Najnovšie - Slovenská beletria strana 72 z 161
zobraziť:
Tri smrtky sa plavia
Karola sa ako osemročná ocitla v novej rodine. Má nevlastného brata, mamu, otca aj deda. Brat Oskar je astrálny cestovateľ, otec Ján pripomína Gándhího a v susedstve žijú čudesní neoliberáli. Karolina najlepšia priateľka je Karolova mama a Karol je zas najlepší kamarát brata Oskara. To je ľahké, to pochopíte rýchlo. Zložité sú len úvahy o tom, či treba nastavovať druhú tvár.
Vanda Rozenbergová napísala knihu, ktorá okamžite vtiahne do deja a bez varovania omráči úvodnou sekvenciou. Potom sa tempo spomalí a hrdinovia zvláčnejú. Nie však natoľko, aby sme sa nezamýšľali nad tým, čo sa ukrýva za veľkolepými fasádami a čo za hrdzavými plotmi.
Karola si zo starého domova priniesla bolestivé zážitky, s ktorými je vyrovnaná – ale možno aj nie. Má tridsaťdva rokov a inštinkty, aké máme všetci. Po tragédiách, ktoré sa jej zdanlivo nedotknú, prechádza katarziou. A to očistenie nie je bez obetí. Naopak.
dostupné aj ako:
Malvína
Malvína sa drží hesla: kto sa bojí, nech nechodí do lesa. A tak ani okom nemrkne, keď sa jej život obráti naruby. Pretože chápe, že v takýchto životných situáciách nemá cenu plávať proti prúdu. Niekedy je výhodnejšie sa ním nechať unášať.
Malvína je žena, ktorá na úsvite zaťahuje žalúzie, aby mohla ďalej spať. Je to žena, ktorá presviedča iných o opaku, len preto, aby sa s nimi mohla pohádať. Na raňajky si dá dva maslové croissanty, ale kávu osladí len umelým sladidlom. Táto žena ľavou zadnou zvládne otvoriť fľašu vína, ale dvere na aute si necháva otvárať zásadne mužmi. V obývačke má poriadok, ale v hlave občas neskutočný „chaos“.
Malvína o mužovi svojho života:
„Nebolo to len o tom, ako vyzeral. Bolo to aj o tom, ako sa tváril, smial, o tom, ako vyzeral, keď premýšľal, o jeho názoroch, uvažovaní a myšlienkach, o jeho zmysle pre humor... A toto všetko dokopy tvorilo pre mňa celok, ktorému som jednoducho nedokázala odolať.“
dostupné aj ako:
NOCturná
Jana Bodnárová sa stala prvou nositeľkou ceny Literárnej akadémie za rok 2016, za knihu Náhrdelník / Obojok.
Posledná próza Jany Bodnárovej Náhrdelník/Obojok zaznamenala značný čitateľský záujem (dva roky po vydaní sa dočkala druhého vydania) i pozornosť odbornej verejnosti – tá vyústila do ceny Literárnej akadémie za rok 2016, čím sa J. Bodnárová stala prvou nositeľkou tejto ceny.
Po úspešnej a čitateľsky príťažlivej próze so silným príbehom sa Bodnárová vracia k experimentálnejšiemu písaniu sériou krátkych fragmentov, vzťahujúcich sa k noci. Z jazykovo i obsahovo minimalistických textov vyznieva jemný melancholizmus, skúmanie samoty aj staroby i smrti...
dostupné aj ako:
Bosí sme prišli na svet
Vincent Borovský je v podstate šťastný človek. Až do chvíle, keď si začne klásť otázku: Načo? Okolnosti ho zavedú k jazeru - k tajomnému mužovi s člnom Teodorovi Káronovi, ktorý ho svojím zvláštnym zmyslom pre humor a životnou múdrosťou naučí dívať sa na život inak. Svojský Teodor preváža ľudí cez jazero zadarmo, ale s podmienkou, že do jeho člna musia vstúpiť naboso. Vincent stretne v údolí, kde každý každého pozná, Bereniku, ženu s čistou dušou, a nájde odpoveď na svoju otázku.
Bosí a čistí prichádzame na svet. Naboso sa aj vystupuje z člna Teodora Károna a navyše s poznaním, že život je dar.
dostupné aj ako:
V dobrém i zlém
Kde je ta pomyslná hranice, kdy se z lásky stává závislost a ze závislosti nikdy nekončící bolest? Jak se má člověk vyrovnat s těžkými životními ranami, když nemá nikoho, kdo ho silně obejme a řekne: „Zvládneme to – jsem s tebou“?
Pro většinu z nás je jedinou jistotou rodina. Rodina jako přístav, kam se můžeme vrátit. Vždy by měl někdo pro někoho existovat. Láska pro lásku i žal pro žal. Ale co když nic takového na světě není?
Na sklade 1Ks
12,46 €
3x Peter Krištúfek
Prvé tri prozaické knihy predčasne zosnulého spisovateľa a filmára Petra Krištúfka vychádzajú v reedícii. Za debutovú zbierku poviedok Nepresné miesto autor získal Prémiu Ivana Kraska. Doslov ku knihe napísali Pavol Rankov a Dado Nagy. Dizajn a vizuálny koncept Palo Bálik.
Poviedky Petra Krištúfka sú ako rébusy, ktoré si aj po opakovanom prečítaní uchovávajú vnútornú tajomnosť a nepreniknuteľnosť. Nie sú totiž vystavané len na prekvapivej pointe, ale ich fantazijná podivnosť si podmaňuje čitateľa už od prvej vety či najneskôr prvého odseku.
Peter Krištúfek patril bezpochyby medzi najtalentovanejších autorov, ktorí vstupovali do slovenskej literatúry v rokoch na prelome milénií. Už o jeho prvej zbierke poviedok Nepresné miesto sotva môžeme hovoriť ako o texte debutanta, niet v nej totiž ani stopy po nevyváženosti či vajataní začínajúceho autora. Práve naopak, Nepresné miesto sa vyznačuje veľmi presnými a vycibrenými poviedkovými naráciami.
V priebehu sedemnástich rokov mu vyšlo trinásť kníh. A popritom pracoval pre rozhlas, pravidelne písal do novín, nakrúcal hrané filmy, dokumenty i televízne publicistické cykly.
Pavol Rankov
Momentky bez objektívu
Dvadsiate storočie bolo bohaté na historické udalosti či až zlomy. Ale aj vtedy sa deti hrali, chodili do školy, aj vtedy pri nedostatku liekov lekári museli liečiť svojich pacientov. V povojnových rokoch boli problémy so zásobovaním ale aj vtedy sa živnostníci snažili svoje živnosti zveľadiť, aby zakrátko o ne prišli. Vojna zanechala nie len smútok ale aj traumatizujúce spomienky. Prišli roky kolektivizácie poľnohospodárstva následne pokusu o demokratizáciu, ktorá vyústila do normalizácie. Aj vtedy mladí ľudia študovali, či slúžili vojenskú službu a následne hľadali svoje uplatnenie ale aj svoje osobnostné postoje. Preto autor ponúka skutočné drobné príbehy ktorých bol svedkom či niektoré pri svojej práci vypočul.
Možno práve preto si môžu nájsť čitateľa...
Muži z celého sveta
Čo by to bol za život ženy, keby nemala okolo seba kamarátky, ktorým sa môže so všetkým zdôveriť? Laura, hlavná hrdinka príbehu, rada cestuje, spoznáva mužov a o všetkom sa delí so svojimi "spriaznenými dušami". Ohovárajú mužov, plačú kvôli nim, potom ich milujú, rozmýšľajú o živote ako ďalej a pripravujú sa na budúcnosť.
Tento príbeh je plný zážitkov, ktoré sú vtipné, smutné a niekedy až divné. Odohrávajú sa na rôznych miestach sveta, ako je napríklad Thajsko, Bulharsko a mnoho ďalších miest. Ale kvôli láske nemusíme precestovať celý svet. Niekedy ju máme priamo pod nosom a my ju nevidíme. Alebo ona nás?
Zvláštny to svet, celý život flirtujeme, spoznávame, učíme sa ako na mužov. A keď príde ten pravý (podľa nás), tak to nejde. A my sme zaseknuté, neveríme, robíme chyby ako na začiatku. Zamotávame sa do vlastnej siete, a keď už nevieme ako ďalej, musia nám pomôcť naše spriaznení duše, ktoré to s nami ťahali od začiatku.
Na sklade 1Ks
10,00 €
Náhrdelník Obojok
Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.
dostupné aj ako:
Premiérova milá
Cieľavedomá a pekná dievčina sa rozhodne zariadiť si život podľa svojich predstáv. Ide si za svojím cieľom a zvládne veľa nepríjemných situácií, zvlášť vo svete, kde rozhodujú muži, bažiaci po dievčenskej mladosti. Taká bola aj Monika z neveľkého mesta. Zo súťaže krásy postupovala po spoločenskom rebríčku hore. K nebesiam ju posúvali samí vplyvní muži. Od podnikateľov cez mafiánov... Až sa napokon ocitla v pracovni samotného premiéra krajiny.
dostupné aj ako:
Upratovanie v lunaparku
V tretej knihe Lojza Marsinu o putovaní Daniela v krajine reality a snov (Vydavateľstvo Verbis, 2017) dominuje najmä prostredie lyrického poetizmu s predznačením sentimentálnych spomienok na upratovanie lunaparku so všetkými jeho neodolateľnými cirkusovo-jarmočnými či kolotočovými rekvizitami ako z obdobia nezvalovského poetizmu a surrealizmu. Pritom je významná aj „vyprávačská“ rovina stretnutí Daniela s jeho dvoma priateľmi: Jánom Krstiteľom, prichádzajúcim z úsvitu Nového zákona, ktorý je v našom svete prekrstený na širokospektrálneho Jána Synestetika a druhým, tak trochu didaktickým permoníkom Justínom, heroldom z ťažobného prostredia, komentujúcim históriu nášho i celosvetového baníckeho remesla. No napokon absolútnou devízou textu sú opäť originálne, nenapodobiteľné, jedinečne šťavnaté, povznášajúce i provokujúce metafory, vyvierajúce z ponornej rieky Marsinovho posolstva so skrytým villonovským vzdorom. Autor bilancuje, upratuje, ale i spracúva... Akoby sa lúčil s hrdinom „triptychu, ktorý sa postupne stáva neviditeľným, pričom jeho telo nestráca hmotnosť... Ostáva len „plávajúca pieseň“ Danielovho mikrosveta, ako večná, nekonečná melódia s nespočetnými motívmi ľudských osudov a harmóniou divov i utajených krás Zeme, ospevujúca život celej planéty...
Na sklade 1Ks
8,90 €
Skrotení na neurčito
Oboch hlavných hrdinov - Kuzmu i Kriváňa - výrazne poznačila ich minulosť, zmeny v spoločnosti a vyrovnávanie sa s novou realitou. Nimi, popri ďalších postavách, ponúka autor priestor na autodiskusiu či sebareflexiu každému, kto tie časy prežil a zároveň poskytuje poznanie o nedávnej minulosti všetkým, ktorí ju nežili.
S pokojom v duši
3. diel série (Ne)verná
Silný príbeh jednej ženy v sebe ukrýva množstvo krásnych myšlienok a poznaní, ktoré ak by prišli do jej života skôr, nemuselo by sa stať... Hoci, niekedy je dobré, ak sa nám v živote dejú aj zlé veci. Dušana je toho dôkazom. Vďaka nim totiž prídeme na to, kým skutočne sme a čo k životu nutne (ne)potrebujeme.
“Pobláznená myseľ nie je pripravená na lásku. Všetky tie prebdené noci, nechuť jesť, trasúce sa kolená a blažený výraz na tvári sú len predzvesťou veľkého sklamania. Čo rýchlo začína, rýchlo sa aj končí. Zmizne to z našich životov preč tak, ako to aj prišlo. Pravá láska je sprevádzaná rozvahou, miernou neistotou a pokojom. Ten je najdôležitejším ukazovateľom. Čo už na začiatku nie je pokojné, skončí sa búrkou. Na pravej láske treba pracovať, nepríde sama, nezačne rásť bez toho, aby sme ju polievali. Je to dlhý a náročný proces, ktorý sa nikdy nekončí. Tak ako láska samotná. Ani tá nemá koniec.”
Kolovrat
Kolovrat je výpoveďou človeka o živote, o jeho osobnom vnútornom prežívaní životných situácií, ktoré sa môžu javiť ako banálne, on ich však vníma ako hraničné, prelomové a vo svojej symbolike prezrádzajúce úlomky poznania o svete. A môžu to byť iba úlomky poznania, pretože svet neprezrádza človeku svoje tajomstvá priamo, iba mu čosi našepkáva, prehovárajúc sa mu v tajomnom jazyku náznakov a vnuknutí. Vôbec nezáleží na konkrétnych okolnostiach konkrétnej situácie zažívanej človekom..., každá z nich je (iba) ďalšou fázou prechodu etapami odvekého cyklu, v ktorých sa čosi mení a zároveň zostáva rovnaké.
Rozprávač Kolovratu vypovedá o živote ako o ceste, na ktorú je človek predurčený, odsúdený, vyvrhnutý, sám a úplne sám sa s ňou musí vyrovnávať a nachádzať jej zmysel. Ak sa mu to aspoň trochu podarí, potom sa pravdepodobne priblíži k pochopeniu zmyslu existencie. Na margo knihy spisovateľka a publicistka Mária Bátorová napísala: „Túto prózu čítame ako keď sa smädný dostane k čírej chladnej vode, nevie sa odtrhnúť, musí do sýtosti piť. Nepýta sa, kde tá voda pramení, ani kam tečie, nechá ju len jednoducho cez seba tiecť a ňou sa osviežiť.“
Pevnosť Československo
Píše sa rok 2006 a od víťazného boja Československej republiky, ktorým sa vymanila z područia cudzej mocnosti,
ubehlo už viac ako päťdesiat rokov. Počas nich si Čechoslováci vždy uvedomovali, že aj keď svoj boj za slobodu vtedy vyhrali, raz príde čas odvety porazených. Čas, keď republika bude musieť svoju, bez cudzej pomoci vybojovanú slobodu znova hájiť so zbraňou v ruke. Preto chápu, že republika musí byť v neustálej pohotovosti, chápu, že musia zo svojej krajiny vybudovať sebestačnú nedobytnú pevnosť.
Antonín bol presvedčený o veci republiky. Tak ako každý správny občan, aj on chápal nevyhnutnosť jej smerovania,
chápal jej politiku neustáleho zbrojenia. Politiku, vďaka ktorej sú všetci jej občania slobodní a v bezpečí. Podvratné živly pomstychtivej mocnosti však prenikli do Československa a cez separatistov ohrozujú to, čo je jeho občanom najdrahšie ich slobodu a nezávislosť republiky od sveta.
Antonín sa ako agent BOR podieľa na vyšetrovaní najväčšej bezpečnostnej krízy, akej Československo čelilo za posledné polstoročie. Postupne pritom odhaľuje skutočnú pravdu o československej politike, ktorou sa republika snaží udržať svoju vytýčenú cestu.
Príbeh je inšpirovaný zradou.
Neľutujem nič
Lindin život sa zdá byť dokonalý. Očarujúci manžel, život v Amerike, luxusná rezidencia v rodnom kraji, päť krásnych detí. A tajomstvá ukryté za múrmi domu snov.
dostupné aj ako:
Prievozník Jozef
Jozef Malota bol prievozník na Váhu. Denne prevážal ľudí z jednej strany na druhú. Jedného dňa však bol pritom, ako pánovi Váhu a Tatier spadol vzácny prsteň do rieky. A chytila ho doslova zlatá horúčka. Odvtedy sa každý deň ponáral do vody a hľadal a hľadal .
Maskáčové príbehy
Kto nevojenčil, nie je chlap! dalo sa počuť v našich končinách dobrú stovku rokov. Pretože sa našli aj pochybovači, nuž toto tvrdenie vyvolávalo vášnivé diskusie a aj dnes sú na vojenskú službu rôzne pohľady.
Jeden z posledných účastníkov tohto populárneho folklóru Bohdan Cagáň debutuje novelou s témou povinnej vojenskej služby z obdobia jej ukončovania pred poldruha desaťročím. Zážitky z vojenčiny bývajú často zdrojom bizarných príhod. V knihe je ich autenticita umocnená priamym rozprávaním, ktoré je vtipné a dynamické. Mnohé situácie sa odohrávajú predovšetkým v dialógoch jednotlivých účastníkov vojenskej služby. Autor zručne narába s napätím, ale aj s iróniou a humorom a pritom textu nechýbajú ani vážne odkazy. Čitateľ tu nájde aj retrospektívne pasáže zamerané na rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah rozprávača a jeho spolužiačky z vysokoškolských čias, ktoré tvoria akoby paralelný a v závere zaujímavo vypointovaný príbeh k hlavnému maskáčovému príbehu. Budúci výsadkári žijú dva životy jeden pod dohľadom veliteľov a druhý v prerušenej línii súkromia. Občas ide o život, občas skončí veľká láska, ale život pokračuje, až do vytúženého civilu.
Ukončením povinnej vojenčiny sa uzavrelo niečo, čo rozhodovalo o živote mnohých generácií, niečo, kde sa (vraj) z chlapcov stávali chlapi. Uverí ešte niekto, že realita vyzerala aj takto? Vezmite knihu a presvedčte sa.
Príbehy mladých mužov v maskáčoch dopĺňajú ilustrácie E. Baloghovej.
Chodila dievčina po hore plačúci
Jana Husárová (1985) tvorí od detstva a písanie považuje za jedinečný prejav slobody, kedy môže ktokoľvek vytvoriť čokoľvek, ale aj zodpovednosti za svoj výtvor. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, vďaka čomu si vyskúšala majstrovstvo slov z rôznych strán. Pracovala ako editorka, venovala sa tiež tvorbe článkov pre webové portály a momentálne pôsobí na publikačnom oddelení pri produkcii zdravotníckych kníh. Píše predovšetkým poviedky a jej tvorba bola ocenená v niekoľkých literárnych súťažiach a prezentovaná v literárnych časopisoch. V súčasnosti je jej najväčšou inšpiráciou príroda, ľudové umenie a rozprávka, čo sa zrkadlí aj v poviedkach tejto zbierky. Je víťazom Ceny Jána Červeňa roku 2017.
Známi i menej známi slovenskí autori - tu spoznáte príbehy slovenských knižných talentov ako Róbert Bryndza, Dominik Dán, Táňa Keleová - Vasilková, Ivica Duricová, Boris Filan, Jana Benková, Kristína Tormová, Dušan Dušek,...
