Recenzia: Zmluva s vodou

Zmluva s vodou

„Očami jej visí na perách, aby mu neušlo ani slovo. Jedno chodidlo sa mu takmer nepostrehnuteľne hojdá v rytme srdca. „Prečo tak málo rozprávaš, manžel môj?“ opýta sa ho po chvíli. Manžel odpovie bez slov: pomaly nadvihne a spustí obočie aj plecia. Ktovie? Amančí ním nahnevane zatrasie. Je to však ako triasť kmeňom figovníka. „Mlčím, lebo vypĺňaš miesta, kam by som mohol vložiť nejaké slovo,“ povie muž nakoniec. Amančí sa začne urazene dvíhať, ale potichu sa pritom smeje a on si ju pritiahne. Manžel sa smeje ešte zriedkavejšie, než rozpráva, či už potichu alebo nahlas, a ona má najradšej, keď stratí sebakontrolu a vybuchne do smiechu. Zovrie ju v objatí. Smejú sa spoločne.“

Táto kniha je taká prekrásna, že vám o nej musím napísať pár riadkov, aj keď ju ešte stále čítam. Kde len začať, už pri prvom pohľade vidíte, že vnútro ukrýva jedinečný príbeh. Nádherná obálka a rovnako aj oriezka sú len zlomkom krásy, ktoré na vás vo vnútri čakajú. Príbeh začínajúci na začiatku 20. storočia sa odohráva v južnej Indii a my sme svedkami príbehu a životov postáv naprieč takmer celým 20. storočím. Tieto postavy mi veľmi prirástli k srdcu. Nádherný láskavý aj dojemný príbeh je plný úžasných vôní, farieb a chutí Indie, ale aj jedinečných tradícii, kultúry a spomenutá je tu aj aj história a politicko-spoločenská situácia. Okrem toho je tu vo výraznom zastúpení aj medicínska téma a lekárstvo v Indii – chirurgia, malomocenstvo, liečba vážnych popálenín, a ďalšie lekárske úkony. Niektoré scény sú dosť explicitne napísané, ale autor (a v našom prípade skvelý preklad Marianny Bachledovej) zvolil aj v týchto častiach ako aj v celej knihe úžasný láskavý a dojemný štýl písania, ktorý som si zamilovala od prvej strany.

Tento silný príbeh rozpráva trojgeneračný životný príbeh našich hrdiniek – toho malého 12-ročného dievčatka, z ktorej sa postupne rokmi stala múdra Veľká Amančí, jej nevesty Elsie a vnučky Mariammy. Ich veľká láska k rodine, domovu, Parambilu, kde žijú je cítiť v každom riadku. Ich rodinu však už po generácie trápi tragické „prekliatie“, ktoré Veľká Amnčí pomenovala ako Stav. V každej generácii niekto zomrie na utopenie. Keďže voda tvorí aj súčasť ich domova, snažia sa rodičia svoje deti ochrániť, ale nie vždy sa to podarí a Stav si svoju obeť zoberie.

Nádherný príbeh z rôznorodej Indie odporúčam každému, kto sa chce niečo o tejto krajine dozvedieť, či už o živote miestnych ľudí, alebo o kastovom systéme, medicíne a liečiteľstve a v neposlednom rade si vychutnať úžasný čitateľský zážitok.

Tento príbeh bude vo mne ešte dlho doznievať a rada sa k mojim obľúbeným postavám po čase vrátim.

Srdečne ďakujem @pantarhei za venovanie tohto výtlačku na recenziu.

← Predchádzajúci blog

Recenzia: Atalanta

Nasledujúci blog →

Recenzia: Toto mali čítať naši rodičia