Recenzia: Nevesta

Autorku Ali Hazelwood asi nemusím veľmi predstavovať, (nielen) čitatelia romantických príbehov ju už určite veľmi dobre poznajú. Predstavila sa nám svojimi príbehmi z vedeckého prostredia Hypotéza lásky, Analýza lásky a Teória lásky, ktoré boli určené primárne pre dospelých čitateľov. Tento rok v slovenčine vyšla aj jej prvá YA kniha Šach a mat, kde si svoje zasa našli hlavne mladší čitatelia. Vyzerá to tak, že Ali rada skúša nové žánre, a tak by som vám rada predstavila jej novinku, paranormálnu romancu Nevesta.

Ali je pre mňa už určitou zárukou, že pokiaľ si chcem prečítať naozaj dobrú romantiku, pri jej knihách nikdy nešľapnem vedľa. Zatiaľ ma nesklamala a všetky jej knihy som si fakt užila. Nedokážem si z nich vybrať svojho favorita, páčili sa mi na podobnej úrovni a všetky môžem len a len odporučiť. Nie je teda žiadnym prekvapením, že na Nevestu som sa veľmi tešila a púšťala som sa do nej s veľkými očakávaniami. Zároveň sa však musím priznať, že som mala i trošičku strach, predsa len, nejde o žáner, ktorý by som čítala až tak často. Ali si s tým však opäť raz veľmi dobre poradila a ja som dostala skvelý romantický príbeh, ktorý som si užila od prvej po poslednú stranu.

Misery bola super, presne takéto ženské postavy mám rada. Bola odvážna, dobrosrdečná, vtipná, vedela sa o seba postarať, mala pekne podrezaný jazyk a nebála sa postaviť ani vysokopostaveným funkcionárom. Zároveň vo svojom vnútri skrývala citlivú dušu, ktorú trápilo, že nikam nezapadá a túto jej Achilovu pätu proti nej neraz využili. Našťastie, mala aspoň svoju najlepšiu kamarátku, s ktorou boli ako sestry a v ťažkých časoch stáli pri sebe. Ich priateľstvo sa mi veľmi páčilo, bolo cítiť, že sú si naozaj blízke. Z jej brata som mala najskôr zmiešané pocity, nevedela som odhadnúť, na ktorú stranu patrí, no postupne si ma svojou povahou získal aj on.

A potom je tu Lowe, sexi alfa svorky, ktorý dokáže byť prísny i citlivý a pri ktorom niet pochýb, že by pre svoju svorku urobil prvé aj posledné. Ali proste vie písať skvelých mužských hrdinov, ktorých si nejde nezamilovať. Čím viac sme ho spoznávali, tým viac si ma omotával okolo prsta. Pri niektorých jeho prejavoch som sa roztápala a mala srdiečka v očiach. Áno, ani on nebol dokonalý a mal svoje muchy, no jeho pozitívne vlastnosti boli v prevahe. Musím spomenúť aj jeho sestričku, malú nezbedníčku, ktorá príbehu dodala dávku rozkošnosti. Všetkých mala omotaných okolo prsta a splnili by jej všetko, čo jej videli na očiach.

Romantická linka sa niesla v štýle dohodnutého manželstva, od nepriateľstva k láske, ,,zakázanej” lásky, čo je kombinácia, ktorá patrí k mojim obľúbeným. Často som sa len prihlúplo usmievala a užívala si, ako si títo dvaja hľadajú k sebe cestu, lepšie sa spoznávajú a zbližujú.

Nebol to však len príbeh o láske. Misery bola vampírka, Lowe zasa vlkolak a vzťahy medzi týmito dvoma skupinami boli už roky vyhrotené. Stačil jeden nesprávny krok a mohlo dôjsť k vojne. Mali sme tu aj určitú ,,detektívnu” zápletku, kde sme sa snažili zistiť, prečo a hlavne kam zmizla najlepšia kamarátka Misery. Všetky zložky príbehu sa pekne dopĺňali.