Stratení

Štrnásť rokov delí zmiznutie dvoch súrodencov. Bearov prípad sa nikdy nevyriešil, ale keď sa z letného tábora stratí Barbara, niektorí sa domnievajú, že ide o nešťastnú náhodu a prekliatie rodiny Van Laarovej, ale poniektorí poukazujú na možnú súvislosť medzi nimi. Lenže po dôkazoch niet ani stopy, ale čo keď niekto niečo videl alebo počul? Alebo sú zbytočné krivé obvinenia, pretože tábor svoje svedectvá nikdy nevydá? Alebo je pravda niekde úplne inde? Ale kde? Alebo...?

Autorka vťahuje čitateľov do príbehu od prvých stránok, ktoré sa nesú v pochmúrnom duchu. Práve tá ťaživá atmosféra sa mi páčila, pretože dodáva deju hĺbku a linky zmiznutia Beara striedané s linkou stratenej Barbary tak okrem rúška tajomstva boli zahalené aj ,,hmlou“, pri ktorej naskakujú zimomriavky. Príbeh je dostatočne zamotaný, ukrýva viaceré tajomstvá, z ktorých je hlavnou to rodinné. Postáv je v tejto knihe veľa, ale autorkino písanie ma nemotalo a mala som v nich prehľad. Počas čítania sa vynára otázka: ,,Kto klame?“. Podozrivých v rôznych smeroch je viacero, ale postupné odkrývanie zaujímavých udalostí a konaní približuje čitateľov k pravde. 

Atmosféra tejto knihy, ako som už spomenula, je ozaj pochmúrna. Umocňuje to samotné prostredie tábora a hlboký čierny les. Keď sa v ňom niekto stratí, neostáva mu nič iné, len kričať, aby ho niekto začul a prišiel mu na pomoc.

,,Keď sa stratíš, sadni si a krič.“

Aj napriek krátkym kapitolám som však nadobudla dojem, že je kniha zdĺhavá a niečo sa zbytočne opakuje. Záver je však zaujímavý, len sa mi nezdal príliš realistický. Kniha však svoj účel splnila, dokázala udržať moju pozornosť a záujem. I keď ma kvôli drobnostiam úplne neposadila na zadok, dokázala som si ju dostatočne vychutnať a spomedzi trilerov ju radím medzi to lepšie, čo som doteraz čítala. Ak máte radi tento žáner, určite si čítanie príbehu stratených súrodencov nenechajte ujsť.