Jozef Banáš

Píše sa rok 1968. Hlavný hrdina, 22-ročný študent Jozef, sa v júli zaľúbi v Kyjeve do Ukrajinky Alexandry a v auguste sa vo Vysokých Tatrách zoznámi s nemeckým študentom Thomasom, ktorý sa v osudnú noc z 20. na 21. augusta vracia späť do Nemecka. V tú istú noc prichádza do Československa cez východnú hranicu Alexandra ako príslušníčka sovietskej okupačnej armády. Z lásky k Jozefovi chce dobrovoľne pomôcť Čechom a Slovákom v boji s údajnou kontrarevolúciou. Okupácia preruší priateľstvo a lásku mladých ľudí, no spôsob, akým sa v nasledujúcich tridsiatich siedmich rokoch prepletú osudy hlavných protagonistov, vyráža dych. Román Zóna nadšenia získal v čitateľskej ankete Knižnej revue ocenenie Kniha roka 2008 a s nemeckým prekladom (Jubelzone, 2012) sa stal autor finalistom nemeckej literárnej Ceny Johanna Gottfrieda Seumeho. Okrem nemčiny román preložili do češtiny a poľštiny, pripravuje sa preklad do ukrajinčiny a hindčiny. Pre veľký čitateľský úspech vychádza na Slovensku v druhom, upravenom vydaní.

"Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke. Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha Lepší ako včera, vyšla však v neveľkom náklade. Rozhodol som sa preto znovu vydať najlepšie zo starších poviedok a doplniť ich novými, ktoré som napísal v posledných rokoch. Väčšinu príbehov som zažil alebo mi ich prerozprávali. Ten, ktorý mi rozprávala moja dcéra Adela, som si netrúfol napísať. Bol príliš smutný. Odohrával sa na detskej onkológii, kde sa strieborná niť spájajúca dvanásťročnú Adelku so životom postupne stenčovala. Dievčatko bolo skvelou tanečníčkou, a keby nie zákernej choroby, nepochybne by z nej vyrástla tanečná jednotka. Sily jej ubúdali, svoju obľúbenú reláciu Let´s Dance sledovala z nemocničného lôžka. Moderátorka tohto programu, tiež Adela, chodievala pravidelne na detskú onkológiu podeliť sa s deťmi o radosť i nádej. Snom chorého dievčatka bolo mať aspoň raz na sebe také krásne šaty, aké pre moderátorku navrhoval známy módny návrhár. Adela teda poprosila Ferka Mikloška a ten navrhol malej Adelke najkrajší model, aký dovtedy vyšiel z jeho dielne. „Vyzeráš ako anjel,“ povedal Ferko, keď hľadel na vychudnutú postavičku v nádhernej róbe. „Ujo, môžem si ich nechať dozajtra?“ poprosilo dievčatko. „Príde ma pozrieť mama, rada by som sa jej v nich ukázala.“ Keď ráno mama pricestovala, Adelka meravo, ticho ležala. Zaspala vo svojich vysnívaných šatách naveky. Rád by som jej túto knihu venoval. Aj tej druhej Adelke. Za jej srdiečko otvorené chorým, starým, biednym... ba aj bezmocným zvieratkám. " Jozef Banáš 2012

Kód 9 vyvolá diskusiu Banáš posiela svojho hrdinu Michala na cestu za hľadaním rovnováhy medzi mužom a ženou po atraktívnych destináciách – od staročínskeho Sianu cez Tibet, Nepál, Indiu až po Vatikán, aby nakoniec zistil, že tou najatraktívnejšou je jeho vnútro. Hľadá a nachádza – seba samého. Na ceste plnej napätia a krajných situácií pochopí, že láska a viera nie sú slová, ale činy. Vďaka tomu je schopný prijať bremeno zodpovednosti. Dobrodružstvo, ktoré zažijeme, neprináša len atmosféru exotiky, ale vedie do hĺbky človečenstva a jeho principiálnej komplementarity, teda mužského a ženského spôsobu ľudského bytia. Kód 9 je príbeh aj o hľadaní a objavovaní dôstojnosti a poslania ženy. Kniha, ktorú otvárate nie je skladba žalospevov, ani obviňujúci spis. Každá doba a každá kultúra má na svedomí hriechy, ktorými sa previňuje voči žene. Rovnako aj autorov pohľad na Ježiša a Cirkev je neortodoxný, jeho Ježiš nie je dogmatický, je symptómom vnútorných procesov hľadania, ktorým sa nevyhne žiadna generácia, žiaden jednotlivec. Doba, ktorú žijeme si priam vyžaduje veľký príbeh. Do takého nás autor vťahuje a využíva to, čo je dnes chytľavé – silnú dávku mysticizmu. Ďakujem Jozefovi Banášovi, že svojim príbehom nás – mužov odhaľuje a približuje samých sebe. Kód 9 nepochybne vyvolá diskusiu Rastislav Dvorový, katolícky kňaz, Tiberias, Izrael

V románe Zastavte Dubčeka! podáva autor nielen ucelený obraz o spoločensko-politickej situácii v rokoch, keď sa myšlienky socializmu ujímali i reformovali, ale spájaním zaujímavých faktov zo súkromného života Dubčekovcov vytvára aj pôsobivý ľudský portrét najznámejšieho česko-slovenského politika moderných dejín.

Idiot je podľa predstáv väčšiny ľudí človek s mentálnou retardáciou najvyššieho stupňa, hraničiacou s imbecilitou. Idio však v starej gréčtine značí prvú časť zložených slov s významom odlišný, zvláštny. Idióm je zvláštny, svojrázny gramatický zvrat a pojmom idiot sa označuje zvláštna, odlišná osoba. Idiot bol v starom Grécku zvláštny človek, ktorý sa odlišoval od väčšiny svojou oddanosťou cnostiam a morálke. Preto šiel do politiky. V časoch Perikla človek bez morálky politikom byť nemohol. A ak sa ukázalo, že predsa len bol nemorálny, stihol ho trest vyhnanstva, neraz aj smrti.

Nachádza sa hrob Ježiša Krista skutočne v Izraeli? Mohol Ježiš pôsobiť v Indii a v Kašmíre? Autor vo svojom novom románe opäť rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev. Prostredníctvom príbehu hlavných hrdinov Mariky a Michala odkrýva silu viery a zároveň prináša množstvo faktov a fotografií dokazujúcich pôsobenie Židov, kresťanov a pravdepodobne aj Ježiša Krista v krajinách, ktoré dnes vnímame výlučne cez prizmu orientálnych náboženstiev. Čo ak bolo všetko inak?

"Neuveriteľná sonda do dutín Slovákov. S knihou Dementi sa budete smiať v práci, v aute, v ústavoch nápravných i pamätí. Malo by sa na ňu prisahať na súdoch a spievať z nej v kostoloch. Odporúčam náklad 5 538 036 kusov, aby sa nikto nevyhováral, že ju nemá." Janko Kulich, textár a pesničkár "Za najvtipnejšiu Banášovu knihu som doteraz považoval Idiotov v politike. Táto iskrivá demotivačná správa však Idiotov prekonala. Na ,Dementoch? som sa nasmial do popuku. Autor v nich okrem Slovenska stihol rozstrieľať na franforce USA a zidealizovať si Rusov. V jeho veku!" Daniel Forgács, novinár

Príbeh Kódu 7 sa odohráva v himalájskom kráľovstve Bhután - krajine, ktorá má ako jediná na svete oficiálnu štátnu doktrínu hrubé domáce šťastie a nie hrubý domáci produkt. Autor na základe osobnej skúsenosti prichádza k poznaniu, že je to azda jediná krajina, v ktorej ryba od hlavy nesmrdí, ale naopak - vonia. Známi hrdinovia z románov Kód 1 a Kód 9 Michal a bohyňa Kumari spoločne s reálnymi postavami, akými sú dalajláma alebo bhutánsky kráľ, nekompromisne odolávajú silám zla. Vyvracajú mýtus našej civilizácie o prospešnosti "boha neustáleho rastu". Autor odvážne tvrdí, že tento boh vyhovuje najmä nenásytným bankám, mediálnym manipulátorom a mocichtivým politikom. "Toto nie je iba román! Jozef Banáš pozná tajomstvo, ako umne vkladať do svojich diel oveľa viac, než "len" výnimočný príbeh. Už svojimi knihami Kód 9 a Kód 1, ktorých kľúčovou témou je rovnováha, ukázal, že je majstrom v oblasti motivačných románov. Som rád, že na Slovensku máme autora, ktorý dokáže na pozadí strhujúceho deja urobiť ešte niečo navyše: zmeniť váš pohľad na život. Ak budete túto knihu čítať nielen očami, ale najmä srdcom, budete na jej konci lepší, ako ste boli na začiatku." Peter Sasín, motivačný a transformačný tréner

V knižnom dialogu Slovensko - české hovory sa pretavují do reálneho hlasy ľudu, ktorými sú v tomto prípadě na slovenské straně Jozef Banáš a na české Irena Fuchsová. Sú to hlasy pohostinstva a v pretlaku hlasov kaviarne je prepotrebné, aby hlas ľudí, ktorí majú vzťah k svojmu národu, k svojej kultúre a k svojmu jazyku znel čo najčastejšie. Táto knižka by mohla byť začiatkom česko – slovenského dialógu o veciach a témach, ktoré spájajú ľudí pravdu hľadajúcich. Kniha splní svoj úkol ak sa ňou podarí trochu otvoriť oči aj majiteľom pravdy. Stačí k tomu len trochu občianskej statočnosti, ktorou sa obaja autori nepochybne vyznačujú.

Maga a szerző regényének A barátság és a szerelem drámai története (1968 - 2008) alcímet adta. Ehhez a jellemzéséhez hű is maradt, amiről az olvasó már az első fejezetekben meggyőződhet. A könyv főiskolás főhőse Jozef Baláž megismerkedik Kijevben egy fiatal ukrán lánnyal, Alexandra Grycenkovával, vagyis Szásával, és forró szerelmi kapcsolat szövődik kettejük közt, majd később a nyugatnémet Thomas Ankermannal, akivel szoros barátságot kötnek. Azonban mindkét őszinte emberi kapcsolatra rányomják fekete bélyegüket az 1968-as csehszlovákiai események zord és kegyetlen következményei. A szerelmesen naiv Szása beáll a Szovjet Hadsereg soraiba, hogy jöhessen Csehszlovákiába "segíteni legyőzni az ellenforradalmárokat," és így mentse meg szerelmét. Amikor ráébred a "nagyhatalmak" csalására és tévedésére, hazakéri magát Ukrajnába, ahol "árulásáért" súlyos következményekkel kell szembenéznie. Az új jó barát Thomas viszont azon az éjszakán távozik Csehszlovákiából, amikor a Varsói Szerződés katonái átlépik a csehszlovák határt, és hosszú évekre izolálják az országot, egészen a csehszlovák bársonyos forradalom győzelméig és a berlini fal leomlásáig, melyet mint szemtanú átélt a helyszínen. Ez alatt a húsz év alatt, majd a további években - már demokratikus körülmények közt - sok-sok megpróbáltatáson kell hőseinknek átesniük. Beletörődni a hosszú évekre megzavart szerelmi és baráti kapcsolatok megszakításába, átélni a békés élet egyik legnagyobb tragédiáját - a csernobili eseményeket és azok sokévi következményeit, megszokni az új munkahelyeket, más politikai nézeteket, vívódásokat, hogy harminchét év után újra találkozhassanak. Banáš regényében van minden, amit az élet magával hozhat. Újabb szerelmi kapcsolatok, öröm is, bánat is, tragédia, emberi gyengeség, irigység, a legnagyobb szovjet politikusok primitivizmusa, aljassága, csalás, van vereség, de győzelem is. Banáš regényeiről a szlovák és a külföldi olvasók többsége is nagy elismeréssel nyilatkozik.

Milé čitateľky, milí čitatelia, po úspechu kníh Kód 9, Kód 1 a Kód 7 sa vám do rúk dostáva ich súborné ilustrované vydanie. Vďaka fotografiám, mapám, poznámkam, komentárom a vysvetlivkám sa môžete stať účastníkmi autorovho putovania a nahliadnuť do krajín, kde sa príbehy Kódov zrodili. Navštívite atraktívne prostredie Číny, Tibetu, Nepálu, Indie, Kašmíru, Vatikánu, Bhutánu, Sikkimu, Jeruzalema či Betlehema. Jozef Banáš prináša v Kódoch svoju životnú filozofiu, že všetko sa riadi zákonom rovnováhy. Rovnováhu medzi mužom a ženou hľadá v Kóde 9, medzi duchom a hmotou v Kóde 1 a medzi dobrom a zlom v Kóde 7. Kód 9 je však predovšetkým o tom, ako milovať, Kód 1 o tom, ako byť dobrým človekom, a Kód 7 o tom, ako byť šťastným. Autor verí, že popri dobrodružstve budú jeho texty aj motivačným čítaním, ktoré zmení váš pohľad na život.

Občas sa ma kdekto pýta, prečo píšem. Raz odpoviem vážne: Preto, aby som zanechal stopu budúcim generáciám. Inokedy trocha zažartujem: Preto, lebo ma nikto nepočúva. Časom mi však došlo, že písanie je pre mňa prácou na zveľaďovaní samého seba. Tak ako by malo byť vyučovanie prácou na zveľaďovaní učiteľky, liečenie prácou na zveľaďovaní lekára, rýľovanie prácou na zveľaďovaní záhradníka. Až potom príde na rad čitateľ, žiak, pacient, konzument plodov záhradníkovej práce. Možno to znie nadnesene, ale je to tak. No kým som si to neuvedomil, nevedel som, že píšem pre radosť. Teraz to však viem. Lebo podľa státisícov čitateliek a čitateľov mojich kníh sa moja radosť z písania prenáša aj na nich. Po tých tisíckach prečítaných strán máme spolu priam rodinný vzťah. Preto si trúfam ponúknuť návod, ako prežiť medzi ľuďmi. Sú to moje skúsenosti, úvahy, prehry, výhry, pády i vzlety, aj keď viem, že skúsenosť je neprenosná. Niektoré z nich ste už možno čítali, viem, i ja som čítal Senecu, Tolstého či Peteraja a čítam ich stále znova. Pravdu si treba pripomínať, vracať sa k nej, žiť ju. Aby nám nezovšednela ako reklama. Ak máte pocit, že píšem pravdu, mám dôvod na radosť. No aj keď si to nemyslíte, budem si vážiť váš postoj. Ako by som si mohol nevážiť napríklad postoj švajčiarskeho gazdu, ktorý pred vojakmi sfanatizovanými vojnovým nepriateľstvom zachránil život svojmu oslíkovi legendárnym výrokom „Somár je Švajčiar!“ Bodaj by sme všetci takto príkladne zachraňovali svoje somáre. Je pre mňa cťou, že vytvoriť túto knihu sa so mnou podujal spisovateľ, výtvarník, filmár, animátor, ilustrátor a skvelý chlapík Ivan Popovič. A pridal sa k nemu i jeho nemenej skvelý syn Dávid. Kresby sú také výstižné, až mám pocit, že neilustrujú môj text, ale ja komentujem Ivanove obrázky. Takže ak sa vám náhodou nebude chcieť čítať, stačí si poriadne pozrieť skvostné kresby. Ivan a Dávid, patrí vám moja veľká vďaka. autor

Po takmer sto rokoch vychádza komplexný román o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Jozef Banáš sa v obsažnom diele pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou. Stál za jeho smrťou Beneš? Bol Štefánik slobodomurár? Kto v skutočnosti vyhlásil Česko-Slovenskú republiku? Bol viac čechoslovakistom alebo Slovákom? Čím imponoval ženám a prečo sa neoženil? V knihe Prebijem sa! Štefánik sa dozviete aj to, aký svetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Prečítate si, o čom hovoril s Tolstým a prečo necestoval Titanicom, hoci to bolo v pláne, dozviete sa o stratenom zlatom poklade ruského cára aj o tom, prečo nemecké tajné služby financovali ruských boľševikov. Milan Rastislav Štefánik dokázal nepredstaviteľné. Chlapec zo zabudnutých kopaníc Horného Uhorska sa presadil priamo v Paríži – centre vtedajšieho sveta. Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti. Čím sa motivoval a kde čerpal železnú vôľu siahať vždy až na dno síl? Aj o tom je beletrizovaný príbeh najvýznamnejšieho muža slovenského národa.

Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. „Európa na prelome storočia: Mierové zvony ohlasovali nové, posledné storočie druhého tisícročia...“ Tak znie začiatok nespravodlivo zabudnutej práce, ktorá sa nespomína v žiadnej významnej biografii. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na zohľadnenie úlohy Rakúsko-Uhorska. Tento spis vyšiel pod názvom Nedeliteľné a nerozlučiteľné a dokumentoval bratstvo v zbrani medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. Stefan Zweig vtedy patril k Literárnej skupine, ktorá počas prvej svetovej vojny pracovala vo vojenskom ústave. Pričinil sa o to Zweigov chatrný zdravotný stav, ale zaiste aj samotná predstava, že by sa ako presvedčený pacifista a humanista chopil zbrane. Ešte donedávna vyzýval ľudí, aby „učili mládež nenávidieť nenávisť“, teraz sa púšťal do militaristického textu. Stefan Zweig nás v eseji Pred búrkou, ktorá sa na verejnosť dostáva po viac ako storočí, sprevádza obdobím rakúsko-uhorskej monarchie, ponúka pohľad do viacerých európskych dynastií a osvetľuje, ako sa vojna stávala každým dňom nevyhnutnou. Je to brilantná kniha neoceniteľnej hodnoty a predovšetkým varovný prst pre dnešnú Európu, v mnohom až zarážajúco podobnú tej predvojnovej. Z nemeckého originálu Vor dem Sturm (EDITION ROESNER 2018, Krems an der Donau) preložil Jozef Banáš.

Prečo si, dočerta, myslíš, že svet zmení ten, kto nevie zmeniť seba? Jozef Banáš opäť prekvapil. Svojimi knihami provokuje, podpichuje, podnecuje. Ale Velestúr je čosi celkom iné, ako sme boli uňho zvyknutí. Mimoriadne silný príbeh o tom, že skutočný zmysel života sa oplatí hľadať. Hrdina príbehu Muž žije naplno a stále si čosi dokazuje. Divokými jazdami autom, extrémnym thajským boxom, pouličnými bitkami či provokatívnym vystupovaním na verejnosti. Je známym spevákom a piesňami chce ľuďom otvárať oči, zlepšovať svet. Nechce, aby sme len poskakovali, ale aby sme vyskakovali – pokiaľ možno až k hviezdam. Sám však uviazne v sebaklame, opakovanom ospravedlňovaní a povrchnosti. V rozhovoroch so záhadným Liečiteľom objavuje kúsky svojho ja, hľadá správnu cestu, no zakaždým sa potkne a padne ešte hlbšie. Vždy sa však zdvihne a symbolicky stúpa na bájny vrch Velestúr v Kremnických vrchoch. Tak ako tam kedysi pred stopäťdesiatimi rokmi hľadal kremnický archivár Križko tajomný runový nápis vykresaný do skaly. Nápis, v ktorom je ukrytá pravda, a ak ju človek odhalí, bude odmenený. Veľkou oporou Mužovi je jeho Žena, hoci nie vždy je k nej láskavý a férový. Napokon však zisťuje, že zmyslom života je žiť pre iných. Pretože šťastní sme len vtedy, keď dávame. Keď porazíme vlastné ego. Román Velestúr je pútavý príbeh plný inšpirácie. Nekĺže po povrchu a núti zamýšľať sa. A možno aj vďaka nemu vystúpite na svoj vlastný Velestúr. Milan Buno, literárny publicista

Keď tvoj strach navždy spočinie v zemi, budeš tancovať s bohmi. Úspešný podnikateľ Martin Vodnár dosiahol azda všetko, o čom sníval: majetok, úspech, obdiv okolia. Napriek tomu nie je šťastný. Rodina sa mu rozpadá, nenašiel cestu ani k manželke a svojim dvom deťom, stráca zmysel života. Má nepokojné sny, stále niečo hľadá, do jeho dní a nocí vstúpil strach. Uvedomil si, že sa zaradil do zničujúceho kolobehu súťaže, z ktorého sa vytratilo šťastie. Po oslave narodenín v New Yorku sa zatúla k múzeu ruského maliara Nikolaja Rericha. Stretne tam altajského šamana Četa Čelpana a rozhovor s ním ho inšpiruje podstúpiť strastiplnú cestu za prerodom. Rozhodne sa prežiť svoju smrť a letí do ďalekého Altaja, štyrikrát rozsiahlejšieho ako Alpy. Altaj je najväčšou nekropolou na svete, má viac ako štyridsaťtisíc mohýl. Aj preto je tým pravým miestom na "sokratovské" debaty medzi Martinom a Četom, bývalým vysokoškolským profesorom. Nerozprávajú sa však o smrti fyzickej, ale o smrti pýchy, ega, žiadostivosti a najmä strachu. Slobodní budeme iba vtedy, keď sa ho zbavíme. Po Tibete a Nepále (Kód 9), Kašmíre (Kód 1) a Bhutáne (Kód 7) Jozef Banáš odkrýva tajomstvá Altaja a ruského mystika Nikolaja Rericha.