Zrkadielko

„Ľutujete, že ste sa vrátili? .” otázka ktorú dostávam od ľudí neustále. „Nie” povedala rozhodne „Čas s rodičmi je pre mňa na nezaplatenie a.....” V zrkadielku je napísané všetko, niekedy mám pocit ako keby autor písal o mojom vlastnom pohľade na svet. Mám pocit že príbehy v tento knihe sa dotknú viacerých mladých ľudí na Slovensku. Určite knihu odporúčam každému kto prežíval alebo prežíva podobnú dilemu ako autor týchto príbehov.

Kniha je písaná veľmi sviežim štýlom, z kapitoly na kapitolu sa prechádza cez ľudí, ktorí riešia rôzne problémy, ale hlavne otázku mladých ľudí, či zostať v krajine, ktorá vlastne mladým ľuďom nepomáha. Ako matku dvoch malých detí má zaujal práve pohľad na krajinu, kde by som chcela zostať. Nie som si istá, či by som to chcela aj pre ne. A o tom táto kniha je. Svieži štýl, pohľad mladých ľudí na svet, "staré problémy". Knihu odporúčam možno práve aj pre matky na zamyslenie kam sa naša spoločnosť uberá a čo čaká naše deti

V čase, kedy prieskumy hovoria o pätine až polovici maturantov, ktorí zamýšľajú odísť do zahraničia, dilema či ostať alebo odísť trápi mnohých: tých, ktorí sa rozhodnú všetko tu zanechať a skúsiť šťastie inde, aj tých, ktorí tu ostanú a musia sa rozlúčiť so svojimi kamarátmi. Ak chceme porozumieť, prečo sa to deje, nestačia nám len štatistiky, potrebujeme porozumieť aj konkrétnym pohnútkam a pocitom, ktoré jednému či druhému rozhodnutiu predchádzajú. Aj napriek útlemu rozsahu Zrkadielka sa v texte stretávame s paletou postáv, čím sa s problémami našej spoločnosti oboznamujeme z viacerých, najmä kritických perspektív. Rytmus krátkych poviedok výborne vyhovuje modernému čitateľovi, ktorý si čítanie môže rozložiť na párminútové úseky kedykoľvek počas dňa, avšak myslím, že väčšina čitateľov Zrkadielko prečíta podobne ako ja, takrečeno na jeden dúšok. Dobre zvládnuté dialógy & námety, ktoré si zaslúžia rozpracovanie na širšej ploche, dávajú nádej, že niektorej z postáv sa dostane rozsiahlejšieho spracovania, ktoré prekročí rámec skice na pár stranách. Sčítané a podčiarknuté, Zrkadielko je podnetom k premýšľaniu pre každého mladého človeka: nemusíme krajinu vnímať tak kriticky ako Kovalského postavy, aby sme si čítanie užili, nemusíme sa sami zo Slovenska pobrať, ale musíme porozumieť tým, ktorí sa na takýto podnik (podobne neľahký ako ostať doma) dajú.

Úprimne musím povedať, že kniha ma zaujala od prvej strany, pričom som ju prečítala doslova jedným dychom. Každá kapitola ma zaujala čímsi iným a môžem povedať, že sa vo mne pri knihe striedal smútok, radosť, ľútosť, ale aj hnev. Zrkadielko odporúčam nielen mladým, ktorým otvorí oči, ale aj starším ročníkom, ktorým, naopak, pomôže pochopiť, ako dnes premýšľajú tí, dovolím si tvrdiť, čo odchádzajú od rodín zo Slovenska. Za mňa určite jedna z TOP kníh, ktorou som mohla začať novú čítaciu sezónu!<br>

Ak ste sa na konci svojich tínedžerských rokov nestali ľuďmi, ktorých frustruje spoločnosť, systém, štát, politici, inštitúcie... tak ste buď ľahostajní alebo ste sa nenarodili v postkomunistickej krajine. Nieže by politické režimy či ideológie boli tým jediným dôvodom, pre ktorý stále nevieme využiť 30 rokov slobody. My si však aj pri volebných urnách, stále kolektívne vyberáme iba sľuby, strach alebo nenávisť. Vedome alebo nevedome. A potom sa v našich životoch dejú situácie ako zo Zrkadielka.<br>Jeden by možno povedal, že spoločenská frustrácia sa netýka každého. Skúsme si však položiť otázky, ktoré nám Oliver Kovalský nepriamo kladie prostredníctvom svojho Zrkadielka. Nech zdvihne ruku ten, koho starí rodičia žijú v zdraví a v blahobyte. Ten, kto na Slovensku vyštudoval školu, ktorá mu priniesla skutočné vzdelanie a nielen písmená pred meno či za meno, prípadne dobrý pocit pre rodičov. Nech hlasno zakričí ten, kto sa nebojí ochorieť. Ochorieť, lebo nedostane adekvátnu starostlivosť. Ochorieť, pretože stratí prácu. Tú mizerne platenú prácu, bez ktorej v štáte sociálnej demokracie neprežije. Oliver Kovalský nám nastavuje bolestivé Zrkadielko, na základe ktorého sa vynára otázka: Zostať alebo odísť?<br>Aj nad to slabo svietiace slovenské slnko je jasné, že autor Zrkadielka sa so svojou krajinou rozviedol a odišiel. Či navždy, to je otázne. Avšak pre tých z nás, ktorí domov stále definujeme aj miestom, ostáva jediné – skúsiť to znovu. Tí z nás, ktorí veríme na druhé šance, nebuďme otrokmi systému. K tomu nás vyzýva aj sám autor. Postavme sa sami za seba. Nebojme sa prehovoriť, povedať keď sa nám niečo nepáči a upozorniť na to, keď nám niekto ubližuje. No najmä, poďme voliť. Podpíšme rozvodové papiere so systémom, ktorý dlhodobo zlyháva. Krajine, v ktorej žijeme, však dajme ešte aspoň jednu šancu na nový nádych. <br>

Knižka je ľahučká a tak sa aj čítať Ľahko a rýchlo. I napriek tomu, že je malá,zanechala vo mne veľký dojem. Po každej kapitole, som sa na chvíľku zamyslela. Už teraz sa teším na ďalšiu knihu z tohto pera

Subor pribehov ktore ma definitely nutili zamysliet nad zopar vecami. Urcite som rozoznal niektore situacie zo zivota (nie presne alebo aspon podobne). Pre kazdeho kto si nie je isty ci to na Slovensku stoji alebo nestoji zato odporucam precitat!

Veľmi pekne napísané dielko , konkrétne vyjadrené, pútavé dialógy, žiadne zbytočné slová, myslím že veľmi pravdivo vystihnuté veci ktoré tu na Slovensku vidíme ale o nich nehovoríme...a tu sú priamo vyjadrené, Prečítala som Zrkadielko na jeden dych. Určite odporúčam.

„Veď aj ja to tu mám rád. Len tu neviem žiť.” Jeden z citátov v knihe, ktorý veľmi dobre sumarizuje jej podstatu. Príbeh skupiny známych-neznámych, ktorých životy sa pretínajú takpovediac za behu, a ktorých spája hľadanie odpovedí na rovnaké otázky. Prečo sa oplatí zostať doma? Prečo neodísť do zahraničia? Je naozaj vždy tráva zelenšia na druhej strane plota? Zrkadielko nie je ľahké a pre niektorých možno ani príjemné čítanie, ale je pútavé a miestami zarezáva do tuhého. Knihu neodložíte, kým ju nedokončíte.