciach, ale v citoch, vzťahoch a vo vnútornej pravde.

Autor prostredníctvom jednoduchého a poetického jazyka upozorňuje na skutočnosť, že dospelí často zabúdajú na to, čo je v živote dôležité. Sú zahltení povinnosťami, peniazmi a mocou, a strácajú schopnosť vnímať krásu sveta okolo seba. Malý princ ako postava predstavuje čistotu, úprimnosť a schopnosť milovať bez podmienok. Jeho pohľad na svet je úprimný, detský a zároveň mimoriadne múdry. Práve kontrast medzi jeho postavou a postavami dospelých vytvára priestor na reflexiu – kde sme sa ako dospelí ocitli a čo sme možno stratili.

Z literárneho hľadiska je Malý princ výnimočný vďaka svojej symbolike, nadčasovosti a schopnosti pôsobiť na rôznych úrovniach. Čitateľ si môže z knihy odniesť jednoduchý príbeh o malom chlapcovi, ale aj hlboké  úvahy o láske, samote, priateľstve, smrti a zmysle života. V neposlednom rade zaujme aj ilustráciami samotného autora, ktoré dotvárajú čaro príbehu.

Malý princ nie je len knihou, ktorú prečítame a odložíme. Je to dielo, ku ktorému sa človek vracia v rôznych obdobiach života, pričom zakaždým v ňom objaví nové významy a emócie. Je to univerzálne posolstvo ľudskosti, ktoré nestarne, a preto právom patrí medzi najvýznamnejšie literárne diela 20. storočia.

Malý princ nie je len knihou pre deti, ale predovšetkým knihou pre dospelých, ktorí sa chcú znova naučiť pozerať srdcom. Je to výnimočné dielo, ktoré dokáže pohladiť dušu, rozosmiať aj rozplakať, a ktoré nás nabáda spomaliť a uvedomiť si, čo je v živote naozaj dôležité. 

10/10