Ešte to nebalím... odkazuje babička

Kniha ma v mnohom prekvapila, zo začiatku to bolo viac humorné, ku koncu viac seriózne ale v žiadnom prípade nudné. Kniha v sebe skrývala dva veľmi zaujímavé príbehy o celkom iných dobrodružstvách, pre ktoré však platilo - cesta je cieľ.
•
No a cesta bezprostrednej, odhodlanej starej dámy s občas bujnou fantáziou bola veľmi milým dobrodružstvo s usmevnými situáciami, s veľkým množstvom vína a náhodných stretnutí ale aj triezvym pohľadom na život a kúskom feminizmu. Evie sa mi veľmi pozdávala .
•
Páčilo sa mi posolstvo knihy, ktoré sa nieslo v duchu, že život treba žiť v akomkoľvek veku a nie len prežívať. Treba si užívať prítomnosť. Tu a teraz!
•
Milá oddychovka s krásnou myšlienkou

Táto humorná kniha si mi získala hneď na začiatku. Evie som spoznala ako smutnú a starú babičku v domove dôchodcov, no do konca knihy sa z nej stala krásna dáma. Na tejto ceste z Dublinu až na juh Francúzska spoznala množstvo ľudí, čo sa mi páčilo. Stretla som sa s rôznymi osobnosťami a mnohé som si obľúbila. Autorka ma dokázala preniesť do slnkom zaliatych viníc, či na pláže. Zároveň som sledovala i život Evienho syna Brandana, ktorému sa pomaly rozpadávalo manželstvo a tak spolu s Evie vytvorili kontrast. Kým ona si začala život užívať, on sa ocitol v slepej uličke. V poslednej tretine ma kniha bavila ešte viac. Veci sa pohli k lepšiemu a dobrodružstvo sa chýlilo ku koncu. Nemôžem povedať, že by dej nejako gradoval, či bol akčný, ale kniha ma napriek tomu bavila.
Evie si postupne našla svoj spôsob života a takisto naň naviedla i Brandana s jeho manželkou.